10. 07. 18

Nová výzva, alebo patogén, o ktorom je dobré vedieť

Na úvod by som chcel vysloviť uznanie všetkým vinohradníkom a vinárom pôsobiacim vo Vinohradníckej oblasti Tokaj za zveľaďovanie prekrásnej krajiny, ktorá ma čakala pri návšteve tejto historicky významnej vinohradníckej oblasti Slovenska. Od mojej poslednej návštevy sa tu veľa zmenilo. Vinohrady z rovín sa znova vrátili späť na kopce, aby slúžili nielen na výrobu prírodne sladkých vín, ale aby dotvárali nádhernú krajinu pre potešenie očí a duše nielen domácich, ale aj prichádzajúcich turistov. Ešte je potrebné umocniť spojenie domácej gastronómie a slovenskej pohostinnosti a produkcia vína je predaná priamo „z dvora“. Som presvedčený, že Tokaj si zaslúži väčšiu pozornosť či od domácich milovníkov vína, alebo od zahraničných objavovateľov nových vinohradníckych oblastí.

Tags:

22. 05. 18

Medzinárodný festival Frankovky modrej, ružových a šumivých vín

V račianskom Družstevnom dome sa v apríli t. r. konal 13. ročník Medzinárodného festivalu Frankovky modrej, ružových a šumivých vín. Podujatie je nominačnou súťažou Národného salónu vín SR a je jedinečným podujatím na Slovensku zameraným na odrodu Frankovka modrá – typickú a najpopulárnejšiu stredoeurópsku odrodu. Historicky je úzko spätá, o čom sme viackrát písali, aj s Račou a jej okolím. Aj preto organizátori podujatia Villa Víno Rača, a. s. ju stavajú aj vo svojej produkcii na popredné miesto.

Tags:

13. 11. 16

Emozioni dal Mondo

Víno spája spoločnosť už pekných pár tisícročí. Víno hladí dušu i telo, pri víne sa diskutuje, pri víne sa utvárajú priateľstvá, pri víne sa miluje. Víno magnetizuje, víno omamuje. Víno je nástrojom fi lozofi e nášho života. Nuž a napokon víno je aj zdrojom bohatstva a slávy… Víno je také i onaké. Dobré aj zlé. Ktoré je však najlepšie, ktoré je víťazné? Aj takéto otázky si ľudia kládli v minulosti. Nie je tomu však tak dlho. Vyklíčilo to kdesi koncom devätnásteho storočia. Vtedy sa začali organizovať súťaže, konkurzy vín. V Paríži, v Londýne, v Madride. V dvadsiatom storočí už bolo toho viac. Pribúdali organizátori vínnych konkurzov a na vínnej mape sa objavovali nové mestá. Ako prvá zažiarila Ljubljana. Tam sa pravidelné medzinárodné konkurzy organizujú už takmer šesťdesiat rokov… 

Tags:

01. 11. 16

Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska ocenil najlepších

Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska ocenil najlepších
 
K  životu vinárov a  vinohradníkov patria aj milé slávnosti, na  ktorých sa vzdáva hold výsledkom ich celoročného úsilia. Preto sa už tradične na  sklonku roka stretávajú na  podujatí Slovenské víno, organizovanom Zväzom vinohradníkov a  vinárov Slovenska. Jeho dejiskom sa v novembri t.r. opäť stalo Národné tenisové centrum v Bratislave. Tvorcov vína a prítomných početných hostí po úvodnom privítaní oboznámil prezident Zväzu Ing. Ľubomír Vitek, ktorá stovka najúspešnejších vín bude mať svoje miesto v Národnom salóne vín SR, kto si vyslúžil titul Vinárska osobnosť a kto splnil prísne kritéria súťaže a stal sa Vinárstvom roka 2016. 
 
-zš- Foto Kalo Zúrik
 

Tags:

22. 10. 16

Slovenské sekty opäť medzi elitou

Až štyri sekty z portfólia spoločnosti Hubert J.E. si domov priniesli strieborné medaily z 13. ročníka z medzinárodnej vinárskej súťaže AWC Vienna – najväčšej oficiálne uznanej súťaže vín na svete. Víťazné sekty Hubert L´Original Brut a Rosé, Hubert Cabernet Sauvignon Blanc de Noir a Hubert de Luxe Rosé dosiahli mimoriadny úspech a ukázali vysokú úroveň kvality slovenských šumivých vín aj na súťažnej pôde v zahraničí.

Tags:

16. 05. 16

Toto sme si naozaj nezaslúžili…

Apríl 2016 bude pre vinohradníkov patriť medzi tie mesiace, na ktoré dozaista dlhé roky nezabudneme. Svätý Urban, patrón vinohradníkov a vinárov, mal plné ruky práce, ale napriek jeho najväčšiemu úsiliu nedokázal všade uchrániť vinohrady pred tvrdými a dlhotrvajúcimi jarnými mrazmi. Svoju úlohu si plnil svedomito 60 rokov, ale bláznivý apríl s vysokými teplotami (nad 20 °C) značne prírodu pomotal. Vďaka zmene klimatických podmienok Slovensko zažilo veľmi miernu zimu, ktorá tiež dopomohla skoršiemu a urýchlenému prebudeniu a vývoju vegetácie. 

Ing. Štefan Šimonka, BASF Slovensko

Foto autor

Tags:

30. 06. 14

Killery – vraždiace kvasinky

Podobne, ako niektoré druhy vláknitých húb či baktérií dokážu produkovať rôzne antibiotiká, tak aj niektoré druhy kvasiniek môžu vytvárať látky s mikrobicídnym účinkom – zymocíny. Tieto mimoriadne účinné glykoproteíny produkované smrtiacimi kmeňmi kvasiniek, dokážu v priebehu niekoľkých hodín usmrtiť populácie iných alebo príbuzných kvasinkových druhov a dokonale vyčistiť životný priestor pre vraždiaci kmeň. A tak zatiaľ čo citlivé kvasničné bunky odumierajú, smrtiace bunky rezistentné k vlastnému killer faktoru sa presadzujú o to intenzívnejšie a rýchlo ovládajú bojové pole. Fenomén vraždiacich kvasiniek prvý raz pozoroval a zaznamenal Louis Pasteur v roku 1877 a od tej doby sa mu v mikrobiologických kruhoch venuje veľká pozornosť. Štúdium killer faktorov (z angl. killer = zabijak) kvasiniek je pomerne rozsiahle a využitie nachádza v technologických odvetviach, ako aj v medicíne, pri liečbe niektorých hubových infekcií. 

Katarína Furdíková, Fedor Malík, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, Bratislava

 

Tags:

13. 05. 14

Kalamitný výskyt húseníc

Z listov čitateľov

K napísaniu príspevku do časopisu o mimoriadnom výskyte húseníc, ktoré značne poškodili pučiaci vinič a tak ohrozili budúcu úrodu hrozna, predovšetkým v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, ma inicioval fakt, že som nezaznamenal adekvátny prístup kompetentných orgánov k vysvetleniu a riešeniu tejto kalamitnej situácie. Nereagoval ani jeden z profesionálnych vinohradníckych a vinárskych zväzov a žiaľ, ani fytopatológovia z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Teda, odborný článok o výskyte húseníc som si prečítať nemohol, lebo som ho v žiadnom periodiku v tom období nenašiel. Denník Pravda a krátke šoty v televízii zaznamenali v podstate len výpovede pestovateľov viniča o výskyte škodcu v ich vinohradoch a o škodách, ktoré spôsobil, tiež  o jeho nočnom zbere. Ochranou sa v krátkosti zaoberal jedine Ing. Gašpar Vanek, CSc.

Ing. Vladimír Sodoma

Foto Karol Kovacs

Tags:

03. 05. 14

Dávno pestované odrody viniča – Šintavské žlté

Uplynulo už takmer 50 rokov od obdobia, keď sme v starom sortimente viniča vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom na Matúškovej ulici v Bratislave našli a študovali, okrem iných odrôd, aj Šintavské žlté (v rokoch 1965-1968). Už vtedy sme považovali za povinnosť podrobnejšie preštudovať odrody, ktoré naši predkovia (počtom asi 300) sústredili do zbierky. Bolo to pravdepodobne duševné dedičstvo bývalej Vinohradnícko–záhradníckej školy v Bratislave (1884-1922), ktorá bola preložená do Modry a dnes funguje ako Stredná vinársko-ovocinárska škola v Modre. Na prechodné obdobie (1946-1949 vznikla v Bratislave Vyššia vinohradnícko-ovocinárska a záhradnícka škola, ktorá bola tiež preložená do Modry a časom splynula s terajšou odbornou vinohradníckou školou.2/

Ing. Dorota Pospíšilová, PhD.

