somorvskyDo našej Listiny registrovaných odrôd v týchto dňoch pribudnú ďalšie odrody viniča hroznorodého, ktoré prešli náročným procesom registrácie. Rozšíria sortiment už registrovaných a u nás pestovaných, osvedčených dvadsiatich troch odrôd muštových bielych, desiatich odrôd muštových modrých a šestnástich stolových odrôd viniča hroznorodého. Aké podmienky stanovuje legislatíva na registráciu odrôd a aké novinky sú pripravené obohatiť sortiment viniča v našich vinohradoch, sme sa o.i. opýtali riaditeľa Odboru vinohradníctva a vinárstva Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave Ing. Dušana Somorovského.

Mohli by ste nám na úvod predstaviť nové registrované odrody viniča?

Koncom júna zasadala odrodová komisia, zložená z odborných pracovníkov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, na ktorej boli prerokované návrhy na registráciu odrôd viniča hroznorodého. Išlo o návrhy na registráciu odrôd viniča pôvodom z domáceho šľachtenia. Všetky odrody sú výsledkom dlhoročnej práce šľachtiteľského kolektívu z Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v Bratislave, pričom najväčšiu zásluhu na ich vzniku i na tom, že sa tieto odrody dostali až do záverečného štádia – registrácie – má Ing. Dorota Pospíšilová, PhD. Naša uznávaná šľachtiteľka uskutočnila kríženie odrôd svetového sortimentu, pri kombinácii skúseností a znalostí s prenosom znakov a vlastností pôvodných odrôd na potomstvo. Následne prebehlo overovanie v klonových výsadbách a v medzistaničných skúškach. Vo výrobných podmienkach nových kandidátov na odrody overoval najmä Ing. Ondrej Korpás, CSc. na Poľnohospodárskom družstve v Strekove, tiež Ing, F. Kovácz vo Svodíne a Ing. Miroslav Petrech v Mužli.

Registrácia bola schválená pre odrody:
Muštové biele: Breslava (CHRTČxSt.Maria d Alcantara 10/28) a Hetera (HCHRTČ 4/13). Muštové modré: Hron (CAAB 3/22), Nitranka (CAAB 3/8), Rimava (CAAB 3/12), Rosa (PPFMxTČ 15/3), Rudava (CATAP 6/28), Torysa (CATAP 9/17), Váh (CAAB 3/13).
Stolové odrody: Bezsemenka (CRDE 5/9), Heliotrop (KKCHIB 25/19), Luna (KKPE 14/44) Premier (DMCA 19/8), Rhea (CRCHIB 21/8).

K vyšľachteniu odrôd, najmä muštových sa pristupovalo s cieľom rozšíriť chuťovú škálu vín, obohatiť sortiment o odrody s lepšími pestovateľskými vlastnosťami a odolnejšími voči chorobám.
Muštové odrody spĺňajú podmienky na výrobu vín s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením. Odrody pred registráciou prešli výberom zameraným na získanie vlastností, ktoré zabezpečia výrobu vysokokvalitných vín, schopných obstáť v konkurencii so špičkových vínami vyrábanými nielen vo vyspelých vinárskych krajinách EÚ, ale aj celosvetového sortimentu vyrábaných vín. Dosiahnuté výsledky za skúšané obdobie jednoznačne potvrdili, že tento cieľ bol splnený.
Pri napĺňaní šľachtiteľského cieľa pri stolových odrodách, išlo o kontinuálne zásobenie trhu kvalitným stolovým hroznom z odrôd skorých, stredne skorých a neskorých. Súčasne rozšíriť existujúci sortiment o odrody bezsemenné a o také, ktoré budú spĺňať požiadavky nielen na atraktívny vzhľad a výnimočné chuťové parametre, ale vzhľadom na obdobie dozrievania, aj na vhodne rozloženie zberu na dlhšie časové obdobie. Stolové odrody pestované v podmienkach Slovenska sú však z ekonomických dôvodov (vysoký podiel ručnej práce, predovšetkým pri zbere) v prevažnej miere určené na samozásobenie.
Väčšina registrovaných muštových odrôd sa vyznačuje neskorším až neskorým obdobím dozrievania. Na dosiahnutie kvalitnej produkcie z týchto odrôd je preto potrebné veľmi zodpovedne pristupovať k výberu stanovíšť pre konkrétnu odrodu, vzhľadom na prírodné podmienky, ktoré zabezpečia, aby odroda mohla plne prejaviť svoj potenciál.
Najkvalitnejšia produkcia sa v podmienkach Slovenska dá dosiahnuť iba v najkvalitnejších polohách. Registrované odrody sú určené na produkciu vysokokvalitných vín, ktoré je však možné vyrobiť iba v zodpovedajúcich pôdno-klimatických podmienkach, pri uplatnení adekvátnych technológií pri spracúvaní hrozna a výrobe vína.

Kým sa odroda dostane do Listiny registrovaných odrôd, musí prejsť dlhým procesom, ktorý stanovuje Zákona o  odrodách a osivách.

Registrácia odrody nie je daná iba hospodárskymi vlastnosťami odrody, ale musí spĺňať aj ostatné podmienky uvedené v Nariadení vlády č. 50/2007 o registrácii odrôd v znení neskorších predpisov, v ktorom sú zapracované smernice a nariadenia EÚ, súvisiace s registráciou. Registrácia odrody je predovšetkým potvrdenie, že odroda je odlišná od ostatných odrôd (v skúškach je vysádzaná s porovnávacou odrodou – štandardou – ktorá už je zapísaná v Listine registrovaných odrôd), je vyrovnaná, stála a má názov spĺňajúci podmienky nariadenia Komisie č. 1831/2004. Súčasne, už pri registrácii, musí mať odroda zabezpečené udržiavacie šľachtenie. Za splnenie týchto podmienok zodpovedá prihlasovateľ odrody. V prípade nových registrovaných odrôd v roku 2011 je to Chateau Modra a.s.

Viaceré odrody svetového sortimentu,ktoré sa u nás pestujú, nie sú – napr. na rozdiel od našich susedov – zapísané v Listine registrovaných odrôd. Pri muštových odrodách tak vzniká problém s označovaním finálneho výrobku – vína. Nie sú odrody viniča pestované v EÚ zaradené do spoločného katalógu, a teda povolené, bez obmedzení, na pestovanie aj u nás ?

V rámci EÚ existuje „Spoločný katalóg poľnohospodárskych rastlinných druhov“. Je to spoločný katalóg odrôd, ktorý zostavila Európska komisia. Sú v ňom zapísané odrody rastlinných druhov z národného katalógu odrôd členských štátov Európskej únie. Spoločný katalóg registrovaných odrôd v EÚ však pre vinič hroznorodý nie je vypracovaný. Vytvorenie takéhoto katalógu je zložité, už aj vzhľadom na rozdielne pôdne a klimatické podmienky v jednotlivých krajinách, orientujúcich sa na produkciu hrozna a vína. Prevažná časť odrôd viniča je určených na výrobu vína. Pri týchto odrodách je ešte následné členenie podľa vyrábaného produktu – vína s chráneným označením pôvodu a vína so zemepisným označením. Členenie je aj podľa oblastí. V jednom štáte a v oblasti je odroda registrovaná na výrobu vín s chráneným označením pôvodu, v druhej oblasti toho istého štátu možno z tejto odrody vyrábať iba vína so zemepisným označením alebo bez zemepisného označenia. Vína s chráneným označením pôvodu sa môžu vyrábať aj kupážou viacerých odrôd určitej oblasti. V podmienkach Slovenska toto označovanie nemá tradíciu a náš spotrebiteľ stále uprednostňuje označovanie vína odrodou. Veľmi zjednodušene sa to dá vysvetliť tak, že v SR je odroda pre jedného pestovateľa v konkrétnej oblasti určená na výrobu vysoko kvalitných vín a u druhého pestovateľa možno z tejto odrody vyrobiť iba víno bežnej produkcie, čo samozrejme závisí od lokality a systému pestovania.
Pre medzinárodne uznávané odrody svetového sortimentu, ktoré sa u nás pestujú, platia rovnaké legislatívne  pravidlá pri registrácii, ako pre nové vyšľachtené odrody – teda podľa Nariadenia vlády SR č. 50/2007 o registrácii pestovaných rastlín § 3 odstavec 4, musia mať konkrétneho prihlasovateľa a udržiavateľa, pričom musia prejsť procesom odrodových skúšok.

Naši vinohradníci a vinári často poukazujú na zdĺhavosť procesu registrácie novej odrody. Ako vnímate tento problém?

Vlastná registrácia zaberá pomerne krátke časové obdobie z celého procesu šľachtenia novej odrody. Neslúži pre pestovateľov, ale na potvrdenie práv k odrode, najmä vlastníctva k odrode a následne pre podmienky množenia odrody. Pestovanie odrody na produkciu je už časť, ktorú využívajú producenti hrozna a vína. Začiatok vzniku nových odrôd zapísaných do Listiny registrovaných odrôd v roku 2011 je z obdobia rokov 1970 až 1976. Odrody boli prihlásené do skúšok v roku 2004. Obdobie určené na skúšanie odrody je minimálne tri roky plodnosti kra. Ak prirátame tri roky výsadby bez plodnosti kra, minimálne obdobie trvania skúšok je šesť rokov. Je to najkratšie možné časové obdobie na zaregistrovanie novej odrody. Pritom je potrebné brať do úvahy priebeh počasia – nie iba globálne, ale v jednotlivých lokalitách, v ktorých sú odrody určené na skúšanie vysadené. Čas určený na skúšania odrody k obdobiu plodnosti odrody vysadenej po registrácii, je naozaj minimálny.
Samotná registrácia odrody a jej vysadenie nezabezpečuje automaticky zvýšenie úrody a kvalitu produkcie. Registrácia zabezpečuje, že sa do výsadieb dostane iba výsadbový materiál, ktorý spĺňa podmienky na množenie. Udržiavateľ odrody zodpovedá za zachovanie vlastností odrody a množiteľ, popri tom, za zdravotný stav sadeníc (produkcia kvalitného, certifikovaného bezvirózneho množiteľského materiálu).
V predchádzajúcom období prišlo práve z dôvodu nedostatku takéhoto výsadbového materiálu k vysádzaniu jedincov z nižších stupňov množenia, čo sa prejavilo v nepriaznivom zdravotnom stave sadeníc a vo výpadku krov v niektorých mladých výsadbách.

Čo by ste v súvislosti s novinkami, ktoré v týchto dňoch obohatia Listinu registrovaných odrôd, odporúčali našim pestovateľom a výrobcom vína.

Vinohradníci a vinári by si mali predovšetkým uvedomiť, že zmeny v označovaní vín, vyplývajúce z našej legislatívy, si vyžadujú aj prispôsobenie odrodovej skladby v daných podmienkach. V prípade nových odrôd to platí dvojnásobne.
Teda, na výrobu vín s chráneným označením pôvodu je potrebné lokalizovať odrodu do takých prírodných podmienok, ktoré majú zásadný vplyv na vlastnosti konečného produktu. Zjednodušene povedané, je potrebné zohľadňovať rajonizáciu odrody.
Vinič je trvalá kultúra, vysádzaná na jednom stanovišti na obdobie 25 rokov a viac. Tak ako pri všetkých odrodách viniča, aj pri nových registrovaných odrodách je potrebné dokonale poznať nároky odrôd a v snahe dosiahnuť maximálny efekt – aby hrozno i víno z nich vyrobené malo charakter, na ktoré boli cielene šľachtené – vysádzať ich iba do najvhodnejších pôdno-klimatických podmienok v danej vinohradníckej oblasti. Odrody sú určené na výrobu vysokokvalitných vín, preto vyžadujú hlbšie pôdy s dostatočnou zásobou vody a živín. V prevažnej miere ide o modré odrody, ktoré na dosiahnutie požadovanej farebnej intenzity musia mať počas celého vegetačného obdobia dostatočný slnečný svit a pravidelnú zásobu vody v pôde. Nové modré muštové odrody však majú vyššiu farbu vín zakódovanú geneticky a z hľadiska farby by nemali byť problémové. Samozrejme, každý pestovateľ by mal, predovšetkým vo vlastnom záujme, na výsadbu použiť len zdravý, certifi kovaný bezvirózny výsadbový materiál. Platí to tak pre muštové biele a modré odrody, ako aj pre odrody stolové.
Na záver by so rád všetkým našim pestovateľom viniča a výrobcom vína zaželal dobré výsledky pri zavádzaní nových odrôd do praxe, a samozrejme z muštových odrôd produkciu takých vín, ktoré potešia ich tvorcov, ale predovšetkým konzumentov. V neposlednom rade však všetkým želám veľmi priaznivý vinársky rok.

Za rozhovor ďakuje Zdenka Šuranská

Tagy: