Prof. Jozef Baďurík, Mgr. Eva Benková, Univerzita Komenského Bratislava

Vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku sa na počiatku novoveku ocitlo v nepriaznivejšej situácii ako v stredoveku. Už v roku 1504 krajinský snem konštatoval, že veľa poddaných zanechalo obrábanie vinohradov a polí. Bolo to spôsobené najmä morovými epidémiami a poklesom poddanskej pracovnej sily. Aj neskôr – v dôsledku osmanskej expanzie do strednej Európy, vojnového pustošenia Osmanov i cisárskych vojsk v Uhorsku, neutešených politických pomerov, ale aj klimatických činiteľov – nastalo pozvoľné pustnutie vinohradov a zmenšovanie pôvodnej plochy vysadenej viničom. K zhoršeniu vo vinohradníctve došlo aj v čase pätnásťročnej vojny 1593 – 1606, keď výroba vína utrpela ďalšie straty. Napríklad, na majetkoch ostrihomského arcibiskupstva (Milanovce, Rybník, Zbehy, Svodín) poklesli v roku 1597 príjmy z vína až o 60 – 80 %. Napriek tomu bola výroba vína aj naďalej rentabilná a z kvantitatívnej i kvalitatívnej stránky dosahovala pomerne vysokú úroveň (priemerná ročná produkcia bola 650 000 až 700 000 hl na 1 milión obyvateľov).

Prof. Jozef Baďurík, Mgr. Eva Benková, Univerzita Komenského Bratislava

Zmeny, ktoré nastali v európskej agrárnej výrobe v priebehu 13. storočia, umožnili aj na Slovensku v posledných dvoch storočiach stredoveku, úspešný rozvoj vinohradníctva. Najvýznamnejšími vinohradníckymi oblasťami sa aj vďaka príchodu nemeckých a talianskych hostí (kolonistov), stali predhoria Malých Karpát a tokajská časť Zemplína. Priaznivé klimatické podmienky dovolili pestovať vinič aj v severnejších a hornatejších krajoch Slovenska, ako bolo Považie, okolie Banskej Štiavnice či Rožňavy, kde výroba vína dopĺňala tradičný spôsob obživy domáceho obyvateľstva. V posledných storočiach stredoveku dosiahlo vinohradníctvo svoj najväčší teritoriálny, ale aj plošný rozsah v dejinách. Azda len s výnimkou oblastí Oravy a Vysokých Tatier názvy chotárnych častí dokazujú, že naši predkovia pestovali vinič takmer všade.

Prof. Jozef Baďurík, Mgr. Eva Benková, Univerzita Komenského Bratislava

Zánikom Veľkej Moravy ako štátneho útvaru začiatkom 10. storočia, neprišlo k výraznej hospodárskej zmene. Tak, ako to dokázali historici skúmajúci ranostredoveké hospodárske a spoločenské vzťahy (prof. Matúš Kučera a i.), zachovala sa kontinuita agrárnej výroby u pôvodného slovenského etnika, pričom si aj vinohradníctvo naďalej udržalo postavenie špecifického poľnohospodárskeho odvetvia. Pre tento druh rozvíjajúcej sa feudálnej ekonomiky bolo typické, ako vo väčšine európskych krajín, postupné rozširovanie produkcie. To priaznivo vplývalo na poľnohospodársky rozvoj aj na našom území.

(more…)

Prof. Jozef Baďurík, Mgr. Eva Benková, Univerzita Komenského Bratislava

V dôsledku sťahovania národov sa na území európskeho kontinentu odohrali v priebehu 4. až 6. storočia rozsiahle etnické a civilizačné zmeny. Svet Rimanov postupne ovládli germánske kmene. V západnej a južnej Európe sa vďaka romanizácii stali ranostredoveké germánske kráľovstvá dedičmi a nositeľmi antickej kultúry. Geograficko-politickú mapu Európy dotvorila v 6. storočí mohutná vlna migrácie Slovanov. Slovanské obyvateľstvo sa usadilo v priestore strednej, juhovýchodnej a východnej Európy. Dodnes nie je celkom objasnený pôvod Slovanov, ani historický proces ich formovania ako etnika (etnogenéza). Archeologické nálezy a písomné pramene nasvedčujú, že pred vlastnou expanziou obývali územie severne od horského oblúka Karpát, v povodí rieky Visly a stredného Dnepra.

Prof. Jozef Baďurík, Mgr. Eva Benková, Univerzita Komenského v Bratislave

Pomerne dlho sa medzi historikmi predpokladalo, že počiatky vinohradníctva a vinárstva na území dnešného Slovenska súvisia s Rimanmi, alebo presnejšie s ich prítomnosťou v strednej Európe. V čase rozmachu svojho impéria v provinciách na území dnešného Nemecka (Germánia), Rakúska (Norikum) a Maďarska (Pannónia) začali pestovať vinič. Zo spomínaných provincií sa dostal aj severnejšie nad Dunaj. Táto téza prestala platiť, keď v priebehu druhej polovice 20. storočia pomohli historikom vinohradníctva pri spresňovaní počiatkov vinohradníckej kultúry úspešné výskumy archeológov. Najmä vďaka nim môžeme posunúť tieto počiatky ešte hlbšie do minulosti, minimálne o jednu civilizačnú etapu skôr.

(more…)

Začiatky pestovania viniča hroznorodého na zemplínskych podhoriach a tokajských vrchov nevieme presne určiť. Podľa Antona Szirmaya de Szirmu (1747-1812) sa víno v dnešnej tokajskej oblasti vyrábalo už pred príchodom staromaďarského etnika na územie historického Zemplína. Stále aktuálnejší je predpoklad, že vinohradníctvo na východnom Slovensku existovalo už od dôb rímskeho panstva v Panónii, t.j. od 3.stor. nášho letopočtu. Časť historikov túto zásluhu pripisuje Keltom (4.-1. storočie pr.n.l), niektorí ešte starším etnikám.

PhDr. Juraj Ždanský, CSc.

Tak znie po portugalský názov klubu, ktorý z iniciatívy Jeho Excelencie José Vieira Branco – veľvyslanca Portugalskej republiky na Slovensku – vznikol 14. októbra t.r. V sídle veľvyslanectva sa v tento deň konalo prvé stretnutie priaznivcov portugalského vína, zakladajúcich členov Klubu portského vína v Bratislave.

Trendy v spotrebe hroznového vína vo svete zaznamenávajú posun k výrobe vysokokvalitných vín a k ich spoločenskej a kultúrnej konzumácií. To si vyžaduje eliminovať nepriaznivé pestovateľské podmienky pre vinič hroznorodý i neodborné zásahy do výroby vína. Profesionálny degustátor vždy zistí príčiny zníženej kvality vína. Na to mu slúžia zmyslové orgány spôsobilé vnímať rozličné podnety, teda organolepticky zhodnotiť kvalitu aj z hľadiska spotrebiteľskej požiadavky. Vždy je to však subjektívne posúdenie vône, chuti, farby, čírosti, celkového dojmu z organoleptiky, s preferovaním ukazovateľa kvality podľa osobných alebo regionálnych zvyklostí. Na objektívne posúdenie kvality vína musí mať degustátor kompetný chemický rozbor z akreditovaného laboratória.

Prof. Ing. Alojz Vereš, DrSc.