V??iva vinohradov

Vizu?lne pos?denie nedostatkov a nadbytkov ?iv?n
?as? II.
Ing. Ga?par Vanek, CSc.

V tejto ?asti s?rie poznatkov o v??ive vini?a sa s?stred?me na charakteristiku najd?le?itej??ch makro- a mikro?iv?n, na ich p?sobenie v rastline, tie? na to, ak?mi pr?znakmi reaguje vini? na ich siln? nedostatok, ?i nadbytok. Rastliny buduj? svoj zlo?it? organizmus z rozli?n?ch prvkov. Zo vzduchu dok??u prija? iba uhl?k vo forme oxidu uhli?it?ho (CO2). Ostatn? prvky prij?maj? kore?mi z p?dy (niektor? prvky prij?maj? aj cez list ? v?znam pr?jmu ?iv?n cez list je v?ak men??).

KATEG?RIE BIOG?NNYCH PRVKOV Z H?ADISKA V??IVY RASTL?N

Makro?iviny: dus?k (N), fosfor (P), drasl?k (K) v?pnik (Ca), hor??k (Mg), s?ra (S)

Mikro?iviny? stopov? prvky: ?elezo (Fe), mang?n (Mn), zinok (Zn), b?r (B), me? (Cu), molybd?n (Mo) a ?al?ie.
V r?mci kompletn?ho v?skumu pr?znakov nedostatku ?i nadbytku niektor?ch ?iv?n na vini?i (fyziologick? choroby, poruchy), interakci? prvkov ? rastlinn?ch ?iv?n ? ako aj stanovenia diagn?zy nedostatku alebo nadbytku ?iv?n vizu?lne, ?i aj chemick?mi anal?zami, sme v kontrolovan?ch podmienkach hydrop?nie i v prev?dzkov?ch podmienkach vinohradov, vini? dlhodobo sledovali. Zostavili sme tabu?ku hrani?n?ch hodn?t ?iv?n v p?sme optima, tie? hrani?n? p?sma pre nedostatky a nadbytky (uverejnen? v I. ?asti pr?spevku). ?tudovali sme vplyv jednotliv?ch ?iv?n na rast kore?ov a nadzemn?ch ?ast?, obmedzuj?ci vplyv ?iv?n na intenzitu fotosyntetickej asimil?cie, tie? s?vislos? vytv?rania pr?znakov na rastline so ?ivinov?m re?imom vini?a. Pr?znaky na rastline s? vo v???ine pr?padov typick? pre ur?it? poruchu (obr. 1,2). Pri pr?znakoch nedostatku ?i nadbytku ?iv?n je typick? aj miesto prejavu ? umiestnenie pr?znakov?ch listov na vini?i. Ak s? nosite?mi pr?znakov poruchy zv???a vrchn? listy, m??eme usudzova?, ?e pr?slu?n? ?ivina je v rastline m?lo pohybliv?, napr. Fe, Ca, B a i. Plat? to aj opa?ne: ?iviny, ktor?ch pohyb v rastline je v?razn?, vyvol?vaj? pr?znaky na star??ch listoch, napr. N, K, Mg, a pod. (obr.1,2)

Vizu?lne pr?znaky v??ivov?ch por?ch vini?a vyjadruj? spravidla len v???iu disharm?niu. Ak chceme dosiahnu? a udr?a? harmonick? v??ivu vini?a, vizu?lna diagn?za nesta??. Preto potrebujeme aj listov? anal?zu. Nieko?ko pozn?mok o najd?le?itej??ch ?ivin?ch:

DUS?K ? z??ast?uje sa na z?kladn?ch ?ivotn?ch procesoch. Je stavebn?m prvkom am?nokysel?n, bielkov?n, enz?mov, vitam?nov. Je nenahradite?n?. Rastlina ho prij?ma vo forme NO3 – a NH4 +. V p?de sa nach?dza najm? v organickej forme (humus, organick? l?tky), anorganick? formy sa ?ahko vyplavuj?. Nedostatok i nadbytok s? pre rastlinu ?kodliv?. Priemyseln?mi hnojivami a listovou v??ivou dodan? N m? v rastline r?chly ??inok. Medzi hnojivami s obsahom N s? pomaly a r?chlej?ie ??inkuj?ce formy. Formu dus?kat?ch hnoj?v vol?me pod?a p?dneho typu, pH, obsahu organick?ch l?tok, term?nu aplik?cie. Nedostatok dus?ka. Kry slabo rast?, listy s? svetlozelen? a? ?ltozelen?, stopky a ?as? hlavn?ch ??l s? zafarben? do?ervena, antokyanizuj? (obr. 3). Spr?vnu hladinu dus?ka vo vini?i najpresnej?ie zis?ujeme listovou anal?zou. Na z?klade koncentr?cie dus?ka, resp. jeho antagonistov, vyrovn?vame hladinu na harmonick? stav hnojen?m cez p?du alebo cez list. Nadbytok dus?ka. Listy s? tmavozelen? a? ?iernozelen?, s tendenciou na zvinovanie, pri toxickom nadbytku m??u listy od okrajov nekrotizova? (obr. 4). Vini? je potom n?chylnej?? na n?kazu r?znymi hubov?mi a bakteri?lnymi chorobami. Vini? viac nap?daj? aj ?kodcovia, lebo str?ca tzv. indukovan? rezistenciu. Letorasty nevyzrievaj?, vym?zaj?. Kvety s? zle opelen?, opad?vaj?.

FOSFOR ? z??ast?uje sa pri tvorbe buniek, pri prenose energie. Fosfor je s??as?ou bielkov?n. M? priazniv? ??inok pri tvorbe ?rody, pri dozrievan? letorastov a zohr?va ?lohu aj pri odolnosti rastliny proti mrazom. Vini? prij?ma fosfor v anorganickej forme ako ani?n H2PO4 – alebo HPO4 2. V rastline je dobre pohybliv?. Prijate?nos? fosforu z p?dy ovplyv?uje najm? pH p?dy. V kysl?ch p?dach je P ?a??ie prijate?n?. Vizu?lne pr?znaky priameho nedostatku P sa objavuj? len zriedkavo; nedostatok sa v?ak prejavuje nepriamo ? nedostato?n?m opelen?m kvetov, sp?chavos?ou alebo hr??kovaten?m bob??, slab??m rastom krov. Prehnojenie m??e brzdi? pr?jem in?ch prvkov (kovov), napr. zinku. V p?de je P ?a?ko pohybliv?, a? nepohybliv?. Pri hnojen? treba P doda? do rizosf?ry (h?bkov? hnojenie).
Nedostatok fosforu. Pr?znaky na vini?i: Listy sa zmen?uj?, maj? n?padne tmav?, bronzov? zafarbenie. Okraje listov sa zvinuj? a listy m??u nekrotizova?. Listov? ?epe? je drsn?, zhrubnut? (obr. 5). Listy opad?vaj? a zni?uje sa rodivos? krov (pr?znaky s? ve?mi zriedkav?).
Nadbytok fosforu sa pr?znakmi prejavuje ve?mi zriedkavo, sp?sobuje chlor?zu vrchn?ch listov, podobne ako nedostatok ?eleza (obr. 2, obr. 5).

DRASL?K ? m? v?nimo?n? v?znam pri l?tkovej premene. Aktivuje asi 40 enzymatick?ch reakci?, napr. pri tvorbe cukrov. M? v?znam pri zv??en? odolnosti proti mrazom, proti suchu, pri v?zbe kysel?n. V rastline sa nach?dza vo forme i?nu. Z prijat?ho K sa viac ako polovica nach?dza vo vakuol?ch. V p?de sa nach?dza v anorganickej forme, najm? vo v?zbe s p?dnymi miner?lmi. P?dy s vysok?m obsahom smektitov maj? vy??iu schopnos? viaza? K a dod?va? ho rastline v dostato?nom mno?stve. Nedostatok K sa prejavuje charakteristicky (nekr?zy listov, poruchy pri hospod?ren? s vodou, nedostato?n? oplodnenie, kles? odolnos? vini?a vo?i mrazom). Nadbytok K zni?uje koncentr?ciu Ca a Mg v rastline. Rovnov?ha kati?nov v rastline sa naru?? (pr?znaky nedostatku, fyziologick? poruchy). V sorp?n?ch p?dach sa K ve?mi ?a?ko pohybuje. Pri hnojen? K, podobne ako pri fosfore, je d?le?it? h?bkov? aplik?cia priamo ku kore?om vini?a.

Nedostatok drasl?ka. Povrch star??ch listov (v bl?zkosti strapcov) je tmavo hnedo-fialov?. Zafarben? ?asti s? kovovo leskl?. Pletiv? nesk?r nekrotizuj? a listy odumieraj?. Na mlad??ch listoch n?hle odumieraj? okraje listov, pri?om zelen?, vn?torn? ?asti ?epele, s? okolo hlavn?ch ??l zvlnen? a n?padne leskl?. Nekrotizuj?ca ?as? listu je od zelenej ?asti ostro ohrani?en?, alebo m??e aj pozvo?ne prech?dza? chlorotizovan?m pletivom. Pri silnom nedostatku K listy nekrotizuj? a pred?asne opad?vaj? (obr. 6) (pozor na podobnos? pr?znakov s pr?znakmi sp?ly vini?a, ktor? sp?sobuje slne?n? UV-B ?iarenie). V takomto pr?pade kry, pre nevyzret? drevo a oslaben? odolnos? vo?i mrazom, m??u a? uhyn??. U? men?? nedostatok drasl?ka zni?uje rodivos? a odolnos? proti infekci?m, proti mrazu a pod. Nedostatok K, priamo ?i nepriamo, sp?sobuje v?dnutie strapcov (Traubenwelke, grape wilting). Prejavuje sa n?hlym v?dnut?m bob?? na strapcoch (obr. 6D), pri?om v?ak na rozdiel od odumierania strapiny, ost?va strapina zelen?, ?iv? (obr. 6E). T?to porucha je zn?ma iba nieko?ko rokov, no tendencia roz?irovania a ?kodlivosti je pozoruhodn? a treba jej venova? zv??en? pozornos? (pozri podrobnej?ie: http://www.galati.sk/index.php?page=2006/10/01).

Nadbytok drasl?ka sp?sobuje depresiu celkov?ho rastu a rodivosti. Nepriamy vplyv nadbytku je v tom, ?e prebytok K zabra?uje prij?maniu in?ch d?le?it?ch ?iv?n, najm? NH4+, Zn, Mg a Ca. Pr?znakovo vrchn? listy maj? sklon k blednutiu, ku chlorotick?mu prejavu.

HOR??K ? je nevyhnutnou zlo?kou molekuly chlorofylu. Ovplyv?uje mieru asimil?cie, m? d?le?it? ?lohu pri l?tkovej premene (fotosynt?za, d?chanie, metabolizmus N). V rastline sa Mg pohybuje s transpira?n?m pr?dom. Koncentr?cia Mg v mlad??ch listoch je vy??ia. Koncentr?cia Mg v listoch vini?a od jari do jesene narast?. Hor??k sa v p?de vyskytuje najm? vo forme sol?, pohybuje sa ?ahko, vyplavuje sa. Pri hnojen? aplikujeme Mg na povrch p?dy. Vini? prij?ma hor??k vo forme i?nov. Hor??k je antagonistom drasl?ka. Nedostatok Mg vo vinohrade sa prejavuje ?astej?ie. Niektor? odrody vini?a s? ve?mi citliv?, napr. Rizling vla?sk?. Nedostatok Mg je aj hlavnou pr??inou odumierania strapiny.
Nedostatok hor??ka sa na vini?i vyskytuje ve?mi ?asto, preto?e vini? je na hor??k ve?mi n?ro?n?. Pr?znakom Nedostatku Mg je ?ltnutie plet?v medzi hlavn?mi ?ilami. ?ily a ich okolie zost?vaj? zelen?, pri?om sa tento zelen? p?s od baz?lnej k apik?lnej ?asti listu zu?uje (obr. 7A). Pri modr?ch odrod?ch sa pletiv? zafarbuj? do?ervena a? karm?nova, pri?om je op?? typick?m znakom zelen? p?s okolo hlavn?ch ??l, ktor? sa zu?uje k okrajom listov (obr. 7B). Listy s pr?znakmi sa nach?dzaj? v dolnej a strednej ?asti krov. Na podpn?kovom vini?i sa pr?znaky nedostatku Mg objavuj? odli?ne. Na okraji a v medzi?ilov?ch ?astiach listovej ?epele vznikaj? nekrotick? ?kvrny, ktor? sa sp?jaj? a vytv?raj? okolo okraja listov ak?si veniec.

Odumieranie strapiny ? patr? medzi fyziologick? poruchy vini?a, sp?sobuje priamu biologick? a hospod?rsku ?kodlivos?.
PR?ZNAKY sa objavuj? na za?iatku dozrievania. Na strapine sa objavuj? mal? ov?lne ?kvrny, ktor? sa postupne zv???uj?. ?kvrny s? ?ltohned?, hned? a? ?iern?, ostro ohrani?en?. Ke? sa ?kvrny roz??ria po celom obvode strapiny, odumiera postihnut? ?as? strapca (obr. 7AB). Na pr?slu?nej ?asti strapca sa bobule scvrk?vaj?, zost?vaj? kysl?, lebo stratili spojitos? so ?iv?mi cievnymi zv?zkami, cukor, ani in? l?tky sa v postihnutej ?asti strapca netvoria. Scvrknut? bobule zost?vaj? na strapci zvy?ajne a? do zberu, ale v pr?pade trvale vlhk?ho da?div?ho po?asia opad?vaj?. Pozor, nemo?no si m?li? pr?znaky s v?dnut?m strapcov, kde strapina nie je po?koden? a za pr??inu je pova?ovan? kon?tel?cia s nedostatkom drasl?ka.
PR??INY: Porucha vznik? pri nedostatku hor??ka, ku ktor?mu sa pridru?uje spravidla aj nedostatok v?pnika a vysok? hladina drasl?ka. Pr??inou lok?lneho odumierania plet?v strapiny je posunut? pomer K : Mg (pri postihnut?ch kroch a? o 40 %), K : Ca (a? o 20 %) v prospech drasl?ka, teda je tu aj nedostatok v?pnika a indukovan? nedostatok v?pnika. ?KODY maj? zna?n? rozsah; na citliv?ch odrod?ch dosahuj? 10 – 30 % (Rizling vla?sk?, Rizling r?nsky, M?ller -Thurgau, Tram?n ?erven?, Burgundsk? modr?, Chrupka sp. a i.). Bobule sa scvrk?vaj?, zni?uje sa ich hmotnos?, obsahuj? m?lo cukrov, extrakt?vnych a aromatick?ch l?tok, maj? vysok? obsah kysel?n. V?lisnos? je ve?mi n?zka. Teda, zni?uj? mno?stvo aj kvalitu produktu ? hrozna a v?na.
OCHRANA. Pri ak?tnom priebehu choroby postrekujeme zmesou MgCl2 (0,5%) a CaCl2 (0,5%). CaCl2 sa m??e pou?i? aj vo forme Kalkosanu (1,5 %). Postrekova? za??name pri prvom v?skyte a dvakr?t opakujeme v intervaloch 7 ? 10 dn?

V?PNIK ? m? ve?k? v?znam pri utv?ran? dobrej ?trukt?ry p?dy. Pri n?zkom pH podporuje pr?jem fosforu, vytvorenie trval?ho humusu, zni?uje kyslos? p?dy. Ca v rastline reguluje l?tkov? premenu. Nach?dza sa volne sorbovan? alebo vo forme v?penat?ch sol? vo vakuole alebo v bunkovej stene. Je jednou z hlavn?ch zlo?iek potrebn?ch na tvorbu mechanizmov indukovanej rezistencie rastl?n. V rastline sa pohybuje transpira?n?m pr?dom, jeho koncentr?cia v listoch vini?a od jari do jesene narast?. Z p?dy sa ?ahko vyplavuje. V?pnime na povrch p?dy.
Nedostatok Ca m? najm? nepriame d?sledky. Za mimoriadnych podmienok sa m??u objavi? aj pr?znaky na listoch (obr. 8). T?to porucha prispieva k strate obranyschopnosti rastl?n. Siln? nadbytok Ca podporuje v?skyt chlor?zy, ktor? ?asto s?vis? s indukovan?m nedostatkom Fe a Mn. Nedostatok v?pnika je v s??asnosti pre rastliny najv???ou pohromou, o.i. pre stratu indukovanej rezistencie, prirodzenej obranyschopnosti rastliny. Predpoklad?me, ?e Ca sa najv???ou mierou podie?a na indukovanej rezistencii vini?a. Pri nedostatku Ca doch?dza k potrebe st?leho zvy?ovania po?tu chemick?ch ochran?rskych z?sahov. Aj v s??asnosti sa vo v?skume venuje zna?n? pozornos? ?t?diu kompletn?ho mechanizmu ??inku v?pnika v rastline. Pr?znaky nedostatku Ca sa naj?astej?ie prejavuj? na mlad?ch listoch, preto?e transport v?pnika zo star??ch org?nov do mlad?ch, rast?cich, prebieha v obmedzenej miere. Pri ve?mi silnom nedostatku horn? listy chlorotizuj?, okraje sa zvinuj?, na ?epeli a jej okraji vznikaj? nekrotick? ?kvrny (obr. 8). Kvety s? zle vyvinut? a opad?vaj?. Strapce s? riedke, mu?t m? ni??iu cukornatos?. Korene trpia najviac ? ost?vaj? mal?, odumieraj?, vl?so?nice sa vytv?raj? ve?mi obmedzene. V?pnik m? d?le?it? funkciu aj pri utv?ran? vhodn?ch fyzik?lnych, chemick?ch a biologick?ch vlastnost? p?dy. Zni?uje najm? kyslos? p?d, ??m m??e vini? lep?ie vyu??va? aj ostatn? nevyhnutn? ?iviny.
OCHRANA proti nedostatku Ca spo??va v tom, aby hnojenie p?dy bolo harmonick? a opieralo sa o anal?zy. Pozor na jednostrann? hnojenie. P?du neprehnojujme len ur?itou vybranou ?ivinou ? dus?kom, fosforom a drasl?kom. D?le?it? je ?ast? a pravideln? v?pnenie p?d, najlep?ie pod?a p?dnych anal?z. Postreky na list uskuto?n?me Kalkosanom (1,5 %), alebo jemne mlet?m Dolomitom (1 %), resp. CaCl2 (0,5 %).
Nadbytok v?pnika. Prebytok i?nu Ca je dnes ve?mi zriedkav?. Na rastlinu p?sob? v???inou komplexne, prostredn?ctvom nepriazniv?ch p?dnych vplyvov. Na vini?i m??e zapr??ini? vznik chlor?zy. Nadbytok Ca via?e in? ?iviny, napr. P a mnoh? stopov? prvky do neprijate?nej formy, vyvol?va aj fyziologick? zmeny v rastline.

S?RA ? vini? prij?ma s?ru z p?dy vo forme ani?nu SO4 2-, cez list zo vzduchu vo forme plynu ako SO2, alebo aj z pr?pravkov na ochranu rastl?n vo forme element?rnej s?ry. Z??ast?uje sa pri d?le?it?ch procesoch l?tkovej premeny (synt?z am?nokysel?n, bielkov?n, enz?mov). Vzh?adom na ?ast? postrekovanie pr?pravkami s obsahom s?ry, ako aj za?a?enie exhal?tmi s obsahom s?ry, sa nedostatok S na vini?i spravidla nevyskytuje. Kumul?cia s?ry, najm? v oblastiach silne za?a?en?ch imisiami, m??e zapr??ini? probl?my s relat?vnym nadbytkom S, ?o m??e spolup?sobi? pri zni?ovan? obranyschopnosti vini?a proti chorob?m.

?ELEZO ? je d?le?it? pre ?innos? najm? d?chac?ch enz?mov, ?alej pri tvorbe chlorofylu a bielkov?n. Rastlina prij?ma Fe v anorganickej forme ako Fe2+, alebo v organickej forme, ako Fe viazan? v chel?toch. Koncentr?cia Fe v listoch sa po?as vegeta?n?ho obdobia zvy?uje. Antagonistom ?eleza je Mn, optimum Fe : Mn je 2 : 1. Mo?nosti pr?jmu Fe aj jeho vyu??vanie rastlinami zni?uj? r?zne ?initele: zv??en? pH p?dy, ktor? maj? napr. v?penat? p?dy, a p?sobia aj in? ?initele, ako napr. prehnojenie p?dy fosforom, nadbytok Mn v p?de alebo zhutnenie p?dy, ?i dlhodob? zamokrenie p?dy. Nedostatok Fe sa na vini?i prejavuje typick?mi pr?znakmi ? chlor?zou (obr. 9).

Nedostatok ?eleza zapr??i?uje chlor?zu (Pozor, pr?znaky chl?r?zy indukuje cel? rad in?ch v??ivn?ch por?ch ? pozri obr. 1 a obr. 2)
PR?ZNAKY. Slab?ia forma chlor?zy sa ukazuje na listoch, ktor? sa vyv?jaj? v j?ni. Listy s? ?ltozelen? a? ?lt?, pri?om ?ily a tenk? p?s okolo ??l si do?asne zachov?va zelen? farbu (obr. 9C). Pr?znaky postupuj? od vrchu letorastu. Such? r?z po?asia v druhej polovici vegeta?n?ho obdobia m??e sp?sobi? op?tovn? ozelenenie listov. ?a??ia forma chlor?zy sa ukazuje u? zav?asu na jar, ke? m? pu?iaci vini? u? ?lt? farbu, v?honky rast? slabo, listy s? drobn?, od okraja a v medzi?ilovom pletive odumieraj? (obr. 9D). Z?listky sa vytv?raj? nadmerne. ?roda je minim?lna, a? ?iadna a kry m??u za nieko?ko rokov odumiera?.
PR??INOU m??e by? viac faktorov: priamy alebo nepriamy nedostatok Fe, ve?k? mno?stvo tzv. akt?vneho v?pnika, najm? po da?divom po?as?, ke? je v p?dnom roztoku m?lo kysl?ka a ve?a CO2, vysok? obsah fosf?tov v rastline, ke? sa v cievnych zv?zkoch vyzr??aj? fosfore?n? soli Fe, pri?om pou?ite?n? ?elezo z nich potom v listoch vini?a ch?ba. Pr?znaky a ?kodlivos? chlor?zy zosil?uje nedostatok vzduchu v p?de utla?enej prech?dzan?m ?a?k?ch strojov a mechanizmov, lebo v podorni?nej vrstve pod kolesami sa vytv?ra p?s nepriepustnej, biologicky zhutnenej, m?lo akt?vnej p?dy.
DIAGN?ZA. Zistenie presnej pr??iny chlor?zy patr? medzi naj?a??ie ?lohy. Ako dokumentuj? obr?zky 1 a 2, chlor?zou sa m??e prejavi? cel? rad v??ivnej disharm?nie. Listov? anal?za, ktor? je vynikaj?ca a nenahradite?n? pri diagn?ze preva?nej v???iny v??ivn?ch defektov, pri stanoven? z?sobenia ?elezom a v?pnikom m??e by? iba pomocn?m ?dajom, preto?e nevyjadruje presne stav z?sobenia vyu?ite?n?m Fe, resp. Ca. (napr. anal?za zachyt? aj nevyu?ite?n? ?elezo, viazan? a vyzr??an?, napr. ako fosfore?n? soli). Preto potrebujeme aj ?al?ie doplnkov? ?daje ? p?dne, genetick? a in?.
CITLIVOS? ODR?D. Na stanovi?tiach, kde je vini? n?chyln? na chlor?zu, je mimoriadne d?le?it? spr?vny v?ber odr?d i podpn?kov tak, aby sa zoh?adnila ich odolnos? vo?i tvorbe chlor?z. Z podpn?kov s? odolnej?ie Fercal, Trolinsk? x V. riparia G 26, V. berl. x V. riparia Kober 125 AA, menej V. berl. x V. riparia Teleki 5C. Ve?mi citliv? s? V. riparia Portalis, K 1, V.rip. x V. rupestris Schwarzmann. Z u??achtil?ch odr?d s? ve?mi citliv? M?ller -Thurgau, Frankovka modr?, Silv?nske zelen?, Chrupka sp., Mu?k?t Ottonel. Pomerne odoln? s? odrody Rizling vla?sk?, Modr? Portugal,Sv?tovavrineck?.

OCHRANA p?ed vznikom chlor?z: ?prava p?dnej ?trukt?ry, ?ast? hlbok? kyprenie p?dy a zamedzenie utl??ania podorni?nej vrstvy. ?prava zlo?enia p?dy. Je potrebn? obmedzi? hnojenie fosforom. Pom?ha napr. hlbok? zapracovanie hnedouholn?ho prachu v mno?stve 1 t/ha. Ve?mi v?hodn? je pou?itie mlet?ho lignitu. Vzdu?n? kapacitu p?dy na dlh?ie obdobie priaznivo ovplyv?uje neutr?lna ra?elina. Z organick?ch hnoj?v pou??vame dobre vyzret? ma?ta?n? hnoj alebo kompost.
CHEMICK? OCHRANA. Trval? ??inok Fe-hnoj?v m? aplik?cia do p?dy. R?chly, ale kr?tkodob? ??inok m? lie?enie chlor?zy aplik?ciou Fe cez list. Chel?ty ?eleza s? antichlor?zne zl??eniny. Ich v?hodou je postupn? uvo??ovanie ?eleza vo forme prijate?nej rastlin?m. Na list postrekujeme 1-2 razy pred kvitnut?m a po kvitnut? (nie po?as kvitnutia) v 14 d?ov?ch intervaloch. Chlorofen aplikujeme do p?dy v d?vke 40 – 60 gr/ker, resp. v koncentr?cii 0,1 % na list, a ?al?ie pr?pravky s organicky viazan?m ?elezom, napr. Dissolvine Fe (DTPA) ? listov? aplik?cia 2 – 4 l/ha. D?vnej?ie sa pou??val s?ran ?eleznat? (zelen? skalica, 0,5 %) + kyselina citr?nov? (0,1 %) + adhezivum (0,1 %) od za?iatku vegeta?n?ho obdobia v 14-d?ov?ch intervaloch, alebo formou z?lievky do p?dy 0,5-1,0 kg zelenej skalice na 10 litrov vody na jeden ker.

B?R ? m? v?znam pri raste, pri tvorbe kvetov a plodov, v biomase ?rody a pri vytv?ran? kvalitat?vnych parametrov hrozna. V rastline sa B nach?dza v malom mno?stve, teda aj mal? nedostatok ?i nadbytok B m??e by? ve?mi ?kodliv?. Pr?jem B rastlinou brzd? vysok? pH v p?de, sucho, extr?mne ve?mi ?ahk? a ?a?k? p?dy. Nedostatok i nadbytok B sa prejavuj? typick?mi pr?znakmi.
Nedostatok b?ru. Naj?astej?ie sa vyskytuje tam, kde sa dlh?? ?as nehnojilo ma?ta?n?m hnojom. Na z?sobenie B je vini? ve?mi citliv?. U? men?? nedostatok prijate?n?ho B sp?sobuje cite?n? zn??enie ?rod. Na silnej?? nedostatok B vini? reaguje typick?mi pr?znakmi. Na Slovensku sme monitorovali z?sobenie vinohradov b?rom a zistili sme, ?e 30 % vinohradov m? men?? ?i v???? deficit B.
PR?ZNAKY. Horn?, najmlad?ie listy sa zvinuj?, pletivo medzi ?ilami bledne a mozaikovite sa zafarbuje do ?lto-zelena. Okolie hlavn?ch ??l zost?va zelen? (obr. 10B). Na star??ch listoch sa m??u ojedinele prejavi? deform?cie. Hlavn? v?honok obmedzuje rast, v krajnom pr?pade m??e vegeta?n? vrchol odumrie?. Preto z?listkov? ? druhotn? v?honky ? nadmerne rast? a preberaj? funkciu hlavn?ho v?honku. Kry maj? metlovit? vzh?ad (obr. 10A). Medzi?l?nky letorastov s? ?asto skr?ten?, nakopen?, alebo rast? nepravide?ne. Na letorastoch, ?ponk?ch, sa vyskytuj? uzlovit? zdureniny. Na s?kvet? pred kvitnut?m alebo po?as kvitnutia opad?vaj? p??iky alebo kvety, inokedy ?iasto?ne alebo ?plne odumiera strapec (obr. 10C). ?asto sa vyskytuje sp?chnutie, ?i hr??kovatenie. Korene s? silne po?koden? odumieran?m vrcholkov, ?i tvorbou n?dorov (obr. 10D).
Nadbytok b?ru ? sa m??e prejavi? pri prehnojen? p?dy b?rov?m hnojivom. Vini? je na nadbytok B ve?mi citliv?, reaguje typick?mi pr?znakmi, zakrpaten?m a? hynut?m krov. Toxicita b?ru sa prejavuje odli?ne na u??achtil?ch a odli?ne na podpn?kov?ch odrod?ch. U??achtil? odrody menia tvar listu, redukuje sa hlavn? lalok, z?bky maj? ihlovit? charakter, stopkov? uhol je otvoren?. Okraje listov nesk?r chlorotizuj? (obr. 11A). Na star??ch listoch sa na ?ltom pletive tvoria ?ierne ?kvrny, pri?om s? najsk?r len na okraji listov, nesk?r aj v medzi?ilov?ch pletiv?ch (obr. 11B). Na podpn?koch sa star?ie listy ly?icovite zvinuj?, zachov?vaj? p?vodn? zelen? farbu. Presn? diagn?zu stanovujeme chemickou listovou anal?zou.
OCHRANA. Pri nedostatku b?ru m??eme hnoji? na list, napr. pr?pravkom Borovital (max. 0,5%), Soluborom (0,1 %), tetraboritanom sodn?m, b?raxom (0,5 %) a pod. Postrekujeme raz pred kvitnut?m, po odkvitnut? dva razy. P?dy m??eme hnoji? napr. b?raxom, v priemernej d?vke 20 – 25 kg /ha, maxim?lne v?ak 100 kg/ha. Ve?mi kysl? p?dy treba vopred v?pni?. Hnojivo aplikujeme na?iroko a plytko ho zapravujeme do p?dy. B?r je v p?de dobre pohybliv?, zr??kami sa splavuje ku kore?om. Pozor, po aplik?cii hnojiva s obsahom B, najbli???ch najmenej p?? rokov, nepou??vajme ?iadne hnojivo obsahuj?ce B, preto?e B m? kumulat?vny charakter a m??e na vini? p?sobi? toxicky. Pri nadbytku B, po prehnojen? b?rov?m hnojivom, sa odpor??a ?ast? zalievanie vysok?mi d?vkami vody (voda vyplavuje B), a v?datn? hnojenie drasl?kom, ktor? zmier?uje n?sledky otravy rastliny b?rom.

ZINOK ? je aktiv?torom viacer?ch prvkov, s??as?ou viacer?ch d?le?it?ch fyziologick?ch procesov (synt?za tryptof?nu, fosforiz?cia cukrov, bielkov?n). Pri nedostatku Zn rastlina obmedzuje svoj rast a vyskytuj? sa aj typick? pr?znaky. Pr?jem Zn do rastl?n sa obmedzuje v silne z?sadit?ch p?dach a aj prehnojen?ch fosforom.
Nedostatok zinku sa prejavuje tvorbou men??ch mlad?ch listov, chlorotick?m odfarbovan?m medzi?ilov?ho pletiva, pri?om ?zke p?sy okolo ??l zost?vaj? zelen? (obr. 12B). Listy sa deformuj?, stopkov? uhol je otvoren? (obr. 12A). Presn? diagn?zu m??eme urobi? pomocou listovej anal?zy. Pr?znakov? nedostatok Zn je spravidla pri koncentr?cii pod 15 mg Zn/kg su?iny listu.
OCHRANA spo??va v postrekovan? s?ranom zino?nat?m (0,4 – 1,0 %) raz pred kvitnut?m a dva razy po odkvitnut?. ??inn? je natretie rezn?ch pl?ch 5 % roztokom ZnSO4. V p?de zvy?ujeme hladinu Zn prihnojen?m ZnSO4 100 ? 120 kg/ha.

MANG?N ? zvy?uje synt?zu cukrov aktiviz?ciou enz?mov, z??ast?uje sa aj pri synt?ze bielkov?n. Prostredn?ctvom ovplyv?ovania enz?mov p?sob? tie? pri tvorbe chlorofylu. Rastlina dok??e Mn prija? iba vo forme dvojmocn?ho kati?nu. V p?de sa Mn vyskytuje vo viacer?ch mocenstv?ch. Na kysl?ch p?dach sa ?ahko prij?ma, v?pnenie alebo vysok? pH p?dy pr?jem Mn zni?uje. Zo suchej p?dy prij?ma rastlina Mn ?a?ko.

Nedostatok mang?nu sa prejavuje ve?mi ojedinele nen?padnou chlor?zou medzi?ilov?ch plet?v, pri?om ?ily a ich bezprostredn? okolie zost?vaj? zelen?. Diagn?za sa rob? na z?klade listov?ch anal?z.
OCHRANA. Prihnojenie p?dy s?ranom manganat?m 15 – 20 kg/ha, na list postrekom s?ranom manganat?m 0,02 %.

MOLYBD?N ? sa v rastline sa nach?dza viazan? na organick? zl??eniny. Z??ast?uje sa pri tvorbe enz?mov (napr. je d?le?it? pri dus?kovom metabolizme), aj pri fosforovej l?tkovej premene, pri synt?ze kyseliny askorbovej. Pri nedostatku Mo sa spoma?uje rast, fotosynt?za, nitr?ty sa hromadia v rastline. Nedostatok Mo sa pr?znakmi na vini?i naj?astej?ie prejavuje na kysl?ch p?dach.
Nedostatok molybd?nu. Mlad? listy s? nevyvinut? a? zasychaj?. Opad?vaj? kvety, aj oplodnen?, vyskytuje sa sp?chavos?. Nedostatok Mo zvy?uje nepriazniv? ??inok nadbytku dus?ka.
OCHRANA. Postrekujeme molybd?nanom am?nnym (0,1 – 0,3%) asi 14 dn? pred o?ak?van?m kvitnut?m. Neodpor??ame listov? hnojivo obsahuj?ce Mo mie?a? s pestic?dmi. Zv??en?m pH na silne kysl?ch p?dach v?pnen?m m??eme nedostatok molybd?nu zmierni?.

ME? ? sa v rastline via?e na bielkoviny, nach?dza sa aj v chlorofylov?ch telieskach. Je s??as?ou enz?mov, z??ast?uje sa na fotosyn?ze, tvorbe chlorofylu a redukcii nitr?tov. V p?de vinohradov je oby?ajne dostatok Cu. Dlhodob? pou??vanie me?nat?ch fungic?dov pri ochrane vinohradov m??e ob?as zapr??ini? aj nadbytok Cu.

Nedostatok Cu sa m??e vyskytn?? len ojedinele, doplnenie me?nat?mi pr?pravkami je pomerne jednoduch?. Nedostatok medi sa prakticky nevyskytuje, preto?e vini? sa u? dlhodobo, nieko?ko desa?ro??, o?etruje me?nat?mi pr?pravkami.
Nadbytok medi vznik? najm? vo forme nepriazniv?ch rez?du? me?nat?ch pestic?dov, najm? tam, kde sa vyskytuj? ?ast? zr??ky alebo rosy. Pri nadbytku Cu m??e v chlorofylovom jadre nahradi? hor??k a vytvori? meden? zmenen? chlorofyl, ktor? zapr??i?uje tmavozelen? a? ?ierno-zelen? zafarbenie listov. Listy s? drsn?, maj? kovov? lesk a na listoch sa vytv?raj? tmav? bodky. M??eme sem zaradi? aj po?kodenie mlad?ch listov a vrcholov letorastov nespr?vnym pou??van?m bordeauxskej zmesi.

?iviny viazan? v chel?tovej forme
Pr?jem ?iv?n viazan?ch v p?de ?asto brzd? vysok?, resp. n?zka hodnota pH. Na prekonanie ??inku nepriazniv?ho pH m?me viac mo?nost?. Princ?p spo??va v tom, ?e ?iviny, ktor? sa m??u dosta? do neprijate?n?ho stavu v p?de, sa m??u doda? hnojen?m v pr?pravkoch, kde s? viazan? na organick? zl??eniny ? chel?ty ? ktor? chr?nia pr?slu?n? prvok pred ne?iad?cou p?dnou fi x?ciou. Rastlina prij?ma prvok spolu s organickou molekulou a n?sledne, po?as chemick?ch reakci? v rastline, ho m??e postupne vyu??va?. Tak?mi organick?mi ?nosi?mi? s? napr?klad hum?nov? kyseliny, pr?pravky na b?ze EDTA, EDTHA, DTPA a pod.. Naj?astej?ie sa chel?ty pou??vaj? na lie?enie chlor?znych rastl?n na p?dach s vysok?m obsahom v?pnika alebo fosforu.
PREHNOJENIE (celkov?) Ke? ?asto hnoj?me, najm? v tepl?ch oblastiach, vysok?mi d?vkami priemyseln?ch hnoj?v, m??eme sp?sobi? zasolenie p?dy, najm? na pieso?nat?ch, ?trkovit?ch a kamenist?ch p?dach s malou sorp?nou schopnos?ou. Vy??ie koncentr?cie p?dneho roztoku v zasolenej p?de s?a?uj? pr?jem vody a ?iv?n rastlinami. Pr?znaky tot?lneho prehnojenia ? okrajov? chlor?zy listov, ktor? sa nesk?r menia na nekr?zu. Rast v?honkov na kroch je silne obmedzen?, listy s? men?ie, n?sada ?rody je mal?.
Foto autor

Tags: 3/2012