Baraní chvost (Juhfark) patrí k starým maďarským odrodám, o ktorých súčasné generácie vinohradníkov už sotva niečo vedia. Jej rozmach siaha do pred-fyloxérového obdobia  19. storočia. Robinson et al. (2012) považujú Juhfark za možno poslednú príťažlivú maďarskú odrodu.

Ing. Dorota Pospíšilová, PhD., Mgr. Ing. Rastislav Šimora

Foto: Németh Márton, Ampelográfiai album, Budapest, 1970

PÔVOD A ROZŠÍRENIE

Ampelografická identita odrody Baraní chvost je podľa ROBINSON et al. (2012) dosiaľ nejasná, lebo na základe analýzy DNA troch autorov (VARGA et al., 2008, GALBÁCS et al., 2009 a JAHNKE., 2009 – cit.podľa ROBINSON et al.) sa získali tri rôzne profily. Tento prameň tiež udáva, že sa Juhfark nesmie zamieňať za starú odrodu Csamorika z regiónu Baranya na juhu Maďarska, ktorá bola v minulosti pod menom Juhfark chybne rozšírená aj v Somló.

Táto dávna muštová odroda sa spomína vo viacerých starších európskych ampelografiach ako odroda, ktorá bola v Maďarsku kedysi veľmi rozšírená vo viacerých regiónoch, najmä však v župách Györ a Zánka. CSEPREGI P, ZILAI, J., (1988) odhaduje jej vtedajšiu plochu pestovania na 100 ha. Dodnes sa pestuje takmer výlučne v regióne Somló, v severozápadnej časti Maďarska. V roku 2008 bolo registrovaných ešte 158 ha tejto odrody. Oblasť Somló je charakteristická malými vinohradmi pod horou Somló (500 m n.v.), často ohradenými rúnami z vyzbieraných kameňov čadiča, ktorý je základnou pôdotvornou horninou somlóskych vinohradov. V tejto oblasti – popri odrodách Rizling vlašský, Furmint a Lipovina – sa dosiaľ pestuje aj Baraní chvost (Živé vína… dostupné na internete).
upné na internete).

Rádius rozšírenia tejto odrody mimo Maďarska nebol veľký. Pestovala sa v Rakúsku, najmä pri hraniciach s oblasťou Somló, ďalej v Rumunsku a Chorvátsku. V ostatných európskych štátoch, ako napr. v Nemecku a na juhu Moravy a inde, bola skôr raritnou odrodou v záhradkách. Baraní chvost prenikol aj na Slovensko do vinohradov stredoslovenského Pukanca, kde sú vinohrady zo severu chránené Štiavnickými vrchmi (BARNA, 2007: Vinohradníctvo v Pukanci…..dostupné na internete). Tieto vinohrady sa nachádzajú pre Slovensko v nezvyklej nadmorskej výške 350-485 m, na ideálnom južne exponovanom svahu smerom k Podunajskej nížine a tiež v pôdach vulkanického pôvodu (vyvretý andezit), ktoré sú pre výživu viniča, najmä z hľadiska obsahu minerálnych látok (draslík a iné prvky), mimoriadne vhodné. BARNA udáva, že okrem starých odrôd ako Bacator, Budínka, Bikan a i., sa v Pukanci pestoval aj Baraní chvost.

SYNONYMÁ

Pre odrodu Juhfark existuje množstvo synoným, čo svedčí o  jeho dávnej obľúbenosti. Németh (1966) udáva tieto: Agas, Agas arkú, Balatoni szõlõ, Bác, Barány farkú, Budai gohér, Coada oilor, Durbanes, Fehér boros, Fehér szõlõ, Grünspan, Hossúnyelü, Ihfark, Juhfark, Lämmerschweif, Lämmerschwanz, Langstengler, Mustafer, Nyárhajú, Oveji rep, Pápai, Sárga boros, Széplõs, Schweif er, Tarpai. Za  mylné synonymá udáva: Fehér kadarka, Hoszúnyelü, Mohácsi, Rókafark, Sárfehér, Vékonyhejú.

Müller et al. (1930) opisuje tieto synonymá: Budai gohér, Fehér boros, Juhfarku, Lämmerschwanz weisser, Kukuruztraube, Mustafer, Schweif er, Tarpai, Tokaier langer, Tokaier weisser.

MORFOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA

Vrchol letorastu je žltozelený, pavučinovito chĺpkatý, vrcholové lístky sú plstnaté.

Dospelý list je svetlozelený, veľký, 5-úholníkový aj okrúhly, povrch čepele je mechúrikovitý. Laloky sú stredne hlboké, spodné zväčša otvorené v podobe V, vrchné lýrovité s ostrým dnom. Stopkový výrez je zatvorený s  oválnym priesvitom a  ostrým dnom. Zúbkovanie čepele je poväčšine ostrouhlé, pričom koncové zúbky majú jednu stranu konvexnú a  druhú konkávnu. Ostatné zúbky sú zväčša rovnostranné, pravo- aj ostrouhlé. Žilky lícnej strany sú zelené. Stopka je stredne dlhá, pri báze ružovkastá. Jesenná farba listu je žltá.

Kvet je hermafroditný – obojaký – tyčinky sú dĺžkou na úrovni piestika.

Strapec je veľmi typický, dlhý úzky (150 x 70 mm), valcovitý, stredne veľký. Tvarom pripomína chvost barana – odtiaľ aj pomenovanie odrody. Jeho stopka je tenká, stredne dlhá až dlhá. Hmotnosť strapca je v priemere 150 g.

Bobuľa je žlto-zelenkavá, guľatá, stredne veľká (16 x 16 mm), na  stredne dlhej stopke, má priemernú hmotnosť 1,8 g. Bobule sú v  strapci nasadené dosť husto. Šupka je tenká, stredne pevná, so slabým voskovým povlakom. Dužina je šťavnatá, rozplývavá, neutrálnej chuti, príjemná, kyselkavá.

Semená sú stredne veľké, hruškovité, podlhovasté, čokoládovo hnedé, so stredne dlhým tupým zobáčikom. V jednej bobuli sú zväčša 2 semená.

Jednoročné drevo je hnedožlté, jemne čiarkované, stredne hrubé, na  priereze kruhovité. Očká sú dosť veľké, tupé, svetlohnedé. Internódia sú krátke.

FENOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA

Baraní chvost na jar skoro pučí, kvitne v strede trvania tejto fenofázy  a  dozrieva dosť neskoro, v polovici októbra.

BIOLOGICKÁ A PESTOVATEĽSKÁ CHARAKTERISTIKA

Rastová sila a vyzrievanie dreva

Baraní chvost je veľmi silno rastúca odroda a má dlhú životnosť a dlhé obdobie plodnosti. Letorasty kry zahusťujú, a preto sú zelené práce (vylamovanie zálistkov, neplodných výhonkov a čiastočné resvetľovanie listovej plochy) nevyhnutné. Zabezpečuje to lepší prístup svetla do stredu krov k listom a strapcom, čím sa podporuje kvalita úrody.
Prevzdušnené kry a porasty sú aj odolnejšie voči hubovým chorobám.

V období pestovania viniča „na hlavu“ pri spone 1×1 m, boli porasty odrody veľmi zahustené a bolo potrebné spony podľa typu vedenia roz-
šíriť. Ale aj tak sa používali skôr nižšie typy vedenia, ako nízky kordón s čapíkovým rezom, ako aj vedenie Guyot so striedavým, skôr s kratším ťažňom. To samozrejme zvyšovalo nároky na vinohradnícke plochy. Vyzrievanie dreva Baranieho chvosta je závislé najmä od klimatických podmienok ročníka. Bujný a rýchly rast letorastov, ako aj vysoká úrodnosť, dobré vyzretie dreva nepodporujú. Pri krátkom reze odrody je však vždy možné zabezpečiť požadované množstvo úrody.

Polohy a pôdy

Juhfark nemá veľké nároky na pôdy. Darí sa mu tak na pôdach kamenistých, ako aj piesčitých a hlinitých. Pre jeho dlhé vegetačné obdobie a kvalitu úrody sú však najvhodnejšie teplé pôdy a južné exponované svahy. Úplne najlepšie sú pôdy skeletové zo sopečných vyvrelín a polohy s kamenitým sopečným podložím, bohaté na minerálne látky, na ktoré je vinič – a osobitne Juhfark – z hľadiska kvality vín náročný. Zvyčajne ide o ucelené terénne plochy, osadené konkrétnymi, mnohými generáciami osvedčenými odrodami s adekvátnou klímou, s ktorou ekologické faktory harmonizujú. Takéto polohy spolu s charakterom kultúrnosti a spôsobu života ľudí – vinohradníkov – Francúzi označujú ako terroir.

Úroda a kvalita

Baraní chvost poskytuje pravidelné a dosť vysoké úrody. Strapce síce v nepriaznivých ročníkoch s množstvom zrážok a chladu v období
kvitnutia spŕchajú, niektoré informačné zdroje to však nepotvrdzujú.

Odroda sa reže na krátke čapíky, ako už bolo povedané a poskytuje pritom dobrú úrodu. V dávnych časoch, keď sa pestovala v hustom spone (1 x 1 m), poskytovala niečo nad 1 kg hrozna z kra. Aj pri iných vedeniach je rez krátky, ale kry na kordónoch sa tvarujú tak, aby boli blízko k povrchu pôdy (nočné vyžarovanie tepla z pôdy, najmä skeletovej). Kvalita úrody bola v období pred oteplením klímy na úrovni 20 %, pri obsahu kyselín 10,5 g.l -1 Németh, 1970). Termín zberu hrozna sa posúva do polovice októbra.

Stresové faktory

Baraní chvost je citlivý na mrazy – jarné i zimné – a to preto, že na jar očká skoro pučia tiež že má riedke drevo. Očká sú dosť veľké, a preto aj
chĺpkami menej chránené. Suché počasie a výsušné pôdy znáša dobre. Pri nepriaznivom počasí je veľmi náchylný na peronospóru, trocha menej na múčnatku. Hrozno s tenkou šupkou je náchylné aj na napadnutie plesňou sivou. Vyžaduje ochranu tak proti hubovým chorobám, ako aj proti obaľovačom.

TECHNOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA

Baraní chvost bol považovaný nielen pre dobrú úrodnosť, ale aj pre kvalitu vín za kvalitatívnu odrodu. Víno sa opisuje ako voňavé, amatové, ohnivé, harmonické, dosť tvrdé, ale s peknou kyselinou, žltkastej farby, mocné. Víno však má aj určité špecifické technologické požiadavky. Pochádzajúce z vulkanických pôd je aj silne minerálne, slané a táto charakteristická zložka býva vo vínach dominantná. Vína sa v žiadnom prípade nemajú konzumovať ako mladé. Tie sú drsné, s vysokým obsahom kyselín. Dlhoročné zretie vína v sudoch ich sceľuje do harmónie
a plnosti. Vína sú suché, bez výraznej arómy. Aj skúsenosti súčasných maďarských výrobcov potvrdzujú nutnosť dlhodobého zretia vína Juhfarku a pripomínajú, že niektoré výnimočné ročníky sú svieže a vynikajúce ešte aj po 20-30 ročnom skladovaní (Živé vína…. dostupne na internete).ROBINSON et al. (2012) tiež podtrhuje pre eleganciu vín Baranieho chvosta nutnosť procesu zretia v sudoch, s väčšou prístupnosťou kyslíka.

Analýza vín podľa NÉMETHA (1970) poskytuje tieto parametre: alkohol 12,5 %; celkový extrakt 48 g/l; invertný cukor 5,06 g/l; bezcukorný extrakt 42,94 g/l; titrovateľná kyselina 9,8 g/l; pH 3,24.

Celkové zhodnotenie odrody

To, že si predfyloxérová odroda zachovala svoje postavenie ešte aj v dnešnom vinohradníctve, svedčí o jej hodnotách. Napriek tomu Baraní
chvost pravdepodobne už nikdy nebude mať ani v Maďarsku také plošné zastúpenie, ako kedysi. Pokiaľ ide o Slovensko, sme radi, že sa o jej pestovaní, aspoň v malom, v starých spisoch dozvedáme ako o súčasti dedičstva dávneho pestovania viniča a výroby hrozna.

Za podstatné pri hodnotení tejto odrody považujeme to, že patrila medzí kvalitatívne odrody, keď sa pestovala na kvalitných, najlepšie na sopečných pôdach a že kvalitu jej vín určovalo dlhoročné vyzrievanie v sudoch. Len o ojedinelých odrodách môžeme tvrdiť, že ich hodnota sa oceňuje aj po 20. rokoch.

Žiaľ, dnešný uponáhľaný, hektický a na rýchle zisky zameraný svet, postihol aj výrobu vína. Je zameraná na produkciu mladých, sviežich, kvetových vín rýchlej spotreby. Prispôsobila sa súčasným trendom, čo je samozrejme z hľadiska výrobcov prirodzené. Treba však zreteľne povedať,
že máme niekoľko odrôd, najmä nových, pri ktorých práve pre tento trend nevyužívame ich úplný biologický potenciál, ktorý by umožňoval najmä v teraz prevládajúcich rokoch s množstvom tepla a slnečnej energie, vyrábať excelentné výberové produkty, a to celkom normálnymi výrobnými procedúrami. Starnutím vín sa nielen víno harmonizuje, ale vytvárajú sa arómy, ktoré sa nikdy nevytvoria v mladých, aj keď aromatických vínach. Takéto produkty väčšina konzumentov a trúfame si povedať, že aj  mladších výrobcov vín, ani nepozná.

Nuž a takouto, na roky výroby náročnou odrodou, je aj Juhfark. Nie je pravdepodobné, ale ani odporúčajúce, aby sme Juhfark „vytiahli z análov“
a pokúsili sa o jej renesanciu. Máme dnes sortiment odrôd, ktorý jej v mnohých smeroch konkuruje. Pre nás má význam historický, ten, že
sa u nás kedysi pestovala. Dnes by sme si ju však ako odrodu so vzácnym generickým potenciálom mali z Maďarska doviesť a zaradiť do nášho svetového sortimentu odrôd viniča.

LITERATÚRA

BAHNA, D., 2007. Vinohradníctvo v Pukanci – Dostupné na internete:
http://www.pukanec.sk/vinohradnictvo-v-pukanci-historia-a-sucasnost/
itk/17912/.html
CSEPREGI, P., ZILAI, J. 1988. Szőlőfajta – ismeret és hászonálat. Mezőgazdasági kiadó, Budapest, 1988
MÜLLER, K., 1930. Weinbau – Lexikon. Verlagsbuchhandlung Paul Parey, Berlin
NÉMETH, M.,1966. Borsõlõfajták – határozó kulscsa. Mezõgazdasági kiadó, Budapest
NÉMETH, M., 1970. Ampelografi ai album. Termesztett borszõlõfajták, 2. Mezõgazdasági
kiadó, Budapest
ROBINSON, J. HARDING, J.,VOUILLAMOZ, J.,2012. Wine Grapes, HarperCollins Publishers, New York
Živé vína: Somló, 2015. Dostupné na internete http://www.zivevina.sk/2015/04/somlo/

Tags: