Kontrolujme dôsledky zimných mrazov

Ing. Gašpar Vanek, CSc.

Tohoročná zima nás neušetrila od nízkych teplôt, silne mrazových nocí, ktoré nastúpili mimoriadne skoro. V súvislosti s tým sprostredkúvam niektoré výsledky výskumu z tejto oblasti. Je potrebné zdôrazniť, že pri jednotlivých odrodách musíme rozlišovať pojmy „mrazuvzdornosť“ a „zimuvzdornosť“, ktoré majú odlišný význam. Zimuvzdornosť charakterizuje odrody podľa toho, v ktorej fáze vyzretia ich zastihnú mrazivé noci. Podstata spočíva v tom, že „príprava“ jednotlivých odrôd na zimu je odlišná nielen v stupni odolnosti, ale aj v tom, kedy u nich odolnosť – fyziologická pripravenosť na zimu– vrcholí.

Mrazové poškodenia môže ovplyvniť viac faktorov: pokles teplôt, geneticky zakotvená vlastnosť mrazuvzdornosti jednotlivých odrôd, kondícia kra, zásobenie viniča živinami, priebeh prípravného štádia rastliny na zimné obdobie, dozretie letorastov, stav otuženia, prebiehajúca fáza zimného odpočinku viniča, spôsob vedenia, zaťaženie krov, podmienky prostredia výsadby, ako je svahovitosť, nadmorská výška, orientácia vinohradu k svetovým stranám, resp. vzájomné vplyvy viacerých činiteľov na vinič.

Mrazuvzdornosť je geneticky zakotvená vlastnosť odrody. Citlivosť odrôd sa odvodzuje od ich pôvodu, od genetického základu. V rámci Vitis vinifera sú najcitlivejšie odrody z convar. pontica (Furmint, Kadarka…), convar. orientalis, pri ktorých sa za kritickú mrazovú hodnotu považuje mráz -16 až -18 °C. Vyšší stupeň genetickej odolnosti má v rámci convar. orientalis subconvar. capsica (Dievčie hrozno, Chrupka, Frankovka modrá…), odolnejšie sú convar. occidentalis/italica (Rizling vlašský, Tramín červený, Veltlínske zelené…), pri ktorých je kritická mrazová hodnota medzi -19 až -21 °C. Zo skupiny occidentalis/gallica (Rulandské biele, Rulandské sivé, Rulandské modré, Cabernet Sauvignon…) sa považuje za kritický mrazový bod medzi -21 až -2 °C. Za najodolnejší sa považuje zo skupiny occidentalis/germanica Rizling rýnsky. Väčšiu odolnosť majú interšpecifické (medzidruhové) hybridy, pri väčšine z nich sa kritický mrazový bod odhaduje na -24 až -28 °C. Keď sú však kry vystavené nepriaznivým podmienkam, poškodenie sa môže prejaviť už aj pri teplotách, ktoré ešte kritické mrazové teploty nedosahujú, napr. už pri -10 až -15 °C.

  Zimuvzdornosť odrody je závislá od vyzretosti, fyziologickej pripravenosti kra na vegetačný odpočinok. Pri skorom nástupe mrazivých nocí môže byť táto logika narušená tým, že najcitlivejšie odrody podľa mrazového bodu, napr. Müller-Thurgau, môžu byť odolnejšie, ako geneticky nesporne odolnejšia odroda, napr. Rizling vlašský. Müller-Thurgau má termín maximálnej odolnosti už v novembri, decembri, neskôr zimnú odolnosť veľmi rýchle stráca, kým Rizling vlašský sa dostáva do štádia najväčšej odolnosti až v januári, februári, teda preukazuje väčšiu citlivosť v skorších obdobiach zimy.

  Aby dôsledky zimných mrazov vinohradníka nezaskočili, je vhodné kontrolovať poškodenie mrazmi aj na odrodách, ktoré sú považované za relatívne odolné.

Zimné mrazové škody sa prejavujú zamrznutím a nekrózou častí, či v krajných prípadoch aj celých krov. Podľa citlivosti sa poškodenie prejavuje v nasledovnom poradí: hlavné púčiky, vedľajšie púčiky, diafragma, delivé pletivo – kambium, živá časť lyka, mladšia, potom staršia časť dreva – xylému, s cievnymi zväzkami. Pri veľmi silných mrazoch môže odumrieť aj časť kra, či celé kmene, dokonca aj korene, a tým odchádzajú aj celé kry.

Po silných mrazoch sa odporúča urobiť kontrolu zdravotného stavu jednotlivých odrôd, lepšie povedané kontrolu, či a v akej miere sú mrazom poškodené jednotlivé odrody, časti vinohradu, či parcely. Ako sme uviedli, najcitlivejšia časť viniča, ktorá sa poškodí mrazom najskôr, sú očká, resp. v nich sa nachádzajúce hlavné, neskôr vedľajšie púčiky. Kontrolu môžeme urobiť rôznym spôsobom. Najčastejšie prerezávaním očiek, alebo nazbieraním prútov z jednotlivých parciel, odrôd a ich uložením do nádob s vodou v teplej miestnosti, kde potom kontrolujeme množstvo a kvalitu pučania. Najpresnejšou metódou, pri ktorej sa dozvedáme presne údaje aj o veľkosti násady, je kontrola púčikov v miestnosti, improvizovanom laboratóriu, pod binokulárom.

Povedzme si o metóde, ktorá sa používa najčastejšie, t.j. kontrola stavu púčikov prerezaním očiek. Najdôležitejšie je uvedomiť si, kedy môžeme túto kontrolu urobiť. Rozhodne nie vtedy, keď po silných mrazoch ešte stále mrzne a teploty pod bodom mrazu pretrvávajú. Vtedy nemožno stanoviť poškodenie, pretože mráz konzervuje a všetky púčiky by sa javili zelené, svieže. Je potrebné počkať, kým teploty nevystúpia do plusových hodnôt a z namrznutého stavu uvolnené púčiky nadobudnú farebne odlišný vzhľad. Živé púčiky sú svieže, zelené. Teda, po mrazoch čakáme ešte najmenej týždeň. Môžeme tiež nazbierať prúty z cielených parciel, v miestnosti ich dať do vody a po 5-7 dňoch ich skontrolovať.

Kontrolu robíme tak, že ostrým nožom od hora nadol prerežeme očko v strede, ako prezentujeme na obrázku 1. Následne vyhodnocujeme stav púčikov. Keď je hlavný púčik zdravý, zelený, považujeme očko za nepoškodené. V prípade odumretia hlavného očka, skontrolujeme aj vedľajšie očko, či očká. Ak sú odumreté, skontrolujeme aj kambiálne pletivo, či je zelené, zdravé a stav zaznamenáme. Obrázok 2 zachytáva stav, keď sú púčiky – hlavný i vedľajší – zdravé a aj kambiálne pletivo je zelené, zdravé. Obrázok 3 dokumentuje stav, keď sú púčiky v očku – hlavný aj vedľajší – odumreté, hnedé, ale kambiálne pletivo výhonku je zdravé, tmavo zelené. Obrázok 4 zobrazuje stav, keď je okrem očiek poškodený aj výhonok. S takým nemožno v najbližšej vegetácii rátať. Stav zaznamenáme a získané poznatky zohľadníme pri reze zvýšením zaťaženia, resp. ponechaním rezervných ťažňov.

Pri ťažko poškodených partiách je najvhodnejšie s rezom počkať až do konca marca, začiatku apríla, kedy je zreteľne vidieť, ktoré očká sú živé, pučia a ktoré sú odumreté. Tomuto stavu prispôsobíme rez.

Každému by som odporúčal metódu kontroly zdravotného stavu očiek viniča a stanovenia diferenciácie zárodkov strapcov v očkách pod binokulárom v laboratóriu, alebo improvizovanom laboratóriu v kancelárii. Z dôvodu, že získané údaje môžu byť základom na cieľavedomé a bezrizikové uplatnenie zámerov, ktoré máme s jednotlivými parcelami a odrodami. Metodiku podrobne opisujem na webovej stránke:  http://www.galati.sk/index.php?page=2006/01/03. Na obrázku 5 vidíme pod binokulárom odhalený zdravý zárodok budúceho výhonku a dvoch strapcov, ktorý je ukrytý pod šupinami a vatičkou v očku.

 Môže nastať aj prípad, keď je vinohrad pod snehovou prikrývkou a sneh chráni zakryté časti kmeňa. Vtedy môžeme zistiť poškodenie spravidla až na jar. V zime, nad časťou chránenou snehom, je teplota najnižšia a mráz môže poškodiť priamo kmeň zmrznutím, nekrózou. V takomto prípade sa môže stať, že na jar vinohrad ešte vypučí. Po vypučaní, listy a letorasty náhle odumierajú, nekrotizujú (obrázok 6). Poškodené časti uvidíme, keď odstránime kôru a nájdeme rozhranie medzi zmrznutou a zdravou časťou kmeňa. Dolná časť kmeňa, ktorú sneh chránil pred mrazom, je zdravá, ale nad ňou vidíme zmrznutú, nekrotickú časť (obrázok 7).

Foto autor

Tagy:1/2011