 

Tags:

13. 04. 14

Cider

V článku reagujeme na otázky našich čitateľov, ktorí sa zaujímali o vysvetlenie pojmu „cider“

Cider je nízkoalkoholický nápoj vyrábaný fermentovaním jablčného muštu. V niektorých krajinách, napr. v USA sa názov „cider“ používa aj pre jablčný mušt bez obsahu alkoholu, prípadne zmes jablčnej šťavy a vína. Tento nápoj je veľmi obľúbený v Anglicku. Angličania sú nielen najväčší konzumenti, ale aj producenti cideru. Vo Francúzsku v Normandii ho volajú „cidre“, v Bretónsku „chistr“, v španielskej Astúrii „sidra“, v Baskicku „sagardoa“ a v Nemecku je to jednoducho „Apfelwein“ alebo „Viez“. Nuž, a aby to nebolo také jednoduché, v Rakúsku pod označením „Apfelmost“ sa skrýva jablkové víno.

Cider je v podstate jablkové víno, ktoré môže, ale nemusí obsahovať oxid uhličitý. Termín „cyder“ sa v angličtine používa pre zdôraznenie použitia tradičnej metódy výroby. Existuje množstvo druhov cideru. Tradičné cidre s ťažkou komplexnou chuťou, alebo ľahké ovocné mušty. Koncentrácia alkoholu sa pohybuje v rozmedzí od 1,2 % až po 8,5 % obj. Na dosiahnutie nízkeho obsahu alkoholu sa fermentácia zastavuje prudkou fi ltráciou a zachladením. Cider s koncentráciou etanolu menej než 3 % obj. má vo Francúzsku označenie „cidre doux“. V USA sa môžeme stretnúť s označením „hard cider“, čiže cider s obsahom alkoholu. Podobne, ako je to v prípade hroznových vín, tieto nápoje sa členia aj podľa koncentrácie zvyškového cukru. Poznáme suché i sladké produkty. Na niektorých výrobkoch sa môžete stretnúť aj s názvom „perry cider“. Tzv. hruškový cider je vyrobený z hruškového muštu a označenie cider sa v tomto prípade používa len ako súčasť marketingovej stratégie.

Francúzsky „cidre“ pochádza prevažne z Normandie a Bretónska. Rozlišujú sa tri základné kategórie cidru. Suchý variant zvaný „brut“ obsahuje menej než 28 g/l zvyškového cukru, polosuchý „demi-sec“ 28 — 42 g/l cukru a sladký „doux“ môže mať koncentráciu zvyškových sacharidov viac než 35 g/l.

Cider môže byť použitý na výrobu destilátu, alebo octu. Vo Francúzsku sa takýto destilát nazýva „calvados“. „Pommeau“ je zase niečo ako jablkový variant hroznovej mistely, čiže zmes cidru a jablkového destilátu, ktorá zreje v dubovom sude.

Cider má dlhú históriu. Predpokladá sa, že jeho výroba bola zavedená niekedy v 11. storočí. Archeologické výskumy však dokazujú, že staroveké kultúry spracúvali jablká na nápoj podobný cidru už pred 6000 rokmi. Jablone rástli vo Veľkej Británii dávno pred príchodom Rimanov, ale boli to práve Rimania, ktorí začali toto ovocie pestovať cielene. V prvom storočí nášho letopočtu sa vyrábal nápoj varením kúskov jabÄşk a medu vo vode, tzv. „le phitarra“. O storočie neskôr sa už hovorí o „cidre“, alebo vo Francúzsku o „vin de pomme“, pričom sa vyrábal z jabÄşk a ďatlí. V druhom storočí sa stretávame s pojmom „pomorum“, v štvrtom storočí „sicer“. V biblických textoch sa používa termín „shekar“, v gréčtine zase „sikera“. Nezanedbateľný vplyv na históriu cideru malo sťahovanie národov, pričom bol tento nápoj rozšírený aj do dnešného ň panielska a severného Francúzska. Najväčší vplyv na výrobu cideru mali však jednoznačne Normania. Severné Francúzsko bolo spočiatku preslávené svojimi vinicami, ale v dôsledku klimatických zmien sa toto územie stalo menej vhodným na pestovanie viniča. A tak cider postupne nahradil hroznové víno. Vo Veľkej Británii a Francúzsku sa jablká na cider pestovali hlavne na západnom pobreží, ktoré je z klimatického a pôdneho hľadiska najvhodnejšie. Po dobytí Anglicka Normanmi v roku 1066 popularita cidru rástla. Významným míľnikom v histórií cidru bolo šestnáste storočie, kedy sa jedným z najväčších výrobcov na svete stala Normandia. Začali sa pestovať nové odrody jabloní. V 18. storočí nebolo neobvyklé zaplatiť časť mzdy roľníka v jablčnom víne. Bežný príspevok pracujúcemu na farme bol 3 až 4 litre na deň

Tags: