Budeme chodiť na víno namiesto k lekárovi?

Veda okolo vína 517 rokov po narodení Theophrasta Bombasta z Hohenheim a 500-ročnice od získania jeho oprávnenia pôsobiť ako lekár.

Ing. Dušan Slugeň, PhD., Oddelenie biochemickej technológie, Ústav biotechnológie a potravinárstva, FCHPT STU Bratislava

Dve najlacnejšie a najúčinnejšie liečivá, ktoré medicína dodnes pozná, sú salicyláty a víno. Po salicyláty si dnes chodíme do lekárne, po víno nie. Salicyláty sa nachádzajú aj vo víne – priemerný obsah je 30 –60 mg/l – aj v túžobníku brestovom v koncentrácii približne desaťnásobnej prepočítané na suchú drogu (obr1)1. Práve z pôvodného nemeckého názvu tejto rastlinky – Filipendula ulmaria – lat. (a-spirea – Spiraea ulmaria, a- zamená acetyl, Spriraea z nemecky Spirsäure) vznikol názov najpopulárnejšieho liečiva Aspirín-u.

Firma Bayer od r. 1899 zaplavila svet syntetickým Aspirínom, len my sme, v záujme ochrany duševného vlastníctva, konzumovali Acylpyrín (obr. 2). Z kvetov túžobníka sa kedysi získavala mandľová aróma pre medovinu a zaváraniny. Túžobník brestový sa v antike používal na liečbu opuchov (rovnako, ako dnes masti s obsahom ibuprofénu). Herbáre zo 16. storočia ho popisujú a uznávajú ako užitočnú liečivku. Zaujímavý je aj jej anglický názov meadowsweet. Rastie na lúkach s prúdiacou spodnou vodou a/alebo na brehoch potokov v celej Európe a západnej Ázii. Bola introdukovaná a darí sa jej aj v severnej Amerike. Napriek tomu ju málokto spozná, a ak, tak len ako nepríjemnú burinu. Dajú sa kúpiť ovocné čaje s kvetmi tejto sladkej liečivky.

Tags: 6/2011