13. 04. 14

Cider

V článku reagujeme na otázky našich čitateľov, ktorí sa zaujímali o vysvetlenie pojmu „cider“

Cider je nízkoalkoholický nápoj vyrábaný fermentovaním jablčného muštu. V niektorých krajinách, napr. v USA sa názov „cider“ používa aj pre jablčný mušt bez obsahu alkoholu, prípadne zmes jablčnej šťavy a vína. Tento nápoj je veľmi obľúbený v Anglicku. Angličania sú nielen najväčší konzumenti, ale aj producenti cideru. Vo Francúzsku v Normandii ho volajú „cidre“, v Bretónsku „chistr“, v španielskej Astúrii „sidra“, v Baskicku „sagardoa“ a v Nemecku je to jednoducho „Apfelwein“ alebo „Viez“. Nuž, a aby to nebolo také jednoduché, v Rakúsku pod označením „Apfelmost“ sa skrýva jablkové víno.

Cider je v podstate jablkové víno, ktoré môže, ale nemusí obsahovať oxid uhličitý. Termín „cyder“ sa v angličtine používa pre zdôraznenie použitia tradičnej metódy výroby. Existuje množstvo druhov cideru. Tradičné cidre s ťažkou komplexnou chuťou, alebo ľahké ovocné mušty. Koncentrácia alkoholu sa pohybuje v rozmedzí od 1,2 % až po 8,5 % obj. Na dosiahnutie nízkeho obsahu alkoholu sa fermentácia zastavuje prudkou fi ltráciou a zachladením. Cider s koncentráciou etanolu menej než 3 % obj. má vo Francúzsku označenie „cidre doux“. V USA sa môžeme stretnúť s označením „hard cider“, čiže cider s obsahom alkoholu. Podobne, ako je to v prípade hroznových vín, tieto nápoje sa členia aj podľa koncentrácie zvyškového cukru. Poznáme suché i sladké produkty. Na niektorých výrobkoch sa môžete stretnúť aj s názvom „perry cider“. Tzv. hruškový cider je vyrobený z hruškového muštu a označenie cider sa v tomto prípade používa len ako súčasť marketingovej stratégie.

Francúzsky „cidre“ pochádza prevažne z Normandie a Bretónska. Rozlišujú sa tri základné kategórie cidru. Suchý variant zvaný „brut“ obsahuje menej než 28 g/l zvyškového cukru, polosuchý „demi-sec“ 28 — 42 g/l cukru a sladký „doux“ môže mať koncentráciu zvyškových sacharidov viac než 35 g/l.

Cider môže byť použitý na výrobu destilátu, alebo octu. Vo Francúzsku sa takýto destilát nazýva „calvados“. „Pommeau“ je zase niečo ako jablkový variant hroznovej mistely, čiže zmes cidru a jablkového destilátu, ktorá zreje v dubovom sude.

Cider má dlhú históriu. Predpokladá sa, že jeho výroba bola zavedená niekedy v 11. storočí. Archeologické výskumy však dokazujú, že staroveké kultúry spracúvali jablká na nápoj podobný cidru už pred 6000 rokmi. Jablone rástli vo Veľkej Británii dávno pred príchodom Rimanov, ale boli to práve Rimania, ktorí začali toto ovocie pestovať cielene. V prvom storočí nášho letopočtu sa vyrábal nápoj varením kúskov jabÄşk a medu vo vode, tzv. „le phitarra“. O storočie neskôr sa už hovorí o „cidre“, alebo vo Francúzsku o „vin de pomme“, pričom sa vyrábal z jabÄşk a ďatlí. V druhom storočí sa stretávame s pojmom „pomorum“, v štvrtom storočí „sicer“. V biblických textoch sa používa termín „shekar“, v gréčtine zase „sikera“. Nezanedbateľný vplyv na históriu cideru malo sťahovanie národov, pričom bol tento nápoj rozšírený aj do dnešného ň panielska a severného Francúzska. Najväčší vplyv na výrobu cideru mali však jednoznačne Normania. Severné Francúzsko bolo spočiatku preslávené svojimi vinicami, ale v dôsledku klimatických zmien sa toto územie stalo menej vhodným na pestovanie viniča. A tak cider postupne nahradil hroznové víno. Vo Veľkej Británii a Francúzsku sa jablká na cider pestovali hlavne na západnom pobreží, ktoré je z klimatického a pôdneho hľadiska najvhodnejšie. Po dobytí Anglicka Normanmi v roku 1066 popularita cidru rástla. Významným míľnikom v histórií cidru bolo šestnáste storočie, kedy sa jedným z najväčších výrobcov na svete stala Normandia. Začali sa pestovať nové odrody jabloní. V 18. storočí nebolo neobvyklé zaplatiť časť mzdy roľníka v jablčnom víne. Bežný príspevok pracujúcemu na farme bol 3 až 4 litre na deň

Tags:

31. 03. 14

Rojení chroustu a škodlivost pondrav v roce 2014

Chroust obecný [chrúst obyčajný] (Melolontha melolontha L.) náleží mezi tradiční škůdce révy vinné. V roce 1972 v době rojení chroustů došlo k silnému napadení révy v okolí Sobraniec a místy v okresu Nové Zámky (lokalita Černík). 

Ing. František Muška, Ing. Antonín Muška, Antonín Muška ml., Anna Mušková, Brno

Přehled použité literatury je k  dispozici u autorů 

Tags:

29. 03. 13

Vini? a v?no konkurencie schopn?

Semin?r ?Vini? a v?no konkurencieschopne? (Met?dy anal?zy v?n) organizovan? V?skumn?m ?stavom vinohradn?ckym a vin?rskym (V?VV) sa uskuto?nil v d?och 12. a 13. marca 2013 v Pie??anoch. Projekt bol spolufinancovan? Eur?pskou ?niou z Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 opatrenie ?.: 1. 6 Odborn? vzdel?vacie a informa?n? aktivity (K?d projektu: 160TT1001323).

Tags:

28. 03. 13

V?nimo?n? veci vznikaj? my?lienkou a pom??e im n?hoda

Pozv?nka do Hotela Maty??k v apr?li t.r. s?ubovala spolo?n? odhalenie tajomstva v?nimo?nosti. Hostia, ktor? pozvanie prijali, neboli sklaman?. V pr?jemnom prostred? v?nnej re?taur?cie boli ??astn?kmi ?krstu? mimoriadne vz?cnej a unik?tnej ed?cii ? 15 ro?n?ho Maty??k Brandy XO, vyroben?ho z najvyberanej??ch v?nnych destil?tov. Do ?ivota ho uviedli, spolu s producentom Petrom Maty??kom, zn?me osobnosti ? Stanislav ?tepka a ?ubo? Zeman. S??as?ou milej sl?vnosti bolo aj skvel? menu, ktor? pripravil ??fkuch?r Hotela Maty??k Branislav Kri?an. Sprev?dzali ho vynikaj?ce v?na, M?ller-Thurgau neskor? zber, Rizling vla?sk? v?ber z hrozna, Cabernet Sauvignon hrozienkov? v?ber, v?etky radu Prestige r. 2012, oce?ovan? zlatom a striebrom na viacer?ch v?znamn?ch medzin?rodn?ch v?stav?ch v?n. A samozrejme digest?v Brandy XO. Tajomstvo jeho v?nimo?nosti o.i. odhalil jeho autor a hostite? Peter Maty??k.

Tags:

25. 03. 13

Spolo?nos? Hubert J.E. v lesku ?spechov

Z?stupcovia spolo?nosti Hubert J.E. Sere?, ktor? je v?znamn?m v?robca ?umiv?ch a tich?ch v?n na Slovensku, sa koncom m?ja stretli v hoteli Radison Blu Carlton na tla?ovej besede s novin?rmi, aby ich informovali o bilancii minul?ho roka a tohtoro?n?ch novink?ch spolo?nosti.

Tags:

17. 03. 13

Apel?cia v jedine?nom terroir je pridanou hodnotou

Zav?dzanie nov?ho apela?n?ho syst?mu a stav, rozvoj, ochrana, pr?padne ?padok vin?c, to s? t?my, ktor? ?zko spolu s?visia. Zatia? sa nepodarilo dosiahnu? v?raznej?? prielom v problematike ochrany vin?c a pozemkov?ch ?prav. S??asn? stav v ochrane vin?c nemo?no pova?ova? za dobr?. Prakticky absentuje z?konn? ochrana, jedin?m n?strojom na regul?ciu v?stavby na vinohradn?ckych ploch?ch s? ?zemn? pl?ny. Ka?d?, kto niekedy pracoval v org?noch miestnej samospr?vy pritom vie, ako ?a?ko je v tomto prostred? odol?va? r?znym tlakom, najm? ke? ch?ba mo?nos? oprie? sa o jasn? dikciu z?kona. Aj ke? s??asn? kr?za aktivity developerov pribrzdila, st?le pokra?uje paradoxn? situ?cia, ?e na jednej strane tis?cky hekt?rov kvalitnej vinohradn?ckej p?dy zarastaj? ??pkami a na druhej je takmer nemo?n? k?pi? si alebo dlhodobo prenaja? plochy na v?sadbu nov?ch vinohradov.

Tags:

10. 03. 13

Oxid siri?it? vo v?ne

Oxid siri?it? je vyu??van? pri v?robe v?na u? od r?mskych ?ias. Vo vin?rstve sa pou??va najm? pre svoje antioxida?n? vlastnosti a na potl??anie aktivity kvasiniek a bakt?ri?. Oxid siri?it? je pr?rodn? ved?aj?? produkt kvasiniek pri kvasen?, ktor? ho zvy?ajne neprodukuj? viac ako 10 mg/l. Viacer? v?skumy dokazuj?, ?e t?to koncentr?cia z?vis? od r?znych faktorov ? napr. od kme?a a ?ivotn?ho prostredia kvasiniek. V ?l?nku si bli??ie op??eme vlastnosti, formy a pou?itie SO2, ktor? s? ?zko sp?t? s pH a teplotou.

(more…)

Tags:

07. 03. 13

?pal a sp?la vini?a ohrozuj? vinohrady

Ing. Ga?par Vanek, CSc.?Poruchy vini?a sp?soben? slne?n?m ?iaren?m prin??aj? probl?my, s ktor?mi je potrebn? r?ta?. Na ochranu strapcov mus?me vedome usmerni? agrotechniku, a to spo?iatku na ich otu?ovanie, nesk?r na ich ochranu pred priamym slne?n?m ?iaren?m. M? to by? s??as?ou zelen?ch pr?c, najm? z?sahov v uv??en?ch term?noch a premyslen?ch sp?sobov odstra?ovania listov a z?listkov v oblasti strapcov. (more…)

Tags:

02. 01. 13

??slo 1/2013 ro?n?k XIII. u? v predaji!

?asopis Vini? a v?no, ??slo 01/2013, ro?n?k XIII.

Tags:

02. 11. 12

??slo 6/2012, ro?n?k XII. u? v predaji!

?asopis Vini? a v?no, ??slo 06/2012, ro?n?k XII.

Tags: