K argumentom, ktor? u? Zv?z v?robcov hrozna a v?na a Zv?z vinohradn?kov Slovenska k problematike spotrebnej dane (SD) z v?na uviedli, vych?dzaj?c z diskusie uskuto?nenej druh?ho m?ja t.r. na p?de Ministerstva fi nanci? SR, dop??ame nasledovn?.

priloha_71. Ak? bud? dopady zavedenia SD na tich? v?na na ?t?tny rozpo?et?

  • Metodika v?po?tu pr?nosu zavedenia tejto dane sp?sobom priemern? spotreba x sadzba dane je mimoriadne povrchn? a nepresn?. Nezachycuje ani tieto hlavn? polo?ky, ktor? do v?po?tu vstupuj?:
  • N?klady ?t?tu na spr?vu, kontrolu a v?ber dane (po?et mno?n?ch da?ov?ch subjektov ston?sobne prevy?uje po?et subjektov v liehovarn?ctve a pivovarn?ctve, pri?om v pivovarn?ctve je podiel dom?cej v?roby fakticky nulov? a spotreba liehu, pod?a vyjadren? samotn?ch liehovarn?kov, je z viac ako 90 % kryt? produktmi priemyseln?ho liehovarn?ctva, ?i?e koncentr?cia v?roby je vysok?. Odhadovan? v??ka da?ov?ch ?nikov sa v SR pohybuje okolo ??sla 3,5 mld eur. Za t?chto okolnost? za?a?i? da?ov? org?ny nutnos?ou kontroly stov?k producentov v?na, je v?razne kontraprodukt?vne).
  • V?padky vo v?bere DPH a dane z pr?jmu, ktor? vznikn? presunom ?ast? v?roby v?na v SR do sf?ry ?iernej a ?edej ekonomiky.
  • V?padky vo v?bere DPH, ktor? vznikn? presunom ?ast? spotreby v?na n?kupom v zahrani?? (v tejto s?vislosti pova?ujeme za potrebn? zd?razni?, ?e v?etky slovensk? vinohradn?cke oblasti susedia s krajinami E?, kde je v?roba v?na za?a?en? nulovou sadzbou SD. V?ber SD pred zaveden?m nulovej sadzby prebiehal v podmienkach, ke? SR nebola ?lenom E?, ani Schengensk?ho priestoru). O?ak?va? v?nos SD na tich? v?na vo v??ke 20 mil. ? znamen? v?etky vy??ie uveden? okolnosti ignorova?.

2. Je rovnak? sadzba na jeden stupe? alkoholu spravodliv? rie?enie?
Samotn? pojem ?da?ovej spravodlivosti? je v tejto s?vislosti pom?len?. Pokia? je v?roba jedn?ho litra ?ist?ho liehu v?razne lacnej?ia, ako v?roba jedn?ho litra v?na s obsahom 11 percent alkoholu, m??e spotrebn? da? tento rozdiel ?iasto?ne korigova?, ale rovnak? miera zdanenia nevytv?ra spravodlivos?. Taktie? pri in?ch spotrebn?ch daniach, napr. na paliv?, nie je nikdy pou??van? met?da jednotn?ho zdanenia jednotky energie, ktor? toto palivo obsahuje. Z?konodarca pomocou r?znych sadzieb koriguje spotrebu a v?robu jednotliv?ch produktov, s prihliadnut?m na aspekty ekologick?, obchodn? bilanciu a pod. Preto je norm?lne a akceptovate?n?, ak ?t?t pristupuje rozdielne aj k tak?m rozdielnym form?m v?roby alkoholu, ako je napr. vinohradn?ctvo a priemyseln? v?roba liehu. Niet najmen??ch poch?b, ?e v?roba alkoholu cestou pestovania vini?a je pre spolo?nos? v????m pr?nosom, vzh?adom na dopady ekologick?, krajinotvorn? i zdravotn?.

3. Zavedenie spotrebnej dane m? hor?ie dopady na dom?cich v?robcov ako na dovozcov.
Tento aspekt fungovania spotrebnej dane sa v diskusi?ch tak ?asto prehliada, ?o vzbudzuje podozrenie, ?e predkladatelia tak?chto n?vrhov vych?dzaj? zo zjednodu?enej viery, ?e predsa v?robcovia aj dovozcovia zaplatia rovnako. Druh? ?as? pravdy v?ak je, ?e je v?roba v re?ime spotrebnej dane drah?ia. Z?aleka nejde len o zv??en? administrat?vu a demagogick? argument, ?e vin?ri, ktor? sa tomu br?nia, asi nemaj? v poriadku ani agendu DPH. K?m pre ??ely DPH sa sleduje finan?n? hodnota produktov, pre ??ely SD by sa musela sledova? kvantita etanolu, ?o je celkom in? ?innos?, ktor? zatia? nie je potrebn? vykon?va?. Jednou z hlavn?ch n?kladov?ch polo?iek, ktor? by vin?rom pribudli, je povinnos? kalibrova? n?doby, plati? vysok? poplatky metrol?gi? a prev?dzkova? da?ov? sklady. Import?ri, dov??aj?ci priamo do da?ov?ch skladov odberate?ov, tieto n?klady nenes?. So zaveden?m nulovej sadzby SD klesli v?robn? n?klady dom?cich v?robcov v priemere o 5 ? 6 Sk, ?o je v?znamn? konkuren?n? v?hoda. ?al??m probl?mom je fakt, ?e v?no, na rozdiel od liehoviny, ktor? si udr?uje aj roky nezmenen? kvalitu i obsah alkoholu, je ?iv? materi?l, podliehaj?ci trval?m zmen?m, ?ia? aj chorob?m. Nastavi? pau??lny re?im odpisu v?robn?ch str?t nie je mo?n?. Z?kon bu? za?a?? kompletne vin?ra a prin?ti ho zda?ova? aj nepou?ite?n? a zni?en? v?no, alebo vytvor? unik?tne korup?n? prostredie. Na ilustr?ciu ? jeden 25 000 l tank predstavuje sumu okolo 10 000 ? spotrebnej dane. Je prakticky vyl??en? zabezpe?i? objekt?vne pos?denie tak?chto ?kodov?ch udalost?, ale pln? za?a?enie v?robcov da?ou aj zo zni?en?ho v?na by malo devasta?n? ??inky na ich ekonomiku. Priamym dopadom zavedenia nenulovej sadzby spotrebnej dane nastane situ?cia, ?e slovensk? v?na bud? vo svojej kateg?ri? e?te o nie?o drah?ie, ako zahrani?n?. Podiel slovensk?ch v?n na dom?cej spotrebe sa ?alej zn??i.

4. N?zor, ?e ?t?t dok??e kompenzova? n?klady dom?cich v?robcov t?m, ?e im ?as? v?nosov SD poskytne sp?? formou podpory, je nere?lny a iluz?rny. Predov?etk?m, v?nosy bud? tak? mal?, ?e nebude ?o rozde?ova?. D?le?itej?ie v?ak je, ?e vinohradn?ctvo a v?no je v r?mci E? najregulovanej?? sektor. Mo?nos? ?t?tu prispieva? nad r?mec existuj?cich platobn?ch sch?m je zanedbate?n?.

5. Zavedenie SD m??e podpori? dom?cu v?robu v?na ? ale v?hradne v segmente, na ktor? sa bud? vz?ahova? v?nimky a ??avy, ?i?e dom?ca a poloprofesion?lna v?roba. Na konci 90. rokov bola vin?rska v?roba v SR v ruk?ch dvoch skup?n v?robcov ? ve?k?ch podnikov, vybudovan?ch za socializmu a mal?ch ?gar??ov?ch? v?robcov, pri?om ani jedna neposkytovala primeran? kvalitu. V obdob? ?al??ch rokov sa ?a?isko presunulo na mal? a stredn? podniky vybaven? modernou technol?giou, v?aka ?omu s? dnes slovensk? v?na plne porovnate?n? so svetovou ?pi?kou. Tento proces nie je e?te ukon?en? a nevratn?. Najm? vinohradn?ctvo je ?a?ko podkapitalizovan? a z?pas? o hol? existenciu (z?nik 2/3 produk?n?ch pl?ch je smutn? fakt). Profesion?lni kvalitn? vin?ri bud? ?eli? nielen konkurenci? dovozu, ale aj konkurenci? ??edej z?ny? ?etriacej na daniach i dodato?ne vyvolan?ch n?kladoch. Tento tlak nebude mo?n? vydr?a? bez dramatick?ch n?sledkov na ?rove? slovensk?ho vin?rstva. Nako?ko slovensk? vin?rstvo m? bud?cnos? zalo?en? v?hradne na produkci? kvalitn?ch akostn?ch v?n s garanciou p?vodu, syst?mov? zn??enie kvality je schopn? sektor zni?i?,v horizonte nieko?ko m?lo rokov.

6. Problematika dovozu lacn?ch nekvalitn?ch v?n. Vzh?adom na z?v?zky SR v r?mci E? a WTO nie je re?lne zdani? dovoz lacn?ho v?na osobitne. Te?ria, ?e zavedenie pau??lnej sadzby SD viac postihne lacn? v?na, lebo sa na ich cene percentu?lne prejav? v?raznej?ie ako pri drah??ch v?nach, je te?riou, ktor? v praxi nefunguje. Nefunguje ani pri liehu, aj z?stupca ve?k?ch liehovarn?kov vo svojej argument?ci? na p?de MF SR uv?dzal, ?e vysok? sadzba SD na lieh sp?sobila stratovos? a? nepredajnos? ich TOP segmentu (kvalitnej ovocnej hru?kovice) a nie lacn?ch aromatizovan?ch liehov?n. In? je situ?cia pri tzv. ??u?a?. Tento alkoholick? n?poj nie je, v zmysle slovenskej legislat?vy (Z?kon ?. 313/2009 Z.z.) ani predpisov E?, v?nom. Vznik? in?m procesom, bez toho, aby bol jeho v?robca povinn? dodr?iava? podrobn? vin?rsku legislat?vu, a najm? bez zodpovednosti za stav vinohradov, ktor? by sa zrejme patrilo odovzda? aj ?al?ej gener?ci?. Samotn? pojem ovocn? v?no je zv?dzaj?ci a z?kon o spotrebn?ch daniach nie je v s?lade so z?konom o vin?rstve a vinohradn?ctve. Argumentova? soci?lnym aspektom zdanenia ??u?a? nie je celkom vhodn?, lebo by v?razne postihlo len socio-patologick? skupinu z?visl?ch os?b. ?tandardn? be?n? v?no ni??ej
triedy je dnes cenovo pr?stupn? pre v?etky vrstvy spolo?nosti (za predpokladu umiernenej konzum?cie). V?no do ?rovne ni??ej strednej triedy je v s??asnosti, v prepo?te na k?pnu silu obyvate?stva, dvojn?sobne lacnej?ie ako v sedemdesiatych rokoch. Nie je d?vod t?to cenov? hladinu e?te podlieza? n?hra?kami v?na.

7. Na diskusi? o mo?nosti zavedenia SD na tich? v?na najviac zar??a to, ako je ignorovan? najz?va?nej?? argument v tejto diskusi? ? verifik?cia praxou. M?me predsa k dispoz?ci? sk?senosti v?etk?ch vin?rskych ?t?tov E? i Izraela, ?e zru?enie tejto dane je opatrenie, ktor? m? viac pozit?vnych ako negat?vnych dopadov. Opak sa zatia? nikde nepreuk?zal. K zavedeniu spotrebnej dane na tich? v?na sa neuch?lili ani ?t?ty s extr?mnymi fi ?k?lnymi probl?mami, ako je Gr?cko, Ma?arsko alebo ?panielsko. Experiment v hraniciach SR nem??e in??, len t?to sk?senos? potvrdi? ? za cenu mas?vnej devast?cie jedn?ho odvetvia.
JUDr. Igor Mancel
predseda Zv?zu vinohradn?kov Slovenska
Ilustra?n? foto arch?v redakcie

Tags: