Budeme chodiť na víno namiesto k lekárovi?
Veda okolo vína 517 rokov po narodení Theophrasta Bombasta z Hohenheim a 500-ročnice od získania jeho oprávnenia pôsobiť ako lekár.
Ing. Dušan Slugeň, PhD., Oddelenie biochemickej technológie, Ústav biotechnológie a potravinárstva, FCHPT STU Bratislava
Dve najlacnejšie a najúčinnejšie liečivá, ktoré medicína dodnes pozná, sú salicyláty a víno. Po salicyláty si dnes chodíme do lekárne, po víno nie. Salicyláty sa nachádzajú aj vo víne – priemerný obsah je 30 –60 mg/l – aj v túžobníku brestovom v koncentrácii približne desaťnásobnej prepočítané na suchú drogu (obr1)1. Práve z pôvodného nemeckého názvu tejto rastlinky – Filipendula ulmaria – lat. (a-spirea – Spiraea ulmaria, a- zamená acetyl, Spriraea z nemecky Spirsäure) vznikol názov najpopulárnejšieho liečiva Aspirín-u.
Hormézia toxického vína
Ing. Dušan Slugeň, PhD, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU Bratislava
Pojem hormézia vychádza z gréckeho slova „hórmēsis“, ktoré znamená uviesť do pohybu, stimulovať, pôsobiť. Má viacero významov/použití: farmaceutické – v závislosti od dávky môže byť každá látka liekom alebo jedom; filozofické – dialekticky podmieňuje/je príčinou niečoho. V biochemickom význame nízka dávka toxickej látky stimuluje mechanizmus jej eliminácie, čo stimuluje nielen jej odbúranie, ale aj celkový metabolický obrat spriahnutých metabolických dráh. To sa navonok môže prejaviť ako celkovo pozitívny účinok. Farmaceutické chápanie pojmu hormézia je znázornené na na obrázku 1.




