Svet vína, svet ľudí

Svet vína, Mundus Vini. Zhodou okolností je to názov jednej z „veľkých medzinárodných vínnych cien“ (Der grosse internationale Weinpreis) a či jednej „veľkej medzinárodnej prehliadky vín“. Poriada sa pravidelne koncom augusta a začiatkom septembra vo falckom Neustadt an der Weinstrasse. V tomto roku to už bolo po desiaty raz. V dvoch víkendových turnusoch sa vystriedalo 360 znalcov vín s cieľom ohodnotiť kvalitu 5883 vín zo 42 krajín  sveta. Za tých desať rokov existencie Mundus Vini sa tu prezentovalo celkovo 36 331 vzoriek a približne 11 tisícom vín bola udelená veľká zlatá, zlatá a strieborná medaila. Na ostatnej súťaži sa vína hodnotili v 7 kategóriach, 12 skupinách a v 83 kódovaných triedach.

Nemecké „Mundus“ je po Vinialies Internationales dnes vari druhou najvážnejšou svetovou prehliadkou vín. Napísal som to a stojím si za tým. Organizátori medzinárodných konkurzov v Bruseli, Verone, Montreali, Madride, Mendoze či Budapešti sa hádam neurazia… V Nemecku sú peniaze, precíznosť, skvelá organizácia. Navyše tam nechýba ani odvaha kategorizácie vín odborne „prekopávať“. Jeden príklad za mnohé. V posledných troch ročníkoch sa v Neustadte hodnotia červené vína v dvoch subkategóriach – červené vína s intenzívnym a červené vína so zníženým (moderovaným) farebným potenciálom. Rozumné a nebolo by od veci  zobrať si od nich  príklad … farebne predsa nikdy nemôžeme porovnávať alibernet s portugalom! Nemeckí organizátori do tejto grupy „slabšie“ vyfarbených odrôd zaradili: Pinot noir (Pinot meunier, Pinot Madleine, Frühburgunder), Trollinger(v južnom Tirolsku Vernatsch), St. Laurent (Svätovavrinecké), talianske Nebbiolo, Gamay noir a Portugieser. Nuž rozmýšľajte, diskutujte…

Napriek tomu, že som frankofil, Nemcov obdivujem. Mám rád dôslednosť, presnosť, údernosť i otvorenosť. Oni sa problémom nevyhýbajú, riešia ich, nepolemizujú a sú priamejší. Majú však menej diplomacie, menej ľudského „tepla“. Možno sú moje názory ovplyvnené aj tým, že hovorím germánsky oveľa, oveľa lepšie ako francúzsky. Porovnávam národy a mal by som skôr porovnávať vína. Porovnávať preto, lebo degustácia, konkurz, súťaž, prehliadka je činnosť porovnávacia. Francúzskych vín je desaťnásobne viac ako nemeckých a sú lepšie. Možno je to tým slniečkom, možno tradíciou. Tak či onak aj nemecké vína sú dnes skvelé. Kto ich nepil za posledných desať rokov, nepoznáva ich. Nemci majú peniaze, sú múdri a vzdelaní. Majú navyše aj skvelé novošľachtence, ktoré sú šité na mieru nie príliš žičlivej prírody… Píšem o veciach, o ktorých som vlastne ani nechcel s vami diskutovať. Dal som sa nejako strhnúť. Mal som sa v prvej časti môjho príspevku venovať svetu vína a obmedzil som to len na svet nemecký a francúzsky. Nevadí, nabudúce budeme filozofovať aj o víne talianskom, španielskom, argentínskom, kalifornskom…

Do Nemecka sa však teraz vrátime. Už nie kvôli vínu, ale kvôli ľuďom. Bez ľudí by ani svet vína neexistoval… V Neustadte sa degustuje v pohode. Robíte si svoju prácu, diskutujete s ľuďmi a polemizujete so znalcami z celého sveta. Pri jedle, pri víne, na exkurzii vo vinici. S mnohými si rozumiete, s mnohými nie. Možno aj preto, že i tam v zahraničí a na takom významnom konkurze, niektorí o víne toho veľa nevedia. Napriek tomu, že na medzinárodnej prehliadke by mala byť zastúpená štatisticky významná množina profesionálnych hodnotiteľov.  Obchodníci s vínom, ba ani vínni žurnalisti prírodné vedy nikdy nevyštudovali. A potom prichádza konflikt. Svetovo „uznávaný“ vínny spisovateľ dáva vínu s nadkritickou koncentráciou diacetylu veľkú zlatú medailu! Keď mu kreslíte jeho vzorec a vysvetľujete mechanizmus jeho vzniku, usmeje sa a poznamená čosi o vínnom šarlatánstve. A zrovna je to ten istý „znalec“, ktorý vo svojej knihe tvrdí, že macedónske vinice ležia pri mori! Ako vidíte, svet vína často kreujú ľudia pri počítačoch… a nie vo vinici, nie vo vínnej pivnici. Keď som už zaťal do „živého“, nuž teda do živého.  Drvivá väčšina vínnych publicistov, obchodníkov či someliérov, nikdy vo vinici nebola a v živote demižón vína nepripravila. Spomenul som someliérov, hádam najkontroverznejšiu skupinu medzi menovanými. Začínal som ich učiť ešte pred dvoma desiatkami rokov. Od tých čias sa veľa v ich mysli nezmenilo. Akurát viac cestujú a viac koštujú. To však nestačí. Treba sa vzdelávať. Cieľavedome, systematicky, inštitucionálne. Alebo platia stále Gorkého ľudové univerzity? Alebo sebavedomie a arogancia je tu namiesto vedomostí? Kurzov, vínnych akadémií a školení máme ako maku. Vedú ich a prednášajú v nich vždy ľudia, ktorí majú „na to“?

Mundus Vini, svet vína. Ten svet mnohí formujú a poniektorí z nich aj citlivo kreujú. Maznajú sa s viničom, víno dorábajú, víno skúmajú, o víne píšu, víno predávajú, víno hodnotia a degustujú. Desiatky, stovky činností, ktoré sú spojené so životom vína. Práca tvrdá, zaujímavá, atraktívna. Atraktívny je predovšetkým proces hodnotenia. Mali by byť v ňom výhradne ľudia, ktorí sa s vínom dokážu porozprávať.  Vecne, odborne, na úrovni. Víno pre nich musí byť vášňou, láskou, partnerom. Musí to byť človek vzdelaný a mal by vedieť čo to je rosný koreň, či čo to je srdcový rez, čo to je anaeróbna glykolýza, čo to je „chvostík“ vína. Nuž a v neposlednom rade ten adept Čebišovho „umění koštérškého“ by mal mať aj fyziologické danosti. Tie sa spravidla preukážu testom senzorickej spôsobilosti. Ten test, ten preukaz, je však len prijímacou skúškou na strednú školu. Čakajú vás dlhé roky štúdia a potom prijímačky na univerzitu, viacročné štúdium na „vínnej univerzite“… Dlhá a náročná práca. Buďte, prosím, cieľavedomí a pokorní. Bez pokory totiž vo svete vína vedie len nevykosená rúna do vinice, kde Vitis vinifera už roky nerodí..

Fedor Malík

Tagy:5/2010