Situácia týkajúca sa prebytkov vína na otvorenom európskom trhu je profesnej obci dobre známa. Konkurovať cenou tlaku vína „bez zemepisného označenia“, pochádzajúceho z produkčných krajín južnej Európy, je veľmi náročné. A nie len preto, že nové prístupové krajiny EÚ museli akceptovať nerovné pravidlá čerpania podporných prostriedkov v rámci celého poľnohospodárstva. Už dve desaťročia nie sme vo výrobe vína sebestační. Našim poslaním preto nie je produkovať masy vína bez mena a takmer bez ceny. To sme už prenechali iným. Nemusíme sa boriť s prebytkami a umiestňovať ich na trh za každú cenu. Cesta cenovej vojny by bola dokonca, dovolím si povedať, škodlivá, až sebazničujúca. Je potrebné nájsť pridanú hodnotu slovenského vína a na nej postaviť jeho budúcnosť.

Témy vedeckých a odborných konferencií aj profesné organizácie sa v súčasnosti často zaoberajú východiskami – kam by sa v tejto situácii malo slovenské víno uberať.
Vinohradníctvo a vinárstvo je tradičnou a neodmysliteľnou súčasťou agropotravinárskeho sektora Slovenska. Závideniahodná tradícia pestovania viniča na Slovensku je prvým komunikačným kritériom na ceste k úspechu slovenského vína.
Spomeniem aj niekoľko ďalších atribútov potvrdzujúcich životaschopnosť slovenského vína. Ich využitie má v súčasnosti na všetkých úrovniach značné rezervy.
Marketing slovenských výrobcov vína pomerne zriedkavo stavia na samotnej polohe Slovenska. Devíza štyridsiatej siedmej a štyridsiatej ôsmej rovnobežky je pritom mimoriadna.
Slovensko sa nachádza na severnej hranici ekonomicky efektívneho pestovania viniča v Európe. Popri nežičlivých klimatických rizikách 47. až 48. stupňa severnej zemepisnej šírky, dáva táto lokalizácia našim vínam originalitu, na ktorej úspešní výrobcovia môžu stavať základ úspechu.
Práve takéto vína majú najväčšiu šancu byť jedinečné, svieže, živé, aromaticky bohaté a expresívne.
Vinohradníctvo a vinárstvo ďalej zohráva významnú úloha v tvorbe rázu a imidžu krajiny. Rozloha našich viníc nepresahuje v súčasnosti 12 000 hektárov. Vinohrady sa pestujú v šiestich vinohradníckych oblastiach a štyridsiatich vinohradníckych rajónoch. Každý z týchto terroir je pritom niečím výnimočný. Spotrebiteľ má vďaka tejto rozmanitosti možnosť cez víno poznať a ochutnať veľký kus slovenskej zeme. Aktívny milovník vína to môže urobiť formou agroturistiky. Tá sa utešene rozmáha, čoho dôkazom sú prvé fungujúce vinohradnícke cesty. Slovenské vinohradníctvo tak zohráva významnú úlohu aj v oblasti krajinotvorby, ktorá ponúka obrovské rezervy.
Po prijatí nového zákona č. 313/2009 o vinohradníctve a vinárstve sme aj na Slovensku zaviedli označovanie vína podľa terroir – známe aj pod termínom apelácie. Nie je to napokon nič iné, ako chuť rodnej hrudy. Novou hlavnou kvalitatívnou kategóriou vína sa stalo víno s chráneným označením pôvodu. Je to úplne nový pojem. Patria sem prakticky všetky naše akostné a prívlastkové vína. Nepriamo to obmedzuje tzv. germánsky systém označovania vína (kvalita vína sa stanovuje podľa cukornatosti hrozna). Naopak, preferuje sa románsky systém podľa geografi ckého pôvodu vína (kvalita vína sa stanovuje podľa pôvodu vína, tzv. terroir). Potvrdzuje to význam väzby vína na miesto dopestovania hrozna, čo môže byť nezanedbateľnou marketingovou, ale aj antiglobálnou prednosťou.
Chuť vína je aj príjemným, nezabudnuteľným mienkotvorným fenoménom. Na porovnanie uvediem francúzsku oblasť Burgundsko. Aj v súvislosti s obdobnou zemepisnou šírkou tamojšieho terroir to považujem za najlepší príklad.
Francúzsko je navyše tou krajinou, ktorá sa najviac zaslúžila o budovanie imidžu vína, jeho väzby na terroir, propagáciu umiernenej konzumácie vína.
Burgundsko má tri krát vyššiu výmeru viníc ako celý Slovenský vinohradnícky región. Má obdobné klimatické podmienky, aj keď s prevládajúcou prímorskou klímou. Napokon, aj v našich podmienkach sa burgundským odrodám a Chardonnay vynikajúco darí. Vo svojej členitosti je potom Burgundsko delené na mnoho menších apelácií. Konzument si môže v rámci nich vybrať a ochutnávať. Stále je to však chuť Burgundska.
Rovnakú úlohu hravo zvládne aj slovenské víno. V rámci slovenských vinohradníckych oblastí a rajónov si konzument môže vybrať a ochutnávať. Spoznávať chuť Slovenska. Víno na privítanie, ako dar, či na uctenie si návštevy počas hostiny, môže zohrať významnú úlohu. Zahraničnú návštevu, na akejkoľvek úrovni, vždy zaujíma niečo domáce, špecifické. Ak ho zaujmeme jedinečným vínom, je to polovica úspechu. Ovplyvní to jeho celkový názor, mienku o hostiteľovi, ale aj o celej krajine. V ideálnom prípade sa na našom malom Slovensku môže stať, že u jedného výrobcu ochutnáme vína z troch či štyroch vinohradníckych oblastí. To môžeme smelo nazvať degustačným komfortom.
