Prof. Jozef Baďurík, Mgr. Eva Benková, Univerzita Komenského Bratislava

Zánikom Veľkej Moravy ako štátneho útvaru začiatkom 10. storočia, neprišlo k výraznej hospodárskej zmene. Tak, ako to dokázali historici skúmajúci ranostredoveké hospodárske a spoločenské vzťahy (prof. Matúš Kučera a i.), zachovala sa kontinuita agrárnej výroby u pôvodného slovenského etnika, pričom si aj vinohradníctvo naďalej udržalo postavenie špecifického poľnohospodárskeho odvetvia. Pre tento druh rozvíjajúcej sa feudálnej ekonomiky bolo typické, ako vo väčšine európskych krajín, postupné rozširovanie produkcie. To priaznivo vplývalo na poľnohospodársky rozvoj aj na našom území.

Vinohradnícke lokality do konca 13. storočia

Vinohradnícke lokality do konca 13. storočia


Umožnili to nielen vhodné klimatické podmienky, ale aj pozitívny vzťah novej panovníckej dynastie Arpádovcov k pôvodným hospodársko-sídliskovým štruktúram, predovšetkým v Nitrianskom kniežatstve. Nezničili ich, práve naopak, využívali ich výrobný potenciál. Starí Maďari žili nomádskym spôsobom života až do roku 955 (porážka na rieke Lech), keď sa usadili a následne sa začali venovať poľnohospodárstvu. Neskôr sa sami, spolu s pôvodnými obyvateľmi krajiny, stali pokračovateľmi poľnohospodárskych tradícií, nových pracovných postupov a dobových pestovateľských techník.


CIRKEV A VINOHRADNÍCTVO

drevorez_all

Séria drevorezov zobrazujúcich prácu stredovekého vinohradníka a vinára z diela Petra Crescentia Liber ruralium commodorum (1303)

Potreba vína pre liturgické účely spôsobila, že na upevň

Tags: