V predchádzajúcom čísle časopisu sme predstavili nosné témy 34. medzinárodnej konferencie pre vinič a víno. Konferencia sa konala v júni m.r. v Porte a odznelo na nej množstvo zaujímavých prednášok. V článku sa budeme venovať témam prezentovaných v sekcii vinohradníctvo.

Igor Šarmír, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora Bratislava

V prvom a druhom čísle časopisu Vinič a víno ročníka 2010 som publikoval pomerne obsiahli článok zameraný na problematiku geneticky modifi kovaných organizmov (GMO) všeobecne a osobitne v súvislosti s vinohradníctvom a vinárstvom. Informácie o uplatňovaní techník genetickej manipulácie v sektore pestovania viniča a výroby vína som čerpal najmä z odbornej brožúrky vydanej Medzinárodnou organizáciou pre vinič a víno (OIV)1. Faktom ale je, že spomedzi mnohých aplikácií genetickej manipulácie v tejto oblasti boli v tejto brožúrke informácie o tom najkontroverznejšom aspekte GMO, a to pestovaní geneticky modifi kovaných plodín (v tomto prípade viniča) iba veľmi strohé.

RNDr. Vladimír Repka, CSc., Ústav vinohradníctva a vinárstva, Centrum výskumu rastlinnej výroby Bratislava

Kvalitná diagnostika, ako aj príprava bezvirózneho sadbového materiálu, sú striktne závislé od výberu adekvátneho metodického postupu. Pod diagnostikou rozumieme také postupy, ktoré dokážu, veľmi citlivo a zároveň s potrebnou špecifitou, identifikovať vírusovú kontamináciu rastliny. Príprava bezvirózneho sadbového materiálu v sebe zahŕňa postupy, ktoré v konečnom dôsledku vedú k eliminácii vírusu v rastline. Je nutné zdôrazniť, že z hľadiska historického kontextu, a s ohľadom na vedecko-technický progres posledných desaťročí, má dnešný šľachtiteľ, resp. producent, k dispozícii celú plejádu principiálne odlišných metodických postupov. Povieme si o nich podrobnejšie v nasledujúciom texte.

Pri zachovávaní kvality vína vo fľašiach zohráva rozhodnú úlohu jeho uzáver. Kým v minulosti dominovala prírodná korková zátka, v súčasnosti si môžu vinári vybrať z viacerých alternatívnych riešení. Situáciu pri ich uplatňovaní vo vinárskom priemysle už dlhšie obdobie sleduje Ing. Andrej Čorba, konateľ spoločnosti VÍNO SERVIS s.r.o., ktorý sa o získané informácie rozhodol podeliť s našimi čitateľmi.

Ing. Ľubomíra Kakalíková, PhD., Chateau Modra, a.s. Modra, Ing. Denisa Káčenová, Ministerstvo pôdohospodárstva SR Bratislava, Ing. Roman Janoušek, Janoušek s.r.o. Pezinok

Súhrn
Cieľom riešenia výskumnej úlohy je výskum, zhodnotenie a výber metodických postupov na poloprevádzkovú izoláciu a separáciu využiteľných surovín z čerstvých výliskov vybraných odrôd hrozna. V rámci riešenia úlohy sme odskúšali niekoľko modelov triedičov. Ich maximálny výkon triedenia sa pohyboval od 20 kg/h x m2 do 1065 kg /h x m2. Konvenčné triediče pracovali s max. výkonom 250 kg/h x m2, ktorý sa postupne znižoval upchávaním triediacej plochy výliskami. V práci sú zhrnuté aj výsledky z testov triedenia výliskov na multifrekvenčnom triediči, ktorý pracuje na odlišnom princípe ako konvenčné triediče. Táto nová technológia nebola doteraz aplikovaná na triedenie výliskov z hrozna. Po optimalizácii podmienok triedenia výliskov na multifrekvenčnom triediči, bola triediaca kapacita 1650 kg/h x m2. Hlavným realizačným výstupom riešenia úlohy je vypracovanie optimálnej metódy finálneho spracovania hroznových výliskov na výrobu hroznových semien a prírodného hroznového oleja. Boli spracované všetky technické a ekonomické podmienky na zabezpečenie poloprevádzkovej technológie výroby. Výstupnými produktmi na úrovni „pilot plant“ sú vytriedené zrnká a šupky z hrozna a  prírodný hroznový olej. Vypracovali sme technologickú dokumentáciu celého výrobného procesu výroby semien z hrozna a výroby prírodného hroznového oleja. V rámci riešenia úlohy sme po vytriedení výliskov v extraktoch semien hrozna stanovili obsah sušiny, polyfenolov, antioxidantov a lipidov. Porovnávanie výsledkov jednotlivých analýz v rokoch 2003-2006 objasňuje podstatu vplyvu biotických a abiotických faktorov na obsah lipidických podielov, polyfenolov a antioxidantov vo vzorkách semien získaných z rôznych odrôd viniča. Výsledky prinášajú aj ďalšie cenné poznatky, tak po stránke teoretickej, ako aj praktickej.

Na XXXIII. Kongrese OIV, ktorý sa v minulom roku konal v gruzinskom Tbilisi, viaceré výskumné pracoviská prezentovali tiež práce z oblasti identifikácie odrôd viniča. Existuje niekoľko metód identifikácie odrôd viniča. Klasickou metódou je ampelografická identifikácia založená na opise viniča. Zaoberá sa morfologickým opisom odrôd a jednotlivých časti viniča, ako sú púčiky (očká), listy, kvety a bobule a i. Nedávno boli vyvinuté nové metódy, ako napríklad identifikácia prostredníctvom DNA – molekulárnych markerov. SSR markery (Simple Sequence Repeats) sú mikrosatelity – úseky DNA s dĺžkou 1–6 nukleotidov,  obsahujúce opakujúce sa nukleotidové motívy. Nedávny pokrok v oblasti molekulárnej biológie a charakterizácii viniča hroznorodého, umožnil výskum s cieľom zlepšiť kvalitu vína a produktov vyrábaných z hrozna. Snahou je tiež zistiť pôvod jednotlivých odrôd a tieto poznatky využiť v šľachtiteľstve. Ďalšou metódou identifikácie je príprava softvérového produktu schopného spracovať digitálny obraz listu viniča. Táto metóda by mala byť rýchla, efektívna a takmer automatická, s minimálnym ľudským zásahom.

Úvod
Vinič hroznorodý, ako kultúra pestovaná na danom stanovišti dve až tri desaťročia, si na zabezpečenie dostatku živín v pôde vyžaduje mimoriadnu pozornosť. Rodiace vinohrady je potrebné začať hnojiť od piateho roku od výsadby sadencov. Zameriavame sa predovšetkým na udržovacie vápnenie, pravidelné hnojenie organickými hnojivami a na hnojenie s priemyselnými hnojivami, nahradením makro a mikroživín. Pri nástupe rodivosti, v piatom roku po výsadbe, by vinič mal mať optimálny obsah živín v pôde. V ďalších rokoch je potrebné zabezpečiť výživu nahradzovacím systémom, v závislosti od pestovaných odrôd viniča, ich nárokov na živiny, dosahovanú úrodu a odber živín hroznom, listami a drevom viniča (Vanek 1996, Fecenko, Ložek 2000, Ložek a kol. 2006).

Ing. Pavol Krempa, Katedra agrochémie a výživy rastlín,
Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra