MancelTradi?ne, koncom marca, sa ?lenovia Zv?zu vinohradn?kov Slovenska (ZVS) stret?vaj? v PD Bratislava- Vinohrady na svojom valnom zhroma?den?. Nebolo to inak ani tento rok. V centre pozornosti ??astn?kov podujatia boli, popri bilancii uplynul?ho vinohradn?ckeho roka, poh?ady na podnikanie v oblasti vinohradn?ctva a vin?rstva v podmienkach na?ich a eur?pskych pr?vnych noriem. S podstatn?mi my?lienkami ?vodn?ho pr?hovoru predsedu ZVS JUDr. Igora Mancela oboznamujeme aj na?ich ?itate?ov.

Pri bilancii uplynul?ho vin?rskeho roka m??eme kon?tatova?, ?e n?s neprekvapil mimoriadnymi extr?mami ? nepriniesol ?pi?kov? ?rody, ale ani neposkytol d?vod s?a?ova? sa na katastrofu. Mnoh? vin?rstva boli v prvej polovici roka nepr?jemne postihnut? zr??kami a mrazom, dlhotrvaj?ce sucho v rozhoduj?com obdob? pred obera?kou sa zase negat?vne prejavilo na ?rode hrozna. Mu?tu bolo menej ? celkovo sa ?tatisticky pozbieralo pribli?ne o 25 % hrozna menej, ako v uplynul?ch rokoch. ?ia?, v na?om odvetv? u? pova?ujeme za celkom norm?lne, ?e v?kyvy v ?rodnosti v jednotliv?ch ro?n?koch nie s? kompenzovan? pohybom cien, ako je to be?n? pri in?ch komodit?ch. V?padok ?rody predstavuje pre vinohradn?ka ?ist? stratu v?etk?ch vlo?en?ch n?kladov, bez akejko?vek ?ance na kompenz?ciu.

Ur?it? nedostatok v?na, najm? bieleho, sa prejavil aj na svetov?ch trhoch a cena najlacnej??ch dov??an?ch v?n vzr?stla. Ke??e v eur?pskom, respekt?ve svetovom meradle, nie je v?padok produkcie v???? ako 15 %, poukazuje to na skuto?nos?, ?e spr?vy o ?dajnom v?znamnom nadbytku v?na na z?sob?ch boli zna?ne prehnan? a mali sk?r snahu stl??a? ceny suroviny i koncov?ho produktu. Aj ke? cena dovozov?ch lacn?ch v?n signifikantne vzr?stla (k?m v roku 2010 sa pohybovala na ?rovni cca 30 ?/hl, na konci roka 2012 u? atakovala hranicu 60 ?/hl), na pomere medzi spotrebou dom?cich a dov??an?ch v?n sa to v?raznej?ie neprejavilo.

Priemern? spotreba v?na na Slovensku sa pomaly, ale stabilne zvy?uje, vykazuje v?ak preva?ne spotrebu dov??an?ch v?n.

Nastoluje sa ot?zka ? ako je to mo?n?? Odpove? na tento zdanliv? paradox je jednoduch?. N?rast spotreby v?na sa z najv???ej ?asti t?ka jeho spodn?ho segmentu. V?n, ktor?ch koncov? cena na pulte nepresahuje 1,50 ?/l. Tieto v?na maj? takmer bezv?hradne in?, ako slovensk? p?vod, bez oh?adu na to, ?o je uveden? na ich etiket?ch. Pri zr?tan? n?kladov na f?a?u, etiketu, adjust??, po odr?tan? DPH a mar?e obchodu, by slovensk? vinohradn?k alebo vin?r, ktor? chce pred?va? za tak?to cenu, musel ma? hrozno prakticky zadarmo. Ur?itou v?nimkou s? slovensk? v?na, ktor? v?robca pred?va ?apovan? priamo z pivnice alebo z KEG sudov. Vtedy je mo?n? dosiahnu? slu?n? pomer ceny a kvality, pri ktorom z?skava v?robca primeran? mar?u a z?kazn?k kvalitn? v?no za cenu ove?a priaznivej?iu, ako v obchodn?ch re?azcoch. ?ia?, u? z povahy takejto distrib?cie vypl?va, ?e je obmedzen? na bezprostredn? okolie v?robcov a je len doplnkom, nie n?hradou ve?kodistribu?n?ch siet?. V pr?pade, ?e sa tak?to forma predaja za?ne roz?irova?, za?n? sa na nej prejavova? v?etky nedostatky a ne?v?ry ve?kopredaja, ak?mi s? fal?ovanie p?vodu, zvy?ovanie mar?? obchodn?kov a sprostredkovate?ov na ?kor v?robcov a pod. Pr?kladom tak?hoto v?voja je ?esk? republika, v ktorej sa roz??ril predaj sudov?ho v?na v pouli?n?ch st?nkoch a trafik?ch. Vin?ri, ktor? si spo?iatku mysleli, ?e takouto formou ob?du monopol re?azcov, s? s??asn?m stavom hlboko sklaman?. Touto formou sa dnes pred?vaj? naj?astej?ie v?na pochybn?ho p?vodu, za ceny, ktor?m nedok??e norm?lny ?esk? vin?r konkurova?. Jeden ?daj, ktor? hovor? s?m za seba: Do ?R sa pod?a dokumentov doviezlo zo Slovenska 200 000 hl v?na. V st?nkovom predaji mu dominuje odroda P?lava. Je ?plne jasn?, ?e tak?to mno?stv? nikdy neboli zo Slovenska re?lne vyvezen?, iba sa mno?stvu ?pekulantov podarilo ?papierovo vyrobi?? z v?n maced?nskych, moldavsk?ch a ma?arsk?ch, v?na slovensk?. Nesmieme si robi? il?zie, ?e tento proces funguje jednosmerne. Na Slovensko taktie? pr?di mno?stvo zahrani?n?ho v?na, ktor? sa ak?msi z?zrakom zrazu zmen? na v?no malokarpatsk?, nitrianske ?i ju?noslovensk?. Kontrole p?vodu v?n sa treba venova? d?slednej?ie.

Rok 2012 bol charakteristick? aj in?mi, nielen enologick?mi pr?vlastkami.

Zaznamenali sme ur?it? posun v poz?cii ?t?tnych org?nov. Na jednej strane za?ali norm?lne fungova? vz?ahy medzi samospr?vou a ?t?tnymi org?nmi, predov?etk?m Ministerstvom p?dohospod?rstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR). Tak? nie?o by malo by? ?plnou samozrejmos?ou. Dobre si v?ak pam?t?me obdobie, ke? bolo prakticky nemo?n? stretn?? na rokovan? samospr?vy, ?i u? na ?rovni Slovenskej po?nohospod?rskej a potravin?rskej komory alebo profesion?lnych zv?zov, pracovn?ka ministerstva. Dnes s? kontakty medzi zv?zmi a ministerstvom be?nou s??as?ou pr?ce a bola obnoven? aj komoditn? rada pre v?no. Mo?nos? obsadi? miesto predsedu komoditnej rady pripadla n??mu zv?zu. Na druhej strane sme museli op?tovne ?eli? n?vrhu na zavedenie spotrebnej dane na v?no. Na rozdiel od minulosti nebola presadzovan? ako n?stroj na z?chranu ?t?tneho rozpo?tu, alebo nastolenie ?spravodlivosti? do syst?mu zda?ovania alkoholu, ale pri?lo s ?ou samotn? MPRV SR, ako s n?strojom na zlep?enie podmienok slovensk?ch vin?rov a vinohradn?kov. Logika tak?hoto n?vrhu bola na prv? poh?ad presved?iv?. Ak tvor? nezanedbate?n? ?as? slovenskej spotreby konzum?cia lacn?ch dovozov?ch v?n, bude len v?hodn?, ak t?to spotrebu zdan?me komplexne, t.j. v?robcov i dovozcov a n?sledne ?as? vybratej sumy vr?time dom?cim v?robcom. Ke? sme sa proti takejto forme ?dajnej pomoci ohradili, bolo n?m a? vyt?kan?, ?e nem?me z?ujem o podporu slovensk?ho vin?rstva. Sme v?ak hlboko presved?en?, ?e zdanenie tich?ho v?na by bolo ve?kou a z?sadnou strategickou chybou, ktor? by mohla da? tomuto ?a?ko sk??an?mu odvetviu doslova posledn? ranu z milosti. Sme presved?en?, ?e pomoc, ktor? by sme z tohto titulu mohli od ?t?tu z?ska?, je neporovnate?n? so ?kodami, ktor? by odvetvie zaveden?m spotrebnej dane utrpelo. D?vody na tak?to tvrdenie s? predov?etk?m nasledovn?:
? Spotrebn? da? za?a?uje v?robcov i dovozcov svojou sadzbou rovnako, ale v?robcov e?te navy?e aj zv??en?mi v?robn?mi a re?ijn?mi n?kladmi. Slovensk? v?no by sa tak stalo e?te menej konkurencieschopn?.
? N?klady na v?ber a spr?vu tejto dane by pohltili ve?k? ?as? jej v?nosu. Bolo by to fakticky len opatrenie na rast ?t?tnej byrokracie. Ak by v?ak ?t?t t?to da? vyberal ned?sledne, tak by poctiv? v?robcovia mohli len ?a?ko ?eli? konkurencii neregistrovan?ch vin?rov neplatiacich ?iadne dane.
? Mo?nosti ?t?tu podpori? zo ?t?tnych prostriedkov dom?ce odvetvie, s? v podmienkach E? striktne limitovan?. V pr?pade vini?a a v?na sa leg?lna pomoc obmedzuje na existuj?ce programy priamych platieb, ?truktur?lnych fondov, podpory integrovanej produkcie a n?rodnej ob?lky prostriedkov spolo?nej organiz?cie trhu. Je ve?mi ?a?k?, ak nie nemo?n?, presmerova? ?t?tne prostriedky na podporu dom?cej produkcie.

Je potrebne pripomen??, ?e vedenie MPRV SR sa zachovalo ?stretovo a po viacer?ch diskusi?ch s veden?m oboch na?ich zv?zov, tento n?vrh ?alej nepresadzovalo.

Rok 2012 bol aj rokom zv??en?ho z?ujmu o podiel slovensk?ch v?robkov na potravin?rskom trhu.

Aj ke? sa tento z?ujem niesol preva?ne v znamen? ?kand?lov a odhalen? nepovolen?ch, ?i zak?zan?ch pr?mes? v potravin?ch na slovenskom trhu, v?na sa publicita s t?mto spojen? dotkla len okrajovo. Bolo publikovan?ch nieko?ko v?sledkov zisten? ?t?tnou veterin?rnou a potravinovou spr?vou, z ktor?ch vypl?va, ?e podiel nevyhovuj?cich v?n na na?om trhu je v?razne vy??? medzi v?nami dovozov?mi, ako v?nami dom?cimi, spotrebite?sk? zvyklosti to v?raznej?ie neovplyvnilo. MPRV SR vy?lo s iniciat?vou podpori? spotrebu dom?cej produkcie pomocou Odbytov?ho fondu, do ktor?ho by dom?ci v?robcovia vkladali 0,06 % objemu tr?ieb. Podpora dom?cej produkcie m? svoj v?znam a vid?me ju vo v?etk?ch ?t?toch s rozvinut?m potravin?rskym priemyslom. Na?e stanovisko k uz?koneniu odbytov?ho fondu v podobe, v akej bol n?vrh predlo?en?, je v?razne zdr?anliv?. Pr?klad ?eskej republiky ukazuje, ?e v?znam pre vin?rov m? sk?r cielen? podpora viazan? na toto odvetvie a mimoriadne efekt?vna je forma spolufinancovania ?t?tom i v?robcami. Povinn? v?ber aj ke? mal?ho percenta tr?ieb, je sk?r ?al?ou formou zdanenia s ot?znym efektom.
Podmienky na podnikanie v oblasti vinohradn?ctva a vin?rstva s? ?oraz viac unifikovan? a ur?ovan? pravidlami E?. V roku 2012 nedo?lo k ?iadnemu z?sadn?mu alebo prelomov?mu opatreniu, s ak?m zasiahla E? do pomerov v na?om vin?rstve v roku 2008. To v?ak neznamen?, ?e by sa na ?nijnej ?rovni neudialo ni?, ?o by n?s malo zauj?ma?. Zmienim sa preto o troch ot?zkach, ktor? boli a s? intenz?vne preberan? na ?rovni poradn?ch org?nov E? pre v?no, ako aj v org?noch s rozhodovacou pr?vomocou a ktor? maj? na pomery u n?s bezprostredn?
dopad.

  • Na prvom mieste je to ot?zka uvo?nenia v?sadbov?ch pr?v. N?vrhy, ktor? vych?dzali z prostredia Eur?pskej komisie smerovali k v?raznej liberaliz?cii v?robn?ho potenci?lu, k faktick?mu zru?eniu s??asn?ho modelu v?sadbov?ch pr?v. V???ina organiz?ci? v?robcov s tak?mto postupom nes?hlas?. Je proti logike, ak E? vynalo?ila obrovsk? prostriedky na podporu kl?ovania, aby vz?p?t? uvo?nila priestor novej, ni??m neobmedzenej v?sadbe. S??asn? podoba navrhovan?ho modelu predstavuje vyv??enej?? kompromis, ktor? prin??a zmeny do s??asn?ho mechanizmu spr?vy v?sadbov?ch pr?v a rozli?uje medzi plochami, ktor? s? v re?ime chr?nen?ho ozna?enia p?vodu a ostatn?mi vinohradn?ckymi plochami. N?s tento probl?m zdanlivo obch?dza, nako?ko pri existuj?cej v?mere zanedban?ch vin?c alebo nevyu?it?ch v?sadbov?ch pr?v, je z h?adiska bud?ceho v?voja takmer jedno, ?i bude nov? v?sadba plne liberalizovan? alebo nie. Nie je v?ak na??m z?ujmom, aby sa roz??rili bez ak?chko?vek limitov plochy, ktor? s? zdrojom v?roby lacnej nadprodukcie, a aby sa takouto cestou jednoducho zlegalizovali ileg?lne vysaden? vinice preva?ne v ju?nej Eur?pe. Znamenalo by to len to?ko, ?e by sa podiel slovensk?ch vinohradov v r?mci E? a t?m aj n?? podiel na ?erpan? prostriedkov spolo?nej organiz?cie trhu e?te viac marginalizoval.


  • ?al??m v?znamn?m dokumentom, ktor? bol dan? eur?pskou komisiou na diskusiu, je hodnotiaca spr?va k reforme spolo?n?ho trhu, prijatej v roku 2008. Pam?t?me si, ?e reforma spolo?n?ho trhu bola pred piatimi rokmi prijat? aj napriek tomu, ?e s jej znen?m sa ve?k? ?as? producentov v?na v Eur?pe nestoto??ovala. Upozor?ovali sme, ?e mechanick?, administrat?vne zjednotenie n?zvoslovia ozna?ovania kvality v rom?nskej a germ?nskej ?asti Eur?py, m??e prinies? viac ?kody ako ??itku. Un?hlen? zru?enie kateg?rie stolov? v?no a umo?nenie pou??va? n?zov odrody aj na najni??iu kvalitat?vnu triedu v?n, malo zjavne pom?c? najsilnej??m vin?rskym krajin?m ?ah?ie umiestni? svoje prebytky ?a?ko predajn?ch, menej kvalitn?ch v?n, na eur?pskych i mimo eur?pskych trhoch. Tento krok v?razne po?kodil na?ich vin?rov a sp?sobil, ?e lacn? dovoz predt?m konkuruj?ci len v triede stolov?ch v?n, sa preniesol aj do kateg?rie akostn?ch odrodov?ch v?n. Nebolo v na?ich sil?ch tomu zabr?ni?. Dosiahli sme len to, ?e ostali zachovan? tradi?n? pojmy ozna?uj?ce kvalitu v?na akostn? a v?na akostn? s pr?vlastkom. Uk?zalo sa v?ak, ?e reforma sa dotkla aj t?ch, ktor? ju presadzovali. Franc?zski vin?ri sa s?a?uj?, ?e rastie trh odrodov?ch v?n bez ozna?enia p?vodu, na ?kor v?n s apel?ciou. Preto sa aj v hodnotiacej spr?ve objavila po?iadavka, op?tovne prehodnoti? kvalitat?vne ozna?ovanie eur?pskych v?n. Chr?nen? ozna?enie p?vodu ? s v?nimkou najzn?mej??ch apel?ci? ? neposkytuje z?kazn?kovi dostato?n? inform?ciu o charaktere pon?kan?ho v?na a u? v?bec nie po?adovan? garanciu kvality. Syst?m je ?a?kop?dny a nepreh?adn?. Skuto?nos?, ?e sme si ponechali tradi?n? pojmy germ?nskeho predik?tneho n?zvoslovia, ale popri tom pou??vame ?tandardizovan? ozna?enie p?vodu sp?sobila, ?e slovensk? syst?m ozna?ovania v?n je jedn?m z najkomplikovanej??ch na svete. M??eme pova?ova? za ?spech, ?e E? je ochotn? prizna?, ?e sa jej nov? pravidl? celkom nepodarili a je pripraven? uva?ova? o ich zmene. Z?rove? v?ak treba by? obozretn?, aby sa v r?mci znovu otvoren?ch pravidiel spolo?nej organiz?cii trhu s v?nom nepresadili opatrenia pre n?s krajne ne?iad?ce. Jedn?m z nich je aj op?tovne otvoren? probl?m chaptaliz?cie, ktor? sa ju?n? vin?rske ?t?ty sna?ia zak?za?. Hodnotenie prv?ch piatich rokov ??innosti reformy spolo?n?ho trhu s v?nom je pr?li? obsiahli a z?sadn? dokument, ne? aby ho bolo mo?n? vybavi? v kr?tkosti nieko?k?mi vetami. Jednou z ?loh n??ho zv?zu pre najbli??ie obdobie, bude pr?prava diskusie na t?to t?mu. Mus? jej samozrejme predch?dza? obozn?menie s t?mto dokumentom. D?fam, ?e sa v na?ich radoch n?jde dostatok erudovan?ch odborn?kov, ktor? bud? ochotn? a schopn? na t?to t?mu pripravi? kvalifikovan? informa?n? materi?ly, ?l?nky do odbornej tla?e i vyst?penia na semin?r, ktor? pripravujeme.
  • Tret?m bodom, ktor? je potrebn? v aktivit?ch E? neprestajne sledova?, s? snahy neust?le komplikova? podmienky ozna?ovania v?n pri ich uv?dzan? na trh. U? teraz sme n?ten? prisp?sobova? etikety ?plne nezmyseln?m po?iadavk?m na ozna?ovanie alerg?nov. Z povinn?ho ozna?enia obsahu sulfidov sa z?kazn?k nedozvie ni? nov?. Nezist?, ?e konkr?tny v?robok m? mo?no zv??en? obsah s?ry, z ktor?ho ho m??e rozbolie? hlava, dozvie sa len to, ?o by vedel aj bez n?pisu, ?e nejak? mno?stvo sulfi dov v?no obsahuje. E?te hor?ie je to v pr?pade kazeinu. Upozornenie na tento alerg?n sa mus? povinne uv?dza? napriek tomu, ?e neexistuje ?iadny d?kaz, ?e by stopov? mno?stv? kaze?nu vo v?ne skuto?ne niekomu privodili alergick? reakciu. N?lepky na niektor?ch dov??an?ch v?nach s textom ? v?robok obsahuje mlieko a vajcia? s? ??rou absurditou orwellovsk?ho typu. Vedeli by sme s t?m ?i?, keby sme mali istotu, ?e to nebude hor?ie. Na zasadnut? poradnej skupiny pre v?no v?ak boli prezentovan? ?al?ie n?vrhy, ako hodnoti? a ozna?ova? v?na z h?adiska ich dopadu na ?ivotn? prostredie, uhl?kov? stopu, biodiverzitu a pod. Ak sa nechceme do?ka? toho, aby mala ka?d? f?a?a v?na svoj ?t?tok z ekologick?m certifi k?tom, ako maj? dnes u? stavby certifi k?t energetickej n?ro?nosti, mus?me by? obozretn? a nesmieme podceni? ani tie n?vrhy a diskusie, ktor? n?m pripadaj? ?plne nere?lne a odtrhnut? od ?ivota.

To ?o najviac zauj?ma v???inu vinohradn?kov a vin?rov, ktor? rie?ia praktick? ka?dodenn? probl?my ako zachova? svoj podnik a pre?i?, je ot?zka dot?ci? a platieb z fondov E?.

Najv??nej??m probl?mom je postupn? ukon?ovanie programu podpory integrovanej produkcie. U? dne vieme, ?e na?i zahrani?n? kolegovia r?taj? s t?m, ?e podporu integrovanej produkcie nahradia in?mi podporn?mi programami. V pr?pade, ?e by sa to nepodarilo n?m, rozdiel v konkurencieschopnosti slovensk?ho vinohradn?ctva v porovnan? s rak?skym alebo ?esk?m, by bol likvida?n?. Zmeny prich?dzaj? aj v syst?me platieb z n?rodnej ob?lky spolo?nej organiz?cii trhu. Niektor? platobn? tituly, napriek tomu, ?e boli ?spe?ne vyu??van?, nem??u ?alej pokra?ova?. Kon?? podpora na tla? etikiet a propaga?n?ch materi?lov. T?to bola od?vod?ovan? potrebou objasni? verejnosti nov? sp?sob ozna?ovania kvality. N?zor eur?pskej komisie je, ?e po piatich rokoch bol u? dan? cie? splnen? a nie je d?vod ho ?alej dotova?. Na?ou snahou je, aby sme tento dota?n? titul nahradili in?m, podobn?m. Namiesto zd?raz?ovania potreby vysvetli? z?kazn?kovi nov? syst?m ozna?ovania kvality, sa chceme s?stredi? na zv??enie transparentnosti p?vodu hrozna. S??asn? technol?gia umo??uje dosta? na etike ve?mi podrobn? ?daje ? v podobe QR k?du aj GPS s?radnice mapku, ?i fotografiu vinohradu. Touto cestou chceme zachova? rozsah p?vodn?ch dota?n?ch titulov, ako aj z??i? priestor nepoctivcom, fal?uj?cim p?vod v?na.

JUDr. Igor Mancel
Predseda ZVS

Tags: