Kolískou šampanského je vinársky región Champagne na  severovýchode Francúzska. V  prvých desaťročiach 19. storočia, v  čase postupujúcej industrializácie vo vinárstve, preniklo tajomstvo výroby šampanského aj mimo francúzskych hraníc. Prvými úspešnými producentmi perlivého moku sa stali vinári z Prešporka, dnešnej Bratislavy. Prvá firma na výrobu šampanského tu bola založená už v roku 1825, o sedem rokov neskôr vznikla továreň v nemeckom Würzburgu, v blízkej Pešti až v roku 1852 (založil ju Martin Hölle) a Budíne roku 1854 (zakladateľom bol Karol Gráner). Keďže deklaráciu ochrannej známky pre šampanské priniesla až „Belle Époque“, konkrétne rok 1908, dovtedy sa šampanským bežne pomenúvali všetky šumivé vína dorobené podľa originálnej francúzskej receptúry „champenoise“

V  19. storočí sa aj v  mestskej tlači (novi-nách Pressburger Zeitung, či nemeckom kalendári/almanachu Pressburger Wegweiser, ktorý bol určený predovšetkým obchodníkom a  živnostníkom) písalo najčastejšie o  šampanskom (nem. Champagner, maď. pezsgő), menej o sektoch. V  novinách, či ročenkách jednotlivé firmy propagovali svoje šampanské, pričom zdôrazňovali dodržiavanie pôvodného výrobného procesu. Zákazníkom odporúčali „…svoje znamenité šampanské, vyrobené prirodzeným procesom kvasenia podľa originál eho francúzskeho postupu…“ (Hubert & Habermann, 1878), „… najvyberanejšie uhorské šampanské, ktoré sa vyrába prirodzenou metódou obvyklou v Champagne prostredníctvom kvasenia a uchovávania vo fľaši, nespôsobujúce žiadne bolesti hlavy,…“ (Esch & Comp., 1899), či „šampanské vyrobené z najvyberanejších, najušľachtilejších uhorských horských vín, so silným perlením, najlahodnej ším a príjemným buketom, nespôsobujúce hlavybôľ alebo inak zdraviu nepriaznivé násled ky, ktoré sa preto v tuzemsku, ako aj v zahraničí kladie na roveň tomu pravému francúzskemu…“ (Peter Jaklitsch, 1879)

K  počiatkom najstaršej bratislavskej „šampusárne“ sa viaže príbeh, podľa ktorého prvú tunajšiu továreň na  šampanské založil napoleonský vojak Johann Evangelist Hubert. Tento Francúz sa vraj v  miestnom lazarete zaľúbil do  svojej ošetrovateľky Paulíny a po ženbe sa v meste na  Dunaji podujal dorábať vlastné šampanské. Síce sa Hubertovci v  priebehu 19. storočia stali skutočne podielnikmi a  neskôr výhradnými majiteľmi prvej fabriky na šampanské v Bratislave, jej zakladateľmi boli v roku 1825 bratislavskí mešťania Johann Fischer a Michael Schönbauer. Továreň fungovala v  priestoroch na  Krajinskej ceste (v súčasnosti Radlinského ulici). V polovici 50. rokov Schönbauer z f rmy vystúpil a svoj podiel prenechal synovcovi Johannovi Geigerovi. Zakladatelia prvej šampusárne zomreli v  1860.Od roku 1872 podnik spravoval len Fischerov syn Johann. Päťdesiat rokov po založení f rmy do vedenia vstúpil Franz Hubert a krátko nato aj jeho brat Johann, menom pripomínajúci vojaka z legendy. V roku 1877 rodina Hubertovcov odkúpila od Johanna Fischera ml. celú fabriku. Príčinou Fischerovho odchodu bol vtedajší pokles dopytu po  šampanskom. Následne Franz do  podnikania prijal tiež blízkych príbuzných svojej manželky Pauline Habermannovej – ešte v roku 1877 jej brata Johanna Habermanna a  v  1880 otca Heinricha Habermanna. Za  hospodárskej konjuktúry boli rozšírené pivnice, postupne zanikla sódovkáreň (vybudovaná v 1875) až v 1889 rodina zanechala obchod s vínom a začala sa orientovať len na výrobu šumivého vína. V 20. storočí firma prežila hospodársku krízu i obidve svetové vojny. Až uvalenie národnej správy v roku 1945 odsunulo majiteľov mimo podnikania. Prvým národným správcom sa stal Antonín Vodrážka, kto rý získal praktické skúsenosti vo veľkoobchode s vínom v Nitre, Bordeaux, či Prahe. V polovici 20. storočia patrili k  veľkým odberateľom vínnych produktov Baťa, kúpele v  Trenčianskych Tepliciach, sanatórium v  Starom Smokovci. V  roku 1949 bol podnik začlenený do národného podniku Západoslovenský liehový priemysel v Leopoldove. Po  mnohých peripetiách bola fabrika napokon v  roku 1952 presťahovaná do  Serede. Fakt, že továreň existuje kontinuálne od  polovice 20. rokov 19. storočia, sa nevyzdvihuje len na dnešných etiketách šumivého vína, ale hlásili sa k nemu aj samotní Hubertovci. Na reklamných letákoch stálo „Najstaršia továreň Uhorska na šampanské založená v roku 1825“.

V 19. storočí patrili vo všeobecnosti šampanské vína z Bratislavy k renomovaným vinárskym komoditám. Fischerova a  Schönbauerova fabrika vyrábala od  svojho počiatku kvalitné vína. Prvé ocenenie získala na  výstave v  Pešti v  roku 1842 a vo Viedni o tri roky neskôr. Pri príležitosti milenárnej výstavy v Budapešti v roku 1896 ocenil šampanské so špeciálnou značkou „Gentry Club“ z  pivnice Hubertovcov sám rakúsky cisár František Jozef I. (*1830 – † 1916) , ktorý vraj poznamenal „Toto šampanské je znamenité“.

Do roku 1896, keď šampanské bolo na spomínanom podujatí ovenčené zlatou štátnou medailou, boli šumivé vína z  produkcie najstaršej továrne prémiované celkom na  dvanástich výstavách. Najväčším úspechom podniku za  celú dobu jeho dovtedajšieho pôsobenia však bol zisk francúzskeho kríža v Bordeaux v roku 1896. Na prelome storočí f rma J. E. Hubert produkovala popri značke Gentry Club, aj šampanské Gentry Club extra dry, Tripli sec a City sec Hubert J. E. Takmer 80 % výrobkov exportovali do zahraničia. V  nasledujúcich desaťročiach prešiel závod zásadnými zmenami, od hospodárskej krízy v 20. rokoch 20. storočia, cez uvalenie národnej správy až po privatizáciu v 90. rokoch.

V 19. storočí sa na trhu so šampanským etablovala aj druhá najstaršia bratislavská továreň J. Esch & Comp./Esch és Társa, ktorú v roku 1834 založil Joseph Esch. Z  prvotného sídla na  Krajinskej ulici sa firma premiestnila na  Lamačskú (dnes Pražskú) ulicu. Firma bola známa aj jedinečnou špeciálnou značkou šampanského „Grand Vin Signature“ s kvetinovou a jemne dráždivou chuťou.

Na  rovnakej ulici si začiatkom 70. rokov 19. storočia nechal postaviť palác Jakub Palugyay, ďalší známy bratislavský veľkoobchodník, ktorý sa zapojil do  výroby a  podnikania so šampanským. Na  Pražskej ulici pôsobil tiež Gustav Schmidt. V  Starom meste na  Michalskej ulici sa nachádzala fabrika Petra Jaklitscha, kde sa vyrábalo biele, červené i  ružové šampanské. Jaklitschove šumivé vína získali ocenenia na  výstavách v Salzburgu, Linzi, Viedni, Plzni, Debrecíne, nemeckom Hamburgu, či Wittenbergu. Ďalšími producentmi šumivého vína boli f rmy Johanna Baptistu Aigermanta na Hlavnom námestí, Eduarda Zechmeistera na  dnešnej Mýtnej ulici, či bratov Finkeovcov na Zelenej ulici. Továreň Lenard & Laban na Hlbokej ceste expedovala šampanské pod značkou Otthon (Domov).

Mgr. Eva Benková, PhD. Katedra slovenských dejín Filozof ckej fakulty UK,  Bratislave

Obrázky archív autora

LITERATÚRA

KARÁCSONYI, Viliam – VIDOVÁ, Regína. Továreň na šumivé víno J. E. Hubert v Bratislave. In Bratislava XII, 2000, s. 177-190.
ŠTRPKA, Michal. Bratislavská vetva rodu Palugyay. Veľkoobchod s vínom. (Diplomovápráca) Bratislava : Univerzita Komenského, 1991, 71 s.Pressburger Wegweiser, 1852 – 1912.

Tags: