Nové číslo nášho časopisu je už v predaji …
Číslo 4/2011, ročník XI. už v predaji!
Pestovanie viniča a genetická manipulácia
Igor Šarmír, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora Bratislava
V prvom a druhom čísle časopisu Vinič a víno ročníka 2010 som publikoval pomerne obsiahli článok zameraný na problematiku geneticky modifi kovaných organizmov (GMO) všeobecne a osobitne v súvislosti s vinohradníctvom a vinárstvom. Informácie o uplatňovaní techník genetickej manipulácie v sektore pestovania viniča a výroby vína som čerpal najmä z odbornej brožúrky vydanej Medzinárodnou organizáciou pre vinič a víno (OIV)1. Faktom ale je, že spomedzi mnohých aplikácií genetickej manipulácie v tejto oblasti boli v tejto brožúrke informácie o tom najkontroverznejšom aspekte GMO, a to pestovaní geneticky modifi kovaných plodín (v tomto prípade viniča) iba veľmi strohé.
Príprava pôdy pred zakladaním vinohradu
Ing. Gašpar Vanek, CSc.
Osobné skúsenosti a poznatky z výživy viniča priblížim čitateľom v niekoľkých pokračovaniach tak, ako o to požiadala redakcia časopisu Vinič a víno. Naše súčasné vinohradníctvo je (konečne) dobre nasmerované na dosiahnutie dvoch cieľov:
- dopestovať hrozno, ktorého spracovanie znamená zvýraznenie osobitosti a charakteru vín v jednotlivých oblastiach, tratiach, honoch – terroir,
- dosiahnuť, aby sa biologizáciou vinohradov cez systémy integrovanej produkcie dopestovalo hrozno, ktoré by nebolo zaťažené cudzorodými látkami tak, ako pri konvenčných systémoch pestovania v druhej polovici minulého storočia. V neposlednom rade je potrebné prihliadať na to, aby celý ekosystém vinohradu znamenal oživenie a obohatenie biologickej rôznorodosti danej oblasti a dokonca sa v čo najširšom meradle priblížiť k európskym trendom na dosiahnutie produkcie v systéme EKO-vinohradníctva, teda ide viac-menej o návrat k dedičstvu predkov.
Dávno pestované odrody viniča – Slankamenka červená
Ing. Dorota Pospíšilová, PhD., Ing. Rastislav Šimora
Do 50. rokov minulého storočia sme sa so Slankamenkami (červenou i bielou) mohli stretnúť v našej najjužnejšej vinohradníckej oblasti na naviatych pieskoch, kde sa spolu s inými starými odrodami pestovala najčastejšie v zmesných výsadbách. K nám prenikla pravdepodobne zo susedného Maďarska a dnes sa u nás vyskytuje iba zriedkavo, v starých záhradkárskych výsadbách.
Agroturistika vo vinohradníckych regiónoch
Vinohradnícka výroba na Slovensku má bohatú tradíciu. Ešte na začiatku 90. rokov bolo na Slovensku viac ako 30 tisíc ha rodiacich vinohradov. Dnes je výmera intenzívne obrábaných a rodiacich vinohradov len okolo 10 tisíc ha, čo je približne tretina pôvodnej výmery. Pod pokles plôch vinohradov sa podpísal nezáujem o stratovú výrobu, pretože sa neprijali opatrenia na podporu rozvoja tohto tradičného odvetvia výroby na Slovensku. Ďalšou príčinou je rast cien vstupov do výroby, najmä prípravkov na ochranu viniča, pohonných hmôt, techniky i ľudskej práce. Umožnil sa dovoz zahraničných dotovaných produktov, ktorý postupne likvidoval domácich výrobcov. Chýbali aj investičné zdroje, ktoré napríklad v Českej republike zabezpečili nárast výmery vinohradov z 10 tisíc na súčasných 20 tisíc ha. Pri vstupe Slovenska do EÚ sme mali stanovenú kvótu približne 22 tisíc ha vinohradov.
Pardubický festival vína
S domácim vínom, slovenských i moravským, sú odbytové problémy. Málo sa ho vyrába a tak sa ho aj málo pije. Zo sveta sa dovážajú jazerá vín nevalnej kvality. Spotrebiteľ je v rozpakoch a napokon si kúpi to lacnejšie. Lacnejšie, horšie, zahraničné. Naše vína ťahajú za kratší koniec. Napriek tomu, že sa mnohí snažíme, aby tomu tak nebolo. Za jedným príkladom poďte so mnou do východných Čiech, do mesta Pardubíce.
Zdrój dobrego wina…
Postojme chvíľu a zamyslime sa. Čože je to dvadsať rokov? Málo či veľa? Pre skalu nad našou vinicou to nie je nič. Ani nestihla popukať. Dvadsaťročný vinič je v tej najlepšej kondícii a dvadsaťročné víno sa už nedá piť. Dvadsať rokov v živote vinohradníka však nie je málo. Tak tretina jeho práce. A dvadsať rokov pre mňa? Tak dve tretiny môjho života. No a dvadsaťročná medzinárodná prehliadka vína, naše Vinoforum? Nie je to málo. Podobné akcie tohto druhu sú oveľa mladšie. Niektoré z nich ani nedožili…
Vinohradníctvo na Slovensku v posledných storočiach stredoveku
Prof. Jozef Baďurík, Mgr. Eva Benková, Univerzita Komenského Bratislava
Zmeny, ktoré nastali v európskej agrárnej výrobe v priebehu 13. storočia, umožnili aj na Slovensku v posledných dvoch storočiach stredoveku, úspešný rozvoj vinohradníctva. Najvýznamnejšími vinohradníckymi oblasťami sa aj vďaka príchodu nemeckých a talianskych hostí (kolonistov), stali predhoria Malých Karpát a tokajská časť Zemplína. Priaznivé klimatické podmienky dovolili pestovať vinič aj v severnejších a hornatejších krajoch Slovenska, ako bolo Považie, okolie Banskej Štiavnice či Rožňavy, kde výroba vína dopĺňala tradičný spôsob obživy domáceho obyvateľstva. V posledných storočiach stredoveku dosiahlo vinohradníctvo svoj najväčší teritoriálny, ale aj plošný rozsah v dejinách. Azda len s výnimkou oblastí Oravy a Vysokých Tatier názvy chotárnych častí dokazujú, že naši predkovia pestovali vinič takmer všade.
Aj šiesty ročník Národného salónu vín hýril krásou
Otvorenie nového, šiesteho ročníka Národného salónu vín Slovenskej republiky, ktorý spolu so stálou expozíciou slovenského vinohradníctva a vinárstva našiel svoj trvalý domov pod klenbami historických pivníc pezinského zámku, sa už tradične nieslo v znamení očakávania. Čo nové zo škály bielych, červených a ružových vín rôznych kategórií predstaví, čim prekvapí svojich priaznivcov, aké chute a vône ponúkne tentoraz sto reprezentantov z tvorivej dielne našich vinárov? Nebude sklamaním?
Zopár poznámok k spotrebnej dani z alkoholických nápojov a teda aj vína
Alkohol v akejkoľvek podobe je súčasne potravinou a pri nemiernej konzumácii aj drogou. Alkohol ako potravina je potravinou veľmi lacnou. Zároveň patrí medzi „junk“ potraviny, preto je vhodné jeho spotrebu cenovo znevýhodniť. Alkohol ako droga spôsobuje násobne vyššie celospoločenské škody a preto je spotrebná daň na alkohol, a to aj v podobe destilátov, smiešne nízka. Alkohol ako biopalivo je u nás ekonomický nezmysel a preto aj alkohol v podobe biopalív by mal byť zaťažovaný rovnakou spotrebnou daňou, ako v ktoromkoľvek nápoji.
Tiché vína a spotrebná daň II. časť
Spotrebná daň z vína bola do slovenskej daňovej sústavy zavedená zákonom č. 309/1993 Z. z. so sadzbou dane 5 Sk/liter tichého vína. Platiteľom dane bol okrem každej právnickej osoby alebo fyzickej osoby vyrábajúcej víno v rámci podnikateľskej činnosti aj vinár, teda každá fyzická osoba vyrábajúca víno výlučne pre svoju spotrebu vo vlastnej domácnosti z vlastnej pestovateľskej činnosti. Rovnako bola platiteľom dane aj iná fyzická osoba vyrábajúca víno výlučne pre svoju spotrebu vo vlastnej domácnosti, z nakúpeného alebo iným spôsobom nadobudnutého hrozna. Tieto osoby mali povinnosť registrácie len vtedy, ak im vznikla daňová povinnosť predajom vína, pričom ako platiteľom dane bolo zaregistrovaných len niekoľko desiatok takýchto osôb, a to aj napriek skutočnosti, že húfne a celkom neskrývane sa predávalo víno vyrobené v domácnostiach.
