Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky 28 štátnych vyznamenaní významným osobnostiam histórie, vedy, spoločenského a kultúrneho života. Zaradil sa medzi nich aj vinohradník, vinár, šľachtiteľ a človek mimoriadnych ľudských kvalít Ondrej Korpás, ktorý sa stal držiteľom Pribinového kríža II. triedy. Táto správa veľkú rodinu vinohradníkov a vinárov mimoriadne potešila. Priblížiť jeho tvorivý život si dovolíme prostredníctvom rozhovoru, ktorý redakcii časopisu Vinič a víno poskytol pri príležitosti jeho životného jubilea. Aj keď odvtedy ubehlo sedem rokov, nestráca na aktuálnosti. Do kytice tvorby dnes sedemdesiatsedem ročného plodného šľachtiteľa za ten čas však pribudli ďalšie nové, zaujímavé odrody viniča hroznorodého. K tomuto významnému oceneniu mu aj touto cestou úprimne blahoželáme a želáme ešte mnoho tvorivých síl, ale predovšetkým dobré zdravie. 

 

Plodný život spätý s viničovým krom

 

Agronóm špecialista, šľachtiteľ, autor publikácií a odborných článkov, degustátor, šíriteľ vinárskej osvety –  týmito aktivitami, ale najmä ľudským rozmerom, sa zapísal do povedomia širokej odbornej i laickej verejnosti Ing. Ondrej Korpás, CSc. Jubilant, ktorý aj v súčasnosti svojim elánom, húževnatosťou a neutíchajúcim optimizmom stiera vrstvenie rokov. Prirodzená skromnosť čerstvého sedemdesiatnika mám však v rozhovore umožnila priblížiť len torzo jeho plnohodnotného života.

 

  • Bytie jedinca v rozhodnej miere formuje rodinné zázemie a prostredie v ktorom vyrastá. Vinič si dostal, možno povedať, do vienka, bol si s ním spätý od útleho detstva a čo je najvzácnejšie, zostal si mu verný po celý život.

Nebol to iba viničový ker, ktorý mi od detstva prirástol k srdcu. Aj keď ušľachtilosť, variabilita a krása tejto na starostlivosť mimoriadne náročnej, ale na odmenu štedrej rastliny, ma vždy najviac dokázala zaujať. Bola to predovšetkým príroda, s ktorou som bol bytostne spätý a práca v poľnohospodárstve. Tieto dva faktory usmerňovali moje kroky a  predurčili aj moju budúcu profesiu. Pochádzam z Veľkých Loviec, z rodiny ku ktorej sa viaže poľnohospodárstvo niekoľko generácií. Prirodzene, že k neveľkému hospodárstvu už mojich starých rodičov patril aj niekoľko árový vinohrad, v ktorom som pomáhal pri celoročných prácach a zasväcoval sa aj do tajomstiev výroby vína. Nepamätám sa na jeho chuť, ale v tých časoch to boli predovšetkým „samorodáky“, pestované na pôdach nevhodných pre iné kultúrne plodiny. Už vtedy som si uvedomoval, že tento nevšedný ker je potrebné kreovať, vytvoriť mu optimálne podmienky pre život, aby aj víno z jeho plodov bolo čo najlepšie. Túžil som sa v tomto odbore vzdelávať a tak moje kroky po základnej škole viedli na Strednú poľnohospodársku a technickú školu v Komárne. Škola nebola úzko špecializovaná  na vinohradníctvo, mali sme však možnosť chodiť na prax do Svätého Petra, kde boli rozsiahlejšie výsadby viniča. Zaujali ma odborné práce vo vinohrade a snažil som sa získať čo najviac vedomosti o tomto odbore rastlinnej výroby. A tak bolo prirodzené moje rozhodnutie pokračovať v štúdiu na Vysoké škole zemědělské v Lednici na Moravě.

  • Viacerí jej absolventi, tvoji spolužiaci, dnes významné vinohradnícke a vinárske osobnosti, sú na svoju alma mater, uznávanú inštitúciu, mimoriadne hrdí a štúdium na nej zahŕňajú medzi svoje najkrajšie spomienky…

Na študentské roky, navyše umocnené mladosťou, sa vždy dobre spomína. Faktom však je, že sme mali šťastie na vynikajúcich pedagógov, akými boli profesori Vávra, Švejcar, Kraus. Môj život najvýraznejšie ovplyvnil práve profesor Kraus, ktorý bol aj vedúcim mojej diplomovej práce. Cielene ju zameral na Tramín červený, na odrodu, ktorá sa stala  mojou srdcovou záležitosťou. Tento vzácny človek, ktorého som si mimoriadne vážil a neustále mu patrí moja úcta, nielen pre jeho erudovanosť, ale predovšetkým pre jeho ľudské kvality –  láskavý, ale nesmierne motivačný prístup k študentom. Pre mimoriadny dar nadchnúť pre správnu vec. Navyše mal veľmi dôverný vzťah k Slovensku. Usmerňoval ma k dokazovaniu, že vinohradnícke rajóny Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti sú stvorené na pestovanie tejto odrody a na výrobu vín prémiovej kvality. Svedčí o tom klíma, pôda, svahové profily, celková topografia, dĺžka slnečného svitu a pod. Bola to zaujímavá práca. Tramín červený, ktorý som ako čerstvý absolvent v Rúbani vysadil, a sprevádza ma po celý život pri rôznych pokusoch i pri šľachtení, je dnes pýchou viacerých významných slovenských vinárov, prinášajúci im zlaté a strieborné kovy z medzinárodných zahraničných konkurzov vín. Rád by som zdôraznil, že profesor Kraus nasmeroval moje kroky aj na šľachtiteľskú dráhu. A to krásnym darom, ktorý som od neho dostal po získaní inžinierskeho diplomu – tridsať novošľachtencov viniča. Vysadil som ich v PD Rúbaň a boli to moje prvé pokusné výsadby.

  • Začínal si teda, ako mladý inžinier na južnom Slovensku, v poľnohospodárskom družstve v Rúbani. Ako si spomínaš na roky, keď si v reálnej praxi nechcel sklamať seba, ale ani svoje okolie?

Bol som mladý, škola ma vyzbrojila vedomosťami a funkciu inžiniera – špecialistu na družstve, ktorá znamenala aj organizovanie neraz náročnej tímovej práce s ľuďmi, som bral ako výzvu. V podstate mám na tieto začiatky, v kolektíve mladých kolegov – zdatných odborníkov  – veľmi pekné spomienky. Dostal som plnú dôveru vedenia družstva a priestor na to, aby som tomuto krásnemu, požehnanému kraju, štedrému na slnečné lúče a na vínorodú pôdu, dal nový rozmer. Dovolím si neskromne povedať, že sa mi to spolu s mojimi rovesníkmi, spolužiakmi a priateľmi, Ing. Mirom Petrechom, Ing. Jánom Števlíkom a ďalšími, podarilo. Bolo to obdobie intenzívnej výsadby produkčných vinohradov, ktoré mali zabezpečiť surovinu pre veľkovýrobné vinárske podniky, ktoré sa v tom čase v našom regióne budovali na zelenej lúke. Keď som prišiel do PD Rúbaň, vinič sa tu pestoval len na 15 hektároch a v susednom Strekove približne na 30 hektároch. Aj spôsob pestovania bol zastaralý, úzke spony, chýbali rozbory pôdy, ktoré som musel zabezpečiť a pod. Nemal som však na starosti iba vinič. Vedenie družstva mi v novovytvorenej funkcii agronóm – špecialista, pridelilo do kompetencie ovocné sady, pestovanie zeleniny, ale aj tabaku. Tešilo ma, že môžem pri výsadbe nových vinohradov i ovocných sadov, zúročovať svoje vedomosti zo školy a uplatňovať nové pestovateľské metódy a agrotechniku. Družstvá sa postupne zlučovali a tak som v Rúbani a v Strekove mal na starosti 260 hektárov vinohradov. Zlúčené družstvo v tom období obhospodarovalo  vyše tri tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Popri tom som sa venoval výsadbe nových sadov, škôlkárstvu – produkcii štepov, ale aj pokusníckej a šľachtiteľskej práci, ktorej patril takmer všetok môj voľný čas.

  • Túžba po poznaní a húževnatosť ťa zaradila medzi tvorivú skupinu šľachtiteľov, pričom si riadil najväčšie overovacie pracovisku na Slovensku.

Odrodová problematika bola vždy v centre môjho záujmu. Postupne som v PD Strekov sústredil osvedčené i novšie odrody zo všetkých krajín Európy i mimo nich. Bol som hrdý na Ampelografickú zbierku, ktorá rozrástla na 1200 uznaných odrôd, novošľachtencov, klonov a podpníkový vinič. Toto obdobie bolo tiež charakteristické produkciou kvalitných viničových štepov – ročne sme ich štepili milión tristotisíc – ale tiež ochranárskymi pokusmi, overovaním a zavádzaním do praxe nových agrotechnických postupov. Napríklad, jednoduché závesové vedenie viniča, ako priestorový tvar krov, znamenajúci nižšie náklady na výstavbu opornej konštrukcie a optimálne využitie biologického potenciálu viniča v našich podmienkach, bolo výsledkom mojich dlhoročných výrobných pokusov. Viac ako tri desaťročia som spolupracoval s Výskumným ústavom vinohradníckym a vinárskym a  Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym a šľachtiteľskými stanicami (tie žiaľ, na veľkú stratu napredovania šľachtiteľskej práce na Slovensku zanikli), konkrétne s našou šľachtiteľkou Ing. Dorotou Pospíšilovou, PhD. Z množstva novošľachtencov sme najperspektívnejšie overovali v našich vinohradoch, nachádzajúcich sa vo vynikajúcich pôdno-klimatických podmienkach. Možno povedať, že aj keď rodiskom novej odrody bol výskumný ústav, jeho „kolískou, materskou i základnou školou“ boli naše vinohrady. Šľachtenie totiž nie je len výber vhodných rodičovských párov, kríženie a základný výber, ale aj ďalšie skúšanie, výber a selekcia najlepších elít zo základného výberu. Bola to časovo veľmi náročná, mravenčia a zodpovedná práca, vyžadujúca určité vrodené vlohy a cit a objektívne zhodnotenie vlastností už základným výberom vyselektovaných typov muštových bielych, modrých, ale aj stolových. Zhodnotenie bolo komplexné, pričom napr. pri muštových odrodách sme o.i. sledovali koncentráciu vysokého obsahu cukru v hrozne, predurčeného na výrobu vín s prívlastkom. Že sme mali dobrý cit pri výbere novošľachtencov do ŠOP svedčí aj to, že z 27 prihlásených 24 sa stali odrodami. Sú zapísané do Listiny registrovaných odrôd, úspešne sa u nás pestujú a vína z nich prinášajú zlaté a strieborné medaily z významných zahraničných konkurzov vín. Spomeniem napr. Dunaj a Devín, ktoré sa dnes pestujú na  stovkách hektárov, vďaka množiteľskému materiálu, ktorý vyšiel zo strekovských a rúbanskych vinohradov, ale mohli by sme spomenúť niektoré „stoláky“ ako Diamant, Rubanka, Premier a mnohé ďalšie. Od nás sme hotové odrody vyprevádzali do života – do vinohradov na celom Slovensku. To, že dnes z registrovaných nových odrôd je dostatok množiteľského materiálu, treba spomenúť veľkorysosť strekovského družstva. Brali sme na seba riziko množenia ešte neregistrovaných odrôd. Z tohto materiálu boli založené výsadby nielen v Strekove, ale aj na mnohých iných miestach (Zeleneč, Orešany, Vinohrady nad Váhom, Modra, Mužla atď.), ktoré dnes slúžia ako produkčné plochy základného množiteľského materiálu. V ampelografickej zbierke som mal možnosť spoznávať vlastnosti širokej škály odrôd priamo v našom vinohrade a porovnávať ich s našimi novo vyšľachtenými odrodami. To vyústilo aj do vypracovania a obhajoby mojej kandidátskej dizertačnej práce zameranej na tému „Štúdium nových odrôd viniča muštových a stolových z hľadiska možnosti inovácie sortimentu v podmienkach južného Slovenska“. Teda, ako vyplynulo z názvu mojej práce, išlo o obohatenie sortimentu. A týmto smerom som sa výrazne orientoval.

  • Overovanie odrôd je jedna stránka tvojho profesionálneho života. Nemenej zaujímavá je však aj tvoja samostatná šľachtiteľská práca…

Výsledky viacerých pokusov na ktorých som pracoval potvrdili, že naša najpestovanejšia odroda Rizling vlašský v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, dosahuje vysokú cukornatosť, pri súčasnej tvorbe cibéb. V šľachtiteľskej práci som sa preto sústredil na túto odrodu. Z kríženia Tramín červený a Rizling vlašský som vybral semenáč RU-1 a overoval ho v prevádzkových pokusoch vo viacerých klonových populáciách. Nazval som ho Rizling korenistý. Je odolný voči zimným mrazom, poskytuje stabilné úrody hrozna. Víno z neho je korenisté, s príjemnými kyselinami, pripomína mohutný Rizling vlašský. Spolu s Rizlingom korenistým do ŠOP je prihlásená aj elita s pracovným názvom Hossa. Táto elita vznikla z odrôd Irsai Olivér a Sauvignon. Skoro dozrieva, poskytuje kvalitné víno a nevyžaduje toľko zelených prác ako Sauvignon. Aromatické, jemne muškátové víno poskytuje Slovakia (Muškát Ottonel × Rizling vlašský). Vysokú cukornatosť a muškátovú arómu má aj elita Harmónia (Tramín červený × Muškát Ottonel). Zaujímavé sú napr. aj elity z kríženia Hetera × Gyöngyrizling. Ešte stále veľké možnosti sú pri šľachtení modrých odrôd. Orientujeme sa predovšetkým na kabernetové typy, dosiahnuť a vyšľachtiť odrodu na veľké červené víno s teplým južným charakterom. Pri základnom výbere sme vybrali 56 elít, ktoré sú ďalej sledované z pestovateľského a technologického hľadiska. Pri šľachtení stolových odrôd dokazujem, že máme vhodné podmienky na ich pestovanie. Naše stolové novošľachtence sa chýria nevídanými farbami, veľkosťou a tvarom bobúľ. Mojou pýchou sú predovšetkým bezsemenné odrody stolového hrozna ako Elma, Stella, Orient, Minaret a ďalšie. Vynikajúcu kvalitu dosahujú skoro dozrievajúce elity ako Milota, Akcent, Hektor, Zea a Plekar. Z neskorších treba spomenúť Ariku, Hellu, Mandulu alebo Ilku. V rámci šľachtenia stolových odrôd využívame aj možnosti interšpecifického šľachtenia (Alta, Rino, Hroch, Lesk a ďalšie.). K výsledkom mojej šľachtiteľskej práce by som priradil aj 15 klonov Cabernetu Sauvignon, 15 klonov Sauvignon blanc, tiež klony a subklony Dunaja. Máme vlastné klony z odrôd Tramín červený, Rizling rýnsky a Rizling vlašský.

  • V tvojom prípade možno hovoriť o príklade hodnom nasledovania. Tvoje „remeslo“ po meči nezaniká – syn a súčasne tvoj menovec Ing. Ondrej Korpás, PhD., pokračuje v tebou začatom diele.

Môj najstarší syn Ondrej je tiež absolventom mojej alma mater, na ktorej ukončil aj doktorandské štúdium. Je, možno povedať, oveľa väčší nadšenec pre šľachtiteľskú prácu, ako ja a samozrejme aj vyzbrojený  bohatším zdrojom vedomostí. Jeho najväčší sen – vybudovanie súkromnej rodinnej šľachtiteľskej stanice – sa pomaly stáva skutočnosťou… V súčasnosti zveľaďujeme našu šesťhektárovú vinicu pod Starým vrchom, kde máme v súčasnosti 1800 semenáčov nových stolových a muštových odrôd z vlastnej šľachtiteľskej „dielne“. K pozemku patrí aj výskumná pivnica, v ktorej spracúvame a sledujeme vzorky vín vyrobených z hrozna novošľachtencov. Súčasne pracujeme na projekte Lavina. Ten má priniesť červené víno, ktoré má svojou kvalitou predstihnúť niektoré už registrované modré odrody.

  • Výsledky tvojej práce nemajú iba aktuálnu hodnotu. Budú ju oceňovať celé generácie pestovateľov viniča, výrobcov vína, ale predovšetkým konzumenti vynikajúceho slovenského vína z odrôd, ktoré tak dôverne poznáš a neuzreli by svetlo sveta bez tvojej odbornej a láskavej starostlivosti. Čo by si, pri príležitosti tvojho jubilea, odkázal nastupujúcim generáciám vinohradníkov a vinárov?

Aby nestrácali mladistvý elán a optimizmus, aby zostali verní k rodnej zemi. Naše vinohradnícke oblasti skrývajú v sebe nesmierne bohatstvo, možnosti aj pre nasledujúcu generáciu. Mali by to v plnej miere využiť a zužitkovať. Veď aj u nás kvitnú kvety, síce niekedy jednoduchšie a skromnejšie, ale taktiež dokážu zohriať dušu človeka a posilniť pocit domova.

 

Milý Ondrej, do ďalších rokov ti vo svojom mene i v mene redakčného kolektívu želám veľa zdravia a krásny život medzi viničovými krami a v kruhu tvojich najbližších.

Zdenka  Šuranská  

 

No Comments
oznamy