Ing. Gašpar Vanek, CSc.

Pestovanie viniča prechádzalo od 50-tych rokov minulého storočia veľkými zmenami –zmeny vo vlastníctve vinohradov, oddelenie hospodára od svojho vinohradu. Tendencia vytvárať veľké súvislé plochy vysadené viničom, ale plochy bez medzí s výskytom iných rastlín, s remízkami, znamenali silné zásahy do prirodzených agroekosystémov viničných teritórií. Následkom toho nastalo ochudobnenie vinohradníckej kultúrnej krajiny o biologickú mnohotvárnosť. V posledných desaťročiach to vytvorilo ekologické podmienky pre masové infekcie, pre opakované možnosti častého epidemického výskytu a škodlivosti patogénov. Kombinácia straty ekologickej rovnováhy viniča a pôsobenie rôznych patogénov spôsobuje o.i. predčasné hynutia krov. Vo vinohradoch nastáva jav, ktorý si menej často všímame a uvedomujeme – je to trvalé chradnutie, degenerácia krov viniča.

Ing. Gašpar Vanek, CSc.

O virózach viniča a im podobných ochoreniach sa v poslednom desaťročí u nás dostatočne nehovorilo, teda sa aj pomenej robilo voči ich výskytom a škodlivosti vo vinohradoch. Pokrok vedy a technické možnosti vo svete umožňujú čoraz viac poznávať aj túto skupinu patogénov, zaznamenávať ich prejavy, dáva možnosť testovať ich, a najmä vo vyspelých vinárskych krajinách aj rozpracúvať ochranu proti virózam.

(ďalej…)

V ostatných približne 10–15 rokoch sa objavil nebezpečný fenomén – hromadná nezvratná degradácia a hynutie mladých výsadieb viniča. Stretávame sa s tým každý rok, pričom ide o veľké plochy, o zničenie obrovských investícií. Často sa vzniknutá situácia nezverejňuje, postihnutí sa ju neodvážia nahlásiť, aby nemali problémy „s úradmi“. Radšej sa podsadbami a inými spôsobmi snažia straty zahladiť. To však nie je riešenie. Treba sa snažiť spoznať príčinu vzniku degradácií, aby sa chybám mohlo v budúcnosti čo najúčinnejšie predísť.

Ing. Gašpar Vanek, CSc.