Cider
V článku reagujeme na otázky našich čitateľov, ktorí sa zaujímali o vysvetlenie pojmu „cider“
Cider je nízkoalkoholický nápoj vyrábaný fermentovaním jablčného muštu. V niektorých krajinách, napr. v USA sa názov „cider“ používa aj pre jablčný mušt bez obsahu alkoholu, prípadne zmes jablčnej šťavy a vína. Tento nápoj je veľmi obľúbený v Anglicku. Angličania sú nielen najväčší konzumenti, ale aj producenti cideru. Vo Francúzsku v Normandii ho volajú „cidre“, v Bretónsku „chistr“, v španielskej Astúrii „sidra“, v Baskicku „sagardoa“ a v Nemecku je to jednoducho „Apfelwein“ alebo „Viez“. Nuž, a aby to nebolo také jednoduché, v Rakúsku pod označením „Apfelmost“ sa skrýva jablkové víno.
Cider je v podstate jablkové víno, ktoré môže, ale nemusí obsahovať oxid uhličitý. Termín „cyder“ sa v angličtine používa pre zdôraznenie použitia tradičnej metódy výroby. Existuje množstvo druhov cideru. Tradičné cidre s ťažkou komplexnou chuťou, alebo ľahké ovocné mušty. Koncentrácia alkoholu sa pohybuje v rozmedzí od 1,2 % až po 8,5 % obj. Na dosiahnutie nízkeho obsahu alkoholu sa fermentácia zastavuje prudkou fi ltráciou a zachladením. Cider s koncentráciou etanolu menej než 3 % obj. má vo Francúzsku označenie „cidre doux“. V USA sa môžeme stretnúť s označením „hard cider“, čiže cider s obsahom alkoholu. Podobne, ako je to v prípade hroznových vín, tieto nápoje sa členia aj podľa koncentrácie zvyškového cukru. Poznáme suché i sladké produkty. Na niektorých výrobkoch sa môžete stretnúť aj s názvom „perry cider“. Tzv. hruškový cider je vyrobený z hruškového muštu a označenie cider sa v tomto prípade používa len ako súčasť marketingovej stratégie.
Francúzsky „cidre“ pochádza prevažne z Normandie a Bretónska. Rozlišujú sa tri základné kategórie cidru. Suchý variant zvaný „brut“ obsahuje menej než 28 g/l zvyškového cukru, polosuchý „demi-sec“ 28 — 42 g/l cukru a sladký „doux“ môže mať koncentráciu zvyškových sacharidov viac než 35 g/l.
Cider môže byť použitý na výrobu destilátu, alebo octu. Vo Francúzsku sa takýto destilát nazýva „calvados“. „Pommeau“ je zase niečo ako jablkový variant hroznovej mistely, čiže zmes cidru a jablkového destilátu, ktorá zreje v dubovom sude.
Cider má dlhú históriu. Predpokladá sa, že jeho výroba bola zavedená niekedy v 11. storočí. Archeologické výskumy však dokazujú, že staroveké kultúry spracúvali jablká na nápoj podobný cidru už pred 6000 rokmi. Jablone rástli vo Veľkej Británii dávno pred príchodom Rimanov, ale boli to práve Rimania, ktorí začali toto ovocie pestovať cielene. V prvom storočí nášho letopočtu sa vyrábal nápoj varením kúskov jabÄşk a medu vo vode, tzv. „le phitarra“. O storočie neskôr sa už hovorí o „cidre“, alebo vo Francúzsku o „vin de pomme“, pričom sa vyrábal z jabÄşk a ďatlí. V druhom storočí sa stretávame s pojmom „pomorum“, v štvrtom storočí „sicer“. V biblických textoch sa používa termín „shekar“, v gréčtine zase „sikera“. Nezanedbateľný vplyv na históriu cideru malo sťahovanie národov, pričom bol tento nápoj rozšírený aj do dnešného ň panielska a severného Francúzska. Najväčší vplyv na výrobu cideru mali však jednoznačne Normania. Severné Francúzsko bolo spočiatku preslávené svojimi vinicami, ale v dôsledku klimatických zmien sa toto územie stalo menej vhodným na pestovanie viniča. A tak cider postupne nahradil hroznové víno. Vo Veľkej Británii a Francúzsku sa jablká na cider pestovali hlavne na západnom pobreží, ktoré je z klimatického a pôdneho hľadiska najvhodnejšie. Po dobytí Anglicka Normanmi v roku 1066 popularita cidru rástla. Významným míľnikom v histórií cidru bolo šestnáste storočie, kedy sa jedným z najväčších výrobcov na svete stala Normandia. Začali sa pestovať nové odrody jabloní. V 18. storočí nebolo neobvyklé zaplatiť časť mzdy roľníka v jablčnom víne. Bežný príspevok pracujúcemu na farme bol 3 až 4 litre na deň