Významnou devízou slovenských viníc je ich topoklimatická variabilita – pestrosť pôdnych podmienok a klímy na relatívne malom území. V našich zemepisných šírkach prevláda výrazná sezónna amplitúda – teplotný rozdiel medzi zimou a letom. Predstavuje v priemere 20 °C. Aj tieto extrémy formujú kry i plody viniča a robia ich zaujímavejšími. Popri ekonomických rizikách môžeme pohľad na zasnežené vinice jednoznačne považovať za výhodu oproti iným, komerčným pestovateľským polohám Európy. Geologický substrát slovenských vinohradníckych oblastí varíruje od kryštalických hornín, vápencov, sopečných hornín až k fl uviálnym a eolickým sedimentom. Vinohrady sú lokalizované od homogénnych rovín, cez úpätia pahorkov, až po príkre svahy. Táto diverzita predstavuje obrovský potenciál pre marketing našich vín.
Nezanedbateľnou výhodou Slovenska je mimoriadne pestrá odrodová skladba. Spotrebiteľ má závideniahodný výber vína zo širokej palety odrôd viniča, nech už siahne po víne z ktoréhokoľvek vinohradníckeho kúta Slovenska. Pri voľbe odrodovej skladby bolo Slovensko v minulosti mimoriadne demokratické. Môžu nám to závidieť mnohé produkčné krajiny na blízkom i ďalekom západe. Slovensko je príliš malé na to, aby sa do niektorej z jeho vinohradníckych oblastí niektorá z odrôd viniča žiadaných trhom vyslovene nehodila. Naopak, víno bude práve tým špecifi cké. A pre nášho i zahraničného konzumenta zaujímavé.
Perspektívou Slovenska sú aj odrody viniča z vlastného šľachtenia. Registrované sú už odrody Devín, Dunaj, a ďalšie čoskoro pribudnú. Potenciál týchto odrôd je nastavený cielenena pomery Slovenska. Agrotechnicky, ale aj enologicky.  Hrdia sa dokonca tým, že aj v súčasnom globálnom pretlaku všetkého, sú nedostatkové. Tieto odrody majú veľkú budúcnosť a víno z nich, rodom slovenské, môžeme hrdo ponúknuť komukoľvek, v ktoromkoľvek kúte sveta. S takýmto potenciálom nemôže nikto spochybniť miesto Slovenska na vinárskej mape sveta.
Rezervy máme v marketingu červeného vína, a to nie len z pohľadu jeho zdravotných aspektov. Červené vína z našich polôh boli neraz považované za „severské“, a teda málo atraktívne v porovnaní s ťažkými, robustnými vínami južnej Európy. Pravda je uprostred. Veď čo ak práve takéto vína sú tie pravé? To, že ľahké červené víno neuspeje v súťaži s hustými, či novým drevom (a jeho napodobeninami) vyčačkanými súpermi, je pravda. Zmonitorujme však, ktoré vína sa následne konzumujú. Robustné vína sa viac chutnajú, ako pijú. Sú príliš ťažké na to, aby vás sprevádzali celý večer. Naopak, lahodné ovocné červené vína pobádajú k novému a novému dúšku.
Na druhej strane prichádza ku globálnemu otepľovaniu – zimy sú mierne a letá čoraz horúcejšie. Pomocou moderných prístupov k spracovaniu hrozna a umu našich popredných vinárskych technológov, pozorujeme na trhu s vínom stále väčšie zastúpenie robustných červených vín aj od slovenských producentov. Mnohé sú úspešné nielen doma, ale aj na medzinárodných fórach, kde dôstojne obhajujú svoju kvalitu oproti veľkým značkám svetových vinárskych veľmocí. Dnes už platí, že aj my dokážeme vyrábať takéto červené vína a to v objemoch, ktoré plne uspokoja príslušnú cieľovú skupinu spotrebiteľov. Vieme túto skutočnosť aj predať?
Pri spotrebe 12 litrov vína na osobu/rok (štatistické údaje) je celková ročná spotreba približne 660 000 hl. Viac ako polovica z tohto množstva už nepochádza zo Slovenska. Uvediem príklad: Nárast spotreby vína hoci len o 1 l na osobu/rok v prospech tuzemského vína, by predstavoval celkové zvýšenie spotreby o viac ako 50 000 hl. Takýto nárast by prospel celému vinohradnícko–vinárskemu sektoru, nie jednotlivcom.
Víno, či už vnímané ako potravina či alkoholický nápoj, v porovnaní s inými potravinami a predovšetkým alkoholickými nápojmi, celkom úspešne (nie však úplne) vzdoruje globalizácii. Využívajme túto výhodu naplno, pretože tradícia pestovania viniča, topoklimatická variabilita, sortimentná skladba, terroir slovenských vinohradov a schopnosti našich ľudí, umožňujú produkovať impulzívne, odrodovo bohaté a senzoricky príťažlivé, jedinečné, nenapodobiteľné vína.
Marketingový potenciál slovenského vína je takmer bezhraničný. Je nevyhnutné spojiť sily na všetkých úrovniach a jednotne pracovať na osvete smerom ku konečnému spotrebiteľovi. Komunikovať a vyzdvihovať príťažlivosť, originalitu a slovenskú chuť našich vín. Okrem spomínaných možností a nástrojov existuje určite mnoho ďalších ciest, ktoré povedú slovenské víno správnym smerom.
Ing. Štefan Ailer, PhD.

Tagy:

Žiadne komentáre
Ročník 2010, na aktuálnu tému