Jubilejnému XX. Festivalu vín prialo počasie. Slnečné dni a teplé večery prilákali do romantických uličiek a na nádvorie budínskeho hradu obrovský dav milovníkov vína. Tentoraz som bol v časovej tiesni, a tak som sa rozhodol obísť more vín z odrôd Chardonnay, Riesling, Cabernet Sauvignon, Pinot Noire, Merlot a ďalšie, a využiť šancu, ktorú mi festival ponúkal – ochutnať vína ťažko dostupné v bežnej ponuke obchodov a vinoték.

Spolok vinohradníkov, vinárov a milovníkov vína VINCÚR v Modre pripravil pre svojich členov v auguste m.r. odbornú exkurziu  po vinohradoch a vínnych  pivniciach   na južnej Morave. Viac ako 30 účastníkov zájazdu malo možnosť oboznámiť sa s úspešnými firmami, ktoré nielen produkujú kvalitné vína, ale prispievajú aj k zvyšovaniu odbornej informovanosti návštevníkov moravských vinárskych ciest.

Pri prvej spomienke na XIX. Medzinárodný festival vín v Budapešti, ktorý sa konal na jeseň m.r., sa mi v mysli vynorí dážď. Väčšinou vydarenému podujatiu tento raz počasie neprialo, a tak som sa prechádzal pod rozpršaným nebom takmer prázdnymi alejami. Po výdatnej búrke sa však nádvorie na historickom hradnom vrchu zapĺňalo milovníkmi vína.

Túžba po poznaní je motivačná. Navyše, ak si uvedomíme, že Slovensko je „malým  ostrovom“ v objatí krajín s takmer rovnakými pôdno-klimatickými podmienkami, so spoločným historickým i súčasným zameraním na vinohradníctvo a vinárstvo. Aj keď nám v minulosti rozdielne spoločensko-ekonomické podmienky narúšali ujednotenú kontinuitu vo vývoji, súčasnosť, aj v oblasti legislatívy, nám dáva šancu dobehnúť zameškané. A naši susedia na druhom brehu rieky Dunaja i Moravy, môžu byť v tomto smere pre nás vždy zdrojom inšpirácie. Aj to bol dôvod, prečo Zväz vinohradníkov Slovenska vybral pre pravidelnú exkurziu svojich členov návštevu vinárskych podnikov a vzdelávacích inštitúcií v susednom Rakúsku a na Morave.

Zdenka Šuranská

Vinič a víno – tieto dva fenomény sprevádzajú celú doterajšiu históriu ľudstva, tvoriacu  neodmysliteľné spojené „nádoby“. Ak hovoríme o víne, myslíme často na vinič, a platí to aj opačne. O oboch spomínaných slovných symboloch boli dosiaľ napísané už pomaly celé knižnice. Na ich obsahu sa podieľali archeológovia, agrárni (vinárski) historici, jazykovedci, umelci, botanici, chemici a prirodzene aj vinárski odborníci a praktici. Na policiach knižníc, aj na stránkach internetu, sa stretneme s prácami amatérov i odborníkov. Vieme toho o oboch veľmi veľa, stále však práve najstaršie obdobia – počiatky cesty viniča a vína do jednotlivých regiónov našej planéty – nie sú natoľko presné, ako by sa dalo očakávať. Priblížme si aspoň stručne to podstatné z najstarších dejín viniča a vína.

Prof. Jozef Baďurík, Univerzita Komenského Bratislava

(ďalej…)

Bádensko je tretia najväčšia a najjužnejšia nemecká vinohradnícka oblasť patriaca do európskej zóny B. Z plochy približne 15 500 ha sa ročne vyprodukuje približne milión hektolitrov vina. Oblasť má deväť regiónov a ťahá sa od severného Taubenfranken až po juhovýchodne položené Bodensee, v dĺžke okolo 400 km. Pôdne podložie je veľmi pestré a charakter viníc signifikantne rozdielny.

XXXIII. Svetový kongres pre vinič a víno a 8. Valné zhromaždenie O.I.V. (Medzinárodná organizácia pre vinič a víno) sa konal 20. – 26. júna t.r. v gruzínskom Tbilisi. Ústredná téma kongresu „Dotkni sa histórie“ bola mimoriadne výstižná – skutočne sme sa s históriou stretávali na každom kroku. Vinári sa predstavovali pod spoločným mottom „Kolíska vína“, pretože sa tu našli historicky najstaršie skameneliny semienok viniča.

Ing. Jaroslava Kaňuchová Pátková, PhD., VUVV CVRV

Je pravdepodobné, že vinič sa na území dnešného Švajčiarska pestoval ešte v neolite (3000 – 1800 rokov p.n.l.). Až oveľa neskôr prišli so svojim vínnym posolstvom nekresťanskí Rimania. O pár storočí nastúpilo kresťanstvo a v okolí kláštorov sa vo veľkom budovali vinice. Mnísi uctievali Boha…a víno. Stáročia švajčiarske víno kultivovali v znamení diverzity. Diverzné boli kraje, podmienky pestovania, pôda, podnebie. Úhrnný objem zrážok v jednotlivých častiach krajiny sa pohybuje v rozmedzí 600 – 1900 mm ročne. Diverzní boli aj ľudia, ich kultúra, náboženstvo, história, zvyklosti. Vinič a víno sa prispôsoboval želaniam človeka. V neskoršom novoveku sa napríklad okolie Ženevy rýchlo adaptovalo na pestovanie kozmopolitných odrôd, Neuchatel hľadal inšpiráciu v Burgundsku, brehy Zürcher See zostali verné veľkému rodákovi Dr. Müllerovi z údolia Thurgau.

Fedor Malík

Pri ostatnej návšteve Štrasburgu sa mi naskytla neobvyklá príležitosť – navštíviť 616 ročnú vínnu pivnicu, ktorá je dodnes funkčná a v produkčnej prevádzke. Nachádza sa v centre Štrasburgu, v rozsiahlom areáli bývalého hospicu, v súčasnosti fungujúcom ako univerzitná nemocnica. V jej podzemí je vybudovaná hustá sieť chodieb a pivníc, ktoré tvorili súčasť obranného opevnenia mesta.

Vincent Blaško

V uplynulých týždňoch som prežil nádherné chvíle v atmosfére zimných olympijských hier v kanadskom Vancouveri. Pri príchode ma prekvapilo príjemné, teplé počasie – cez deň okolo 15 °C. Keď mi slniečko zasvietilo do očí, napadlo mi: toto že sú zimné olympijské hry? Vo Whistleri, mestečku vzdialenom asi 120 km, ukrytom v horách, však sneh bol. Olympiáda sa mohla začať.
Michal Malík