Riziko oxidácie sa podceňuje
Revolúcia v procese riadenia prestupu kyslíka!
Najnovšie štúdie hovoria: Zátky nemajú vplyv na oxidáciu vína v prvých mesiacoch po nafľašovaní.
Existujú tu ešte ďalšie, dôležitejšie faktory.
Korokový dub = korková zátka
II. časť
V predchádzajúcom čísle časopisu sme vám priblížili charakteristiku výnimočného stromu – korkového duba. Skončili sme pri očíslovaní stromu po zbere.
Denisa Jančovičová
Crossflow filtrace
Tangenciální – crossfl ow fi ltrace – se stala celosvětově nejrozšířenějším způsobem filtrování vína, která u většiny vín umožňuje ve vhodném čase jednoduchým fi ltračním procesem dosáhnout konečného výsledku s minimálním zásahem do charakteru vína. Víno pak nemusí procházet více stupni fi ltrace i opakovaným hydraulickým namáháním. Nedůvěra tuzemských vinařů ke crossfl ow filtraci je již u většiny minulostí, a je tak možné přinést zkušenosti z provozu crossflow filtrů a filtrace moravských vín.
Tomáš Macák
HM, s.r.o. Hodonín
Saccharomyces cerevisiae a acetaldehyd
Acetaldehyd je jednou z najdiskutovanejších senzorických zložiek vína. Jeho koncentrácia je v rozličných druhoch vína rôzna a závisí od mnohých faktorov. Červené a biele vína vyrábané reduktívnou echnológiou obsahujú zväčša do 80 mg/l acetaldehydu, vína spod kožky podstatne viac ako 300 mg/l [1]. V nízkych koncentráciách má acetaldehyd príjemnú ovocno-orieškovú arómu, vo vysokej koncentrácii jeho aróma vína pripomína zhnité jablká, či nahnité orechy
Katarína Furdíková, Jozef Ševcech, Katarína Ďurčanská, Fedor Malík
Certifikované víno vo vinárskom roku 2009/2010
Podľa zákona č. 313/2009 Z.z. a jeho vyhlášok v platnom znení, vína pred uvedením na trh certifi kuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústavu poľnohospodársky v Bratislave (ÚKSÚP) a vínam, ktoré spĺňajú podmienky certifi kácie, prideľuje štátne kontrolne čísla (ŠKČ). Vo vinárskom roku 2009/2010 ÚKSÚP, Odbor vinohradníctva a vinárstva, preskúšal a certifi koval 1 999 vzoriek, čo predstavuje objem 25 546 972 litrov vína. Komisia na hodnotenie vína zasadala v pravidelných intervaloch 40-krát a na jednom zasadnutí hodnotila v priemere 50 vzoriek vína.
RNDr. Jarmila Laštincová, PhD., Ing. Dušan Somorovský, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, Bratislava
Fyziologické poruchy viniča pri neharmonickej výžive bórom
Bór patrí medzi tie biogénne prvky, ktoré sa podstatnou mierou zúčastňujú na tvorbe úrody hrozna i na jeho kvalite. Vinič mimoriadne citlivo reaguje na nedostatok i na nadbytok bóru, a to retardáciou vývoja ra a tvorby úrody. Popri stanovovaní správnej hladiny makroprvkov je listová diagnostika nenahraditeľnou metódou aj pri kontrole koncentrácie bóru v rastline, s cieľom optimalizovať výživu viniča.
Ing. Zlatica Vaneková, Ing. Gašpar Vanek, CSc.
Další perspektivní PIWI odrůdy – Kofranka a Marlen
V časopise Vinič a víno byly již v minulosti podrobně popsané dvě nové odrůdy Laurot a Cerason. Z velmi úspěšného křížení zbývají ještě dvě odrůdy: Kofranka a Marlen, jejichž registrační řízení by mělo být v brzké době ukončené. Jedná se o odrůdy z křížení Merlan x Fratava, kde jako donor rezistence vystupuje francouzský hybrid Seibel 13 666. Doba ukazuje, jak byl kvalitní výběr tohoto donoru rezistence, který se většinou využívá pouze v zemích bývalého Sovětského svazu a v České republice. Většina potomstva poskytuje výrazně „evropský“ typ vína a neobsahuje diglukosidická barviva. Jedná se přitom o odrůdy s vysokou odolností k houbovým chorobám a vhodností pro pěstování v biologickém vinohradnictví.
Doc. Ing. Pavel Pavloušek, Ústav vinohradnictví a vinařství, Mendelova univerzita v Brně
Požehnané mladé víno
Zrodenie vína je udalosť zasluhujúca si úctu. Preto je pre vinára vnímajúceho svoju profesiu ako poslanie nemysliteľné, aby ho uvádzal „do života“ a na cestu k spotrebiteľovi bez patričného slávnostného aktu.
Zdenka Šuranská
Slovenský terroir – včera, dnes a zajtra
Pestovanie hrozna a výroba vína je pre každého, kto sa s touto činnosťou zaoberá, dozaista viac, ako len zdroj zárobku. Lebo ináč by si určite našiel výnosnejší zdroj obživy. Napriek tomu je však ekonomická stránka tohto podnikania dôležitá. Preto si pri každej zmene, či už výrobných postupov alebo legislatívnych pravidiel, zákonite kladieme otázku – ako sa tá ktorá zmena prejaví na ekonomike? Aj zmena pravidiel v označovaní slovenských vín (ide o zmenu celoeurópsku, sa nás však dotýka podstatne viac, ako napríklad Francúzov alebo Španielov, lebo my preberáme ich systém a nie naopak) má svoje ekonomické dopady. Zatiaľ sme pocítili ich negatívnu stránku.
JUDr. Igor Mancel predseda Zväzu vinohradníkov Slovenska
Z kolísky viniča a vína – do celého sveta
Vinič a víno – tieto dva fenomény sprevádzajú celú doterajšiu históriu ľudstva, tvoriacu neodmysliteľné spojené „nádoby“. Ak hovoríme o víne, myslíme často na vinič, a platí to aj opačne. O oboch spomínaných slovných symboloch boli dosiaľ napísané už pomaly celé knižnice. Na ich obsahu sa podieľali archeológovia, agrárni (vinárski) historici, jazykovedci, umelci, botanici, chemici a prirodzene aj vinárski odborníci a praktici. Na policiach knižníc, aj na stránkach internetu, sa stretneme s prácami amatérov i odborníkov. Vieme toho o oboch veľmi veľa, stále však práve najstaršie obdobia – počiatky cesty viniča a vína do jednotlivých regiónov našej planéty – nie sú natoľko presné, ako by sa dalo očakávať. Priblížme si aspoň stručne to podstatné z najstarších dejín viniča a vína.
Prof. Jozef Baďurík, Univerzita Komenského Bratislava




