Ing.Marek Závracký, PhD., Štátna veterinárna a potravinová správa SR Bratislava

Pod pojmom vysledovanie podľa ISO rozumieme schopnosť nájsť históriu, použitie a lokáciu produktu (činnosti) prostredníctvom zaznamenanej identifi kácie a podľa European General Food law defi nuje vysledovanie ako schopnosť sledovať a nájsť potravinu, krmivo alebo zviera, z ktorého pochádza potravina, a tiež látku, ktorá je súčasťou potraviny alebo krmiva vo všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie. Vysledovanie možno rozdeliť do skupín na: vysledovanie pôvodu, vysledovanie kvality vín a vysledovanie zdravotnej bezpečnosti.

Katarína Furdíková, Jozef Ševcech, Katarína Ďurčanská, Fedor Malík, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Slovenská technická univerzita Bratislava

Abstrakt
Každý kmeň Saccharomyces cerevisiae je unikátny. Každý kmeň má svoje nároky na výživu a svojim metabolizmom priamo či nepriamo zasahuje do chemického zloženia vína. Majoritná časť látok zabezpečujúcich výživu vínnych kvasiniek počas fermentácie pochádza z hrozna a ich profi l závisí najmä zloženia pôdy, hnojenia a ošetrovania viniča, od klimatických podmienok v ročníku, stupňa vyzretosti hroznových bobúľ a technológie ich spracovania.

(ďalej…)

Igor Šarmír, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora Bratislava

V prvom a druhom čísle časopisu Vinič a víno ročníka 2010 som publikoval pomerne obsiahli článok zameraný na problematiku geneticky modifi kovaných organizmov (GMO) všeobecne a osobitne v súvislosti s vinohradníctvom a vinárstvom. Informácie o uplatňovaní techník genetickej manipulácie v sektore pestovania viniča a výroby vína som čerpal najmä z odbornej brožúrky vydanej Medzinárodnou organizáciou pre vinič a víno (OIV)1. Faktom ale je, že spomedzi mnohých aplikácií genetickej manipulácie v tejto oblasti boli v tejto brožúrke informácie o tom najkontroverznejšom aspekte GMO, a to pestovaní geneticky modifi kovaných plodín (v tomto prípade viniča) iba veľmi strohé.

Ing. Gašpar Vanek, CSc.

Osobné skúsenosti a poznatky z výživy viniča priblížim čitateľom v niekoľkých pokračovaniach tak, ako o to požiadala redakcia časopisu Vinič a víno. Naše súčasné vinohradníctvo je (konečne) dobre nasmerované na dosiahnutie dvoch cieľov:

- dopestovať hrozno, ktorého spracovanie znamená zvýraznenie osobitosti a charakteru vín v jednotlivých oblastiach, tratiach, honoch – terroir,

- dosiahnuť, aby sa biologizáciou vinohradov cez systémy integrovanej produkcie dopestovalo hrozno, ktoré by nebolo zaťažené cudzorodými látkami tak, ako pri konvenčných systémoch pestovania v druhej polovici minulého storočia. V neposlednom rade je potrebné prihliadať na to, aby celý ekosystém vinohradu znamenal oživenie a obohatenie biologickej rôznorodosti danej oblasti a dokonca sa v čo najširšom meradle priblížiť k európskym trendom na dosiahnutie produkcie v systéme EKO-vinohradníctva, teda ide viac-menej o návrat k dedičstvu predkov.

Ing. Dorota Pospíšilová, PhD., Ing. Rastislav Šimora

Do 50. rokov minulého storočia sme sa so Slankamenkami (červenou i bielou) mohli stretnúť v našej najjužnejšej vinohradníckej oblasti na naviatych pieskoch, kde sa spolu s inými starými odrodami pestovala najčastejšie v zmesných výsadbách. K nám prenikla pravdepodobne zo susedného Maďarska a dnes sa u nás vyskytuje iba zriedkavo, v starých záhradkárskych výsadbách.

Mladé vína patria už tradične k prvým indikátorom kvality prichádzajúceho ročníka. Ich očarujúce vlastnosti, podporené primárnym aromatickým profi lom hrozna rozmanitých odrôd z rôznych       vinohradníckych honov, bývajú častým dôvodom na zamyslenie, a to nielen z pohľadu vinohradníkov a vinárov, ale aj spotrebiteľov. Nesľubujú priamočiare hodnotenia. Otvárajú skôr polemiku vlastnú pre každého vínofi la. Sú ňou predovšetkým otázky zvládnutia reálnych pestovateľských podmienok, nástrah i vrtochov počasia, ktoré nám pripravila príroda. Na druhom, rovnako dôležitom mieste, je práca vinohradníkov a vinárov, presnejšie ich schopností prispôsobiť všetku agrotechniku vo viniciach, rozhodnúť o termínoch a spôsobe zberu i spracovania hrozna, a rovnako s citom prispôsobiť najdôležitejšie vinifi kačné technologické postupy v prospech kvality budúceho vína. Aké hodnoty nám prinášajú mladé vína z ekonomicky náročného ročníka, v ktorom do posledných síl, okrem zápasu s prírodou, bojujeme s oveľa horšou, slovenskému vínu neprajnou vlastnou politickou mocou, tvrdo namierenou za zavedenie spotrebnej dane z vína, a tým za likvidáciu posledných zvyškov rentability a obnoviteľnosti zdrojov nášho nepochybne ťažko skúšaného vinohradníctva? (ďalej…)