XXXIII. Svetový kongres pre vinič a víno a 8. Valné zhromaždenie O.I.V. (Medzinárodná organizácia pre vinič a víno) sa konal 20. – 26. júna t.r. v gruzínskom Tbilisi. Ústredná téma kongresu „Dotkni sa histórie“ bola mimoriadne výstižná – skutočne sme sa s históriou stretávali na každom kroku. Vinári sa predstavovali pod spoločným mottom „Kolíska vína“, pretože sa tu našli historicky najstaršie skameneliny semienok viniča.

Ing. Jaroslava Kaňuchová Pátková, PhD., VUVV CVRV

Je pravdepodobné, že vinič sa na území dnešného Švajčiarska pestoval ešte v neolite (3000 – 1800 rokov p.n.l.). Až oveľa neskôr prišli so svojim vínnym posolstvom nekresťanskí Rimania. O pár storočí nastúpilo kresťanstvo a v okolí kláštorov sa vo veľkom budovali vinice. Mnísi uctievali Boha…a víno. Stáročia švajčiarske víno kultivovali v znamení diverzity. Diverzné boli kraje, podmienky pestovania, pôda, podnebie. Úhrnný objem zrážok v jednotlivých častiach krajiny sa pohybuje v rozmedzí 600 – 1900 mm ročne. Diverzní boli aj ľudia, ich kultúra, náboženstvo, história, zvyklosti. Vinič a víno sa prispôsoboval želaniam človeka. V neskoršom novoveku sa napríklad okolie Ženevy rýchlo adaptovalo na pestovanie kozmopolitných odrôd, Neuchatel hľadal inšpiráciu v Burgundsku, brehy Zürcher See zostali verné veľkému rodákovi Dr. Müllerovi z údolia Thurgau.

Fedor Malík

Pri ostatnej návšteve Štrasburgu sa mi naskytla neobvyklá príležitosť – navštíviť 616 ročnú vínnu pivnicu, ktorá je dodnes funkčná a v produkčnej prevádzke. Nachádza sa v centre Štrasburgu, v rozsiahlom areáli bývalého hospicu, v súčasnosti fungujúcom ako univerzitná nemocnica. V jej podzemí je vybudovaná hustá sieť chodieb a pivníc, ktoré tvorili súčasť obranného opevnenia mesta.

Vincent Blaško

V uplynulých týždňoch som prežil nádherné chvíle v atmosfére zimných olympijských hier v kanadskom Vancouveri. Pri príchode ma prekvapilo príjemné, teplé počasie – cez deň okolo 15 °C. Keď mi slniečko zasvietilo do očí, napadlo mi: toto že sú zimné olympijské hry? Vo Whistleri, mestečku vzdialenom asi 120 km, ukrytom v horách, však sneh bol. Olympiáda sa mohla začať.
Michal Malík

Bezchybná organizácia, zaujímavé vína, pohotové a precízne hodnotenie pomocou výpočtovej techniky, pokojná a príjemná atmosféra – tak charakterizujú Medzinárodný dámsky konkurz vín VinoFem jeho pravidelné učastníčky. V novembri m.r. sa konal už jeho šiesty ročník. Maďarská enologička Gabriela Szlovák – autorka myšlienky využiť citlivé zmysly nežného pohlavia pri hodnotení vín a spolu organizátorka podujatia – ho už po druhýkrát lokalizovala do maďarského mesta Frankovky modrej, do historického Sopronu.

Zdenka Šuranská

Časť II. Typy sherry

Fino – najjemnejšie a najznámejšie sherry (fino = jemné). Vyrába sa výlučne z odrody Palomino fino a počas celého procesu školenia je chránené vrstvou fl oru. Svetlé, bez známok oxidácie, suché a delikátne, s obsahom alkoholu 14,5-15,5 % obj. Vo vôni je čisté a ostré, s elegantnými tónmi floru výborne integrovanými s arómami vyzrievania v dubovom sude.

Edita Ďurčová, Katarína Furdíková, Fedor Malík

Naši južní susedia dokážu o víne zanietene polemizovať. Pritom sa zhodnú v jednom – najlepšie červené vína v Maďarsku pochádzajú z Villány. Toto mestečko sa stalo synonymom špičkových červených vín. Nachádza sa v najjužnejšej vinohradníckej oblasti Maďarska Villány – Siklós (v podoblasti Villány sa nachádza 5 obcí a v Siklósi 10). Vynikajúce podmienky na pestovanie viniča v tom regióne objavili už Rimania. Po období tureckej nadvlády sa vinohradníctvom zaoberali nemeckí kolonisti, ktorí sem pravdepodobne priniesli Modrý Portugal. V administratívnych hraniciach obcí je zakázané pestovať biele odrody. Povolené sú však napr. v lokalitách Harkány a Siklós.

Andrzej Kalinowski

Každá moja cesta do zahraničia, nevynímajúc ani bežnú turistickú, je už tradične spojená s návštevou vinoték a vinárskych podnikov. Popri tom starostlivo „študujem“ vínne karty v každej reštaurácii v ktorej sa zbavujem pocitu hladu, hľadám nevšednosti, porovnávam často neporovnateľne, samozrejme aj ceny. Kritickým pohľadom sledujem somelierov, a neraz si neuvedomujem, že nesedím ako člen poroty v simulovanej reštaurácii na somelierskej súťaži. Táto moja profesionálna deformácia má nesporne veľa výhod. Umožňuje mi konfrontovať, rozširovať si obzor, teda odborne rásť a v chuťovej pamäti si donášať domov čo najviac poznatkov. Pri mojich cestách po USA patrí osobitné miesto v spomienkach vínam z Floridy. Odborník možno začne namietať – Florida a víno? Nepomýlili ste si svetové strany? Hádam Kalifornia a víno. Musím moje cestovateľské zážitky upresniť. V tomto prípade ide o ovocné vína z Floridy.

Zdenka Šuranská