Slovenskej verejnosti je prestavovaná nová publikácia Slovenské vína, Slovenské jedlá, ktorej som spoluautorom. Knižku vydáva vtedy pôsobiace vydavateľstvo Belimex. Medzi pozvanými hosťami sú všetci zamestnanci – šľachtitelia Výskumnej stanice vinohradníckej a vinárskej v Šenkviciach, na čele s našou šľachtieľkou Dorotou. Medzi pozvanými je aj jeden z najcharizmatickejších politikov zastupujúcich najväčšiu národnostnú menšinu žijúcu na Slovensku. Béla. Využijúc situáciu, no, kedy keď nie teraz, v prostredí so všade prítomným vínom sme všetci obkolesili spomínaného politika. Už som sa raz zmieňoval – o huncútstve – čo však nasledovalo, nemá s týmto športom nič spoločné. Myslím si, že Raťafák Plachta by sa nemusel hanbiť. A ak treba, charakter rozhoduje. Dúfali sme, že ako vtedajší predstaviteľ vládnej moci, ktoré malo Ministerstvo pôdohospodárstva vo svojej gescii, nám pomôže, ako sa bude z jeho pozícii dať. Výskum viniča patril pod toto ministerstvo, takže náš postup bol v súlade s tým, ako sa veci riešiť majú. Prišlo však nemilé prekvapenie. Po vypočutí existenčných problémov, a ktorými sa šľachtenie viniča stretávalo, zdvihol spomínaný pán telefón a zavolal svojho ministra Zsolta. „Teda pán minister sú tu takí a takí ľudia a doslova ma tu dnes otravujú a ja vôbec netuším čo odomňa chcú“. A bolo vymaľované. Som vinár a kedykoľvek a kdekoľvek som pripravený diskutovať o víne. Ak politik nie je ochotný a schopný o svojej práci diskutovať, niečo je zle v štáte dánskom, teda v štáte slovenskom.

Roman Janoušek v konzultácii s Ing. Danielom Sekerom a Ing. Tiborom Rumanom
Foto autor

Tags: