25. 03. 17

Najvyberanejšie uhorské šampanské z Prešporka

Kolískou šampanského je vinársky región Champagne na  severovýchode Francúzska. V  prvých desaťročiach 19. storočia, v  čase postupujúcej industrializácie vo vinárstve, preniklo tajomstvo výroby šampanského aj mimo francúzskych hraníc. Prvými úspešnými producentmi perlivého moku sa stali vinári z Prešporka, dnešnej Bratislavy. Prvá firma na výrobu šampanského tu bola založená už v roku 1825, o sedem rokov neskôr vznikla továreň v nemeckom Würzburgu, v blízkej Pešti až v roku 1852 (založil ju Martin Hölle) a Budíne roku 1854 (zakladateľom bol Karol Gráner). Keďže deklaráciu ochrannej známky pre šampanské priniesla až „Belle Époque“, konkrétne rok 1908, dovtedy sa šampanským bežne pomenúvali všetky šumivé vína dorobené podľa originálnej francúzskej receptúry „champenoise“

Tags:

14. 02. 17

O vinohradníckom poriadku pre Častú z roku 1720

V polovici 18. storočia pálfiovskí úradníci z Červeného Kameňa poznamenali, že v Častej majú vinohradníci priemerné vinice, v ktorých sa rodia obstojné a trvanlivé biele vína. Nevítaným návštevníkom častianskych (či v miestnom nárečí častovských) vinohradov na malokarpatských svahoch však bola lesná zver, ktorá na viniči spôsobovala veľké škody. Vinohradníci preto museli vinice bedlivo strážiť. Najmä na jar, kým nebol vinič priviazaný ku kolom, a potom na jeseň, kým hrozno nedozrelo a nezačala oberačka. Toľko krátka charakteristika častianskych vinohradov a vína z historických prameňov. 

Eva Benková, Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty UK, Bratislava

Tags:

26. 01. 16

Výroba liehu od praveku do 15. storočia Spiritus vini – duch vína

Znalosť výroby nedestilovaných alkoholických nápojov je veľmi stará, siaha hlboko do  staroveku. Určite sa to začalo objavením euforizujúcich až opojných účinkov konzumácie neupravených skvasených ovocných štiav (v  našom ponímaní vín). Zmienky o tom pochádzajú z Mezopotámie, Egypta, Číny i Perzie. Už pred našim letopočtom aj starovekí Gréci poznali výrobu vína z hrozna. Už Hippokratés z Kósu (* 460 pred Kr. – † 380 pred Kr.) i Claudios Galénos známy ako Galén (*129 Pergamon – † 200 či 216 Rím) boli najznámejšími starovekými lekármi, ktorí opísali aj alkoholovú opojenosť. Gaius Plinius Secundus alebo Plínius Starší (*23 – † 24. 8. 79 Pompeje) bol rímsky spisovateľ,autor prírodopisnej encyklopédie nesúcej názov Naturalis Historiae.

Ing. Julius Forsthofer, PhD.

 

Tags:

08. 06. 14

Inšpiratívne historické zápisnice o vinohradníckom práve v Nitre

Vinohradníctvo a vinárstvo je tradičnou a neodmysliteľnou súčasťou agropotravinárskeho sektora Slovenska. Jeho históriu možno vydokladovať takmer 3000 rokov do minulosti, pričom kultúra vína bola vždy neodmysliteľnou súčasťou spôsobu života našich predkov. V našom príspevku poukážeme na jednu bohatú epochu vinohradníctva v Nitre. Uvádzame výňatky z vinohradníckeho štatútu zo 17. a 18. storočia n. l. Poriadok a systém vo vtedajšom vinohradníctve dokazuje významnú historickú pozíciu vína na Slovensku. Mnoho článkov štatútu môže byť mnohostrannou inšpiráciou aj pre súčasnosť, tvorbu apelácií, ochranu vinohradov a budovanie imidžu vína. 

Foto Štefan Košovan a archív redakcie

 

Tags:

15. 03. 13

Krajina v?na pod Mal?mi Karpatmi v pr?cach Mateja Bela

Mgr. Eva Benkov?, Univerzita Komensk?ho Bratislava

Vinohrady dotv?raj? malebn? kulisu podhoria Mal?ch Karp?t od Bratislavy a? po Smolenice. Vini? a v?no, oba fenom?ny tohto regi?nu, si nemohol nev?imn?? ani polyhistor Matej Bel (1684 ? 1749), ?ij?ci a p?sobiaci v Bratislave pri pr?prave encyklopedick?ho magnum opus. V pr?cach o ? Uhorsk?ch v?nach, Vinohradoch a v?nach v Dolnom Uhorsku roku 1720, Malokarpatskom vinohradn?ctve z diela Historicko-geografick? znalos? nov?ho Uhorska, Sv?tojurskom v?ne…? n?jdeme opisy regi?nov a lokal?t zn?mych pestovan?m vini?a v Uhorsku. Inform?cie z pera samotn?ho u?enca a jeho bl?zkych spolupracovn?kov s? svedectvom dobovej hist?rie v?na v prv?ch desa?ro?iach 18. storo?ia. Na z?klade pokrokov?ch met?d osvietensk?ho b?dania mo?no state o n?poji z hrozna nazva? bezpochyby ak?msi priekopn?ckym lexik?nom o v?nnej kult?re u n?s. Spom?nan? diela svojim ?itate?om predostieraj? nielen dobov? scen?riu Malokarpatskej vinohradn?ckej oblasti, ale s? rovnako aj nepostr?date?n?m prame?om poznania mi?kovsk?ho, k?sz?gsk?ho, bud?nskeho, ?i tokajsk?ho v?na.

(more…)

Tags:

25. 01. 12

Vinohradn?ctvo a vin?rstvo na Slovensku v ranom novoveku

Prof. Jozef Ba?ur?k, Mgr. Eva Benkov?, Univerzita Komensk?ho Bratislava

Vinohradn?ctvo a vin?rstvo na Slovensku sa na po?iatku novoveku ocitlo v nepriaznivej?ej situ?cii ako v stredoveku. U? v roku 1504 krajinsk? snem kon?tatoval, ?e ve?a poddan?ch zanechalo obr?banie vinohradov a pol?. Bolo to sp?soben? najm? morov?mi epid?miami a poklesom poddanskej pracovnej sily. Aj nesk?r ? v d?sledku osmanskej expanzie do strednej Eur?py, vojnov?ho pusto?enia Osmanov i cis?rskych vojsk v Uhorsku, neute?en?ch politick?ch pomerov, ale aj klimatick?ch ?inite?ov ? nastalo pozvo?n? pustnutie vinohradov a zmen?ovanie p?vodnej plochy vysadenej vini?om. K zhor?eniu vo vinohradn?ctve do?lo aj v ?ase p?tn?s?ro?nej vojny 1593 ? 1606, ke? v?roba v?na utrpela ?al?ie straty. Napr?klad, na majetkoch ostrihomsk?ho arcibiskupstva (Milanovce, Rybn?k, Zbehy, Svod?n) poklesli v roku 1597 pr?jmy z v?na a? o 60 ? 80 %. Napriek tomu bola v?roba v?na aj na?alej rentabiln? a z kvantitat?vnej i kvalitat?vnej str?nky dosahovala pomerne vysok? ?rove? (priemern? ro?n? produkcia bola 650 000 a? 700 000 hl na 1 mili?n obyvate?ov).

Tags:

19. 10. 11

Vinohradníctvo na Slovensku v posledných storočiach stredoveku

Prof. Jozef Baďurík, Mgr. Eva Benková, Univerzita Komenského Bratislava

Zmeny, ktoré nastali v európskej agrárnej výrobe v priebehu 13. storočia, umožnili aj na Slovensku v posledných dvoch storočiach stredoveku, úspešný rozvoj vinohradníctva. Najvýznamnejšími vinohradníckymi oblasťami sa aj vďaka príchodu nemeckých a talianskych hostí (kolonistov), stali predhoria Malých Karpát a tokajská časť Zemplína. Priaznivé klimatické podmienky dovolili pestovať vinič aj v severnejších a hornatejších krajoch Slovenska, ako bolo Považie, okolie Banskej ň tiavnice či Rožň

Tags:

25. 09. 11

Vinohradnícka kultúra ranostredovekého Uhorska a počiatky slovenských vinohradníckych regiónov

Prof. Jozef Baďurík, Mgr. Eva Benková, Univerzita Komenského Bratislava

Zánikom Veľkej Moravy ako štátneho útvaru začiatkom 10. storočia, neprišlo k výraznej hospodárskej zmene. Tak, ako to dokázali historici skúmajúci ranostredoveké hospodárske a spoločenské vzťahy (prof. Matúš Kučera a i.), zachovala sa kontinuita agrárnej výroby u pôvodného slovenského etnika, pričom si aj vinohradníctvo naďalej udržalo postavenie špecifického poľnohospodárskeho odvetvia. Pre tento druh rozvíjajúcej sa feudálnej ekonomiky bolo typické, ako vo väčšine európskych krajín, postupné rozširovanie produkcie. To priaznivo vplývalo na poľnohospodársky rozvoj aj na našom území.

(more…)

Tags:

23. 03. 11

Slovania a víno — od medoviny k vínu

Prof. Jozef Baďurík, Mgr. Eva Benková, Univerzita Komenského Bratislava

V dôsledku sťahovania národov sa na území európskeho kontinentu odohrali v priebehu 4. až 6. storočia rozsiahle etnické a civilizačné zmeny. Svet Rimanov postupne ovládli germánske kmene. V západnej a južnej Európe sa vďaka romanizácii stali ranostredoveké germánske kráľovstvá dedičmi a nositeľmi antickej kultúry. Geograficko-politickú mapu Európy dotvorila v 6. storočí mohutná vlna migrácie Slovanov. Slovanské obyvateľstvo sa usadilo v priestore strednej, juhovýchodnej a východnej Európy. Dodnes nie je celkom objasnený pôvod Slovanov, ani historický proces ich formovania ako etnika (etnogenéza). Archeologické nálezy a písomné pramene nasvedčujú, že pred vlastnou expanziou obývali územie severne od horského oblúka Karpát, v povodí rieky Visly a stredného Dnepra.

Tags:

29. 01. 11

Počiatky nášho vinárstva — epocha Keltov a Rimanov

Prof. Jozef Baďurík, Mgr. Eva Benková, Univerzita Komenského v Bratislave

Pomerne dlho sa medzi historikmi predpokladalo, že počiatky vinohradníctva a vinárstva na území dnešného Slovenska súvisia s Rimanmi, alebo presnejšie s ich prítomnosťou v strednej Európe. V čase rozmachu svojho impéria v provinciách na území dnešného Nemecka (Germánia), Rakúska (Norikum) a Maďarska (Pannónia) začali pestovať vinič. Zo spomínaných provincií sa dostal aj severnejšie nad Dunaj. Táto téza prestala platiť, keď v priebehu druhej polovice 20. storočia pomohli historikom vinohradníctva pri spresň

Tags: