Ing. Andr?s Korp?s, Ph.D.

Po?as doktorantsk?ho ?t?dia na Zahradn?ckej fakulte v Lednici Mendelovy univerzity v Brn?, v rokov 2004 ? 2007, som sa zaoberal tvorbou semen??ov z kr??en? medzi dvomi stenospermokarpicky bezsemenn?mi odrodami. Popri embryokult?re som pou?il aj klasick? kr??enie medzi semenn?mi a stenospermokarpicky bezsemenn?mi odrodami, umo??uj?ce priamy v?sev semien. Bola to povzbudiv? pr?ca s ?aleko siahaj?cimi v?sledkami. V pr?spevku ich pribl??im vo forme najn?dejnej??ch vybran?ch elitn?ch semen??ov a zhodnot?m ?spe?nos? t?chto dvoch pr?stupov.Najsk?r sa v?ak zamerajme na bezsemennos? vini?a, ktor? je dvojak?ho typu: partenokarpia a stenospermokarpia (STOUT, 1936). ?plne bezsemenn? partenokarpick? bobule s? charakteristick? pre skupinu Korintsk?ch odr?d. Nako?ko vznikaj? bez oplodnenia, maj? ve?mi mal? bobule. Pre mal? bobule a pre fakt, ?e sa medzi potomkami prvej a druhej gener?cie nevyskytli bezsemenn? jedinci, neboli Korintsk? odrody vyu?it? v ??achten? na bezsemennos? (SLATE et al., 1962).

In? situ?cia je pri stenospermokarpii, ktor? je charakteristick? pre skupinu odr?d Sultanina. Tento typ bezsemennosti ? v porovnan? s partenokarpick?mi bobu?ami ? vykazuje v???ie bobule, ktor? s? v?sledkom riadneho opelenia a oplodnenia (COLOVA-TSOLOVA et al., 2003). Vyv?jaj?ce sa semen? v?ak ?oskoro abortuj? a zanechaj? len stopy po semen?ch. Pre v???ie bobule a mo?nos? selekcie na bezsemennos? u? medzi potomkami prvej gener?cie, sa odrody skupiny Sultanina stali vyh?ad?van?mi donormi v ??achten? na bezsemennos?.

Preto?e stenospermick? semen? nie s? v klasick?ch podmienkach kl??iv?, tradi?n? ??achtenie m??e pou??va? stenospermokarpicky bezsemenn? odrody len ako otcovsk?. S cie?om z?ska? ?o najv???ie bezsemenn? bobule, sa ako matersk? odrody v???inou pou??vaj? semenn? odrody s ve?mi ve?k?mi bobu?ami. ?o sa t?ka ve?kosti bob??, naj?astej??m v?sledkom t?chto tradi?n?ch kr??en? s? intermedi?rne genotypy s n?zkym percentom v?skytu bezsemenn?ch jedincov. Embryo stenospermick?ch semien v?ak ur?it? ?as pre??va a m??e by? zachr?nen?, a to kultiv?ciou v podmienkach in vitro, kde sa m??e premeni? na mlad? rastlinu (CAIN et al., 1983). To umo??uje kr??enie dvoch stenospermokarpicky bezsemenn?ch odr?d a medzi potomkami sa d? o?ak?va? v???ie percento bezsemenn?ch jedincov.

Stenospermokarpick? bezsemennos? je kvantitat?vnym znakom. To znamen?, ?e medzi semen??mi mo?no o?ak?va? v?skyt po?etn?ch typov ? od ?plne bezsemenn?ch jedincov, cez jedincov s m?kk?mi semenami bez endospermu a so zelen?m osemen?m, ktor? nie s? cite?n? pre konzumentov, a? po jedince s tvrd?mi semenami s hmotnos?ou pribli?ne 40?50 mg, bez endospermu a s hned?m osemen?m, ktor? v klasick?ch podmienkach nie s? schopn? kl??i?, ale s? cite?n? pre konzumentov (KORP?S, 2006). Pod?a RAMMING et al. (1990) je hmotnos? semien, ktor? je akceptovan? konzumentmi ako bezsemenn?, do 10 mg a hmotnos? semien, ktor? mo?no pova?ova? za bezsemenn?, do 25 mg.

Obr. 1a FOR3 14-6-2 Obr. 2a. NEB_3

Bezsemenn? odrody v???inou disponuj? mal?mi (do 3 g) a? stredne ve?k?mi (od 3 do 6 g) bobu?ami, ?o je zrejm? aj z m?jho Atlasu bezsemenn?ch stolov?ch odr?d vini?a (KORP?S, 2006). Pomerne m?lo je bezsemenn?ch odr?d s ve?k?mi bobu?ami (od 6 do 9 g) a atlas e?te neobsahuje bezsemenn? odrody s ve?mi ve?k?mi bobu?ami (od 9 g). Na obr?zkoch 1 a 2 je zdokumentovan?, ako sa v ostatn?ch rokoch podarilo roz??ri? existuj?cu skupinu bezsemenn?ch odr?d (?ierne body) o zauj?mav? ve?koplod? bezsemenn? odrody. Tak ako s? v atlase skor? (augustov?) odrody ozna?en? zelen?mi bodmi, stredne dozrievaj?ce (septembrov?) odrody oran?ov?mi bodmi a neskor? (okt?brov?) odrody ?erven?mi bodmi. ?ervene ozna?en? neskor? odroda Red Globe, ktor? je zahrnut? aj v atlase, sl??i ako uk??ka pravej, semennej stolovej odrody s ve?mi ve?k?mi bobu?ami.

Ako mo?no vidie? na obr?zkoch 1 a 2, kr??ence FOR3 14-6-2 (obr. 1a) a FOR3 14-6-4, sa ve?kos?ou bob?? vyrovnaj? semennej odrode Red Globe, pri?om s? ich semen? zakrpaten?, m?kk?, konzument ich nec?ti. Oba kr??ence poch?dzaj? z kr??enia moldavskej inter?pecifi ckej semennej odrody Flamingo s bulharskou bezsemennou odrodou Rusalka 3 (obr. 3).

Ako dokumentuj? obr?zky 1 a 2, kr??ence NEB_3 (obr. 2a) a NSD_63 (obr. 3a, 4a) neobsahuj? ani zakrpaten? semen?, s? ?plnebezsemenn?. Zatia? ?o NEB_3 sa zara?uje medzi odrody so stredne ve?k?mi bobu?ami, NSD_63 m? ve?k? bobule, s ktor?mi pred?? v?etky bezsemenn? odrody atlasu. Oba kr??ence vznikli kr??en?m dvoch bezsemenn?ch odr?d: NEB_3 z kombin?cie Nept?n (slovensk? odroda) ? Edro bezseme (bulharsk? odroda) (obr. 4) a NSD_63 z kombin?cie Nept?n ? Sunred seedless (juhoafrick? odroda) (obr. 5).

?o sa t?ka skor?ch kr??encov, tie poch?dzaj? z klasick?ch kr??en?: ARKPON 17-6-5 (obr. 5a) z kombin?cie Arkadija (ukrajinsk? inter?pecifi ck? semenn? odroda) ? Perlon (argent?nska bezsemenn? odroda) (obr. 6) a Stella (obr. 6a) z dielne m?jho otca, Ing. Ondreja Korp?sa, CSc., z kombin?cie Ru??n (slovensk? semenn? odroda) ? Ki?mi? lu?istyj (moldavsk? bezsemenn? odroda) (obr. 7). Obidve odrody obsahuj? m?kk?, zakrpaten? semen? s hmotnos?ou okolo 20 mg, ktor? konzument nec?ti. Ve?kos?ou bob?? sa zara?uj? medzi odrody so stredne ve?k?mi (Stella) a? ve?k?mi (ARKPON 17-6-5) bobu?ami.

Obr.3a NSD_63 Obr.4a NSD_63 - prierez bobu?ou

Obr.5a ARKPON 17-6-5
Obr. 6a Stella

Obr. 6a Stella




Po hodnoten? ve?kost? bob?? a semien prikro?me k celkov?mu hodnoteniu uveden?ch odr?d. Ako je to zrejm? aj z n?zvu ?l?nku, ne??acht? sa len na bezsemennos?, ale s??asne na zlo?it? komplex znakov. Popri ve?mi ve?k?ch bezsemenn?ch bobuliach, ktor? samy tvoria ne?ahk? ??achtite?sk? cie?, sa v stredoeur?pskych podmienkach od novej odrody o?ak?va predov?etk?m skor? dozrievanie. Samozrejme, potrebujeme aj neskor?ie zrej?ce odrody, ale kvalitn? skor? odrody m??u v?razne ovplyvni? rentabilitu pestovania a s? ve?k?m ekonomick?m i zdraviu prospe?n?m pr?nosom. Z uveden?ch kr??encov t?to po?iadavku sp??a predov?etk?m Stella, ktor? dozrieva v druhej dek?de augusta a ?iasto?ne ARKPON 17-6-5, ktor? dozrieva koncom augusta. Ostatn? kr??ence dozrievaj? neskor?ie, FOR3 14- 6-4 s najv????mi bobu?ami dozrieva v prvej polovici okt?bra, medzi neskor?mi odrodami.

Nie n?hodou sa Stella dostala medzi ?lednick? odrody?. Vyzna?uje sa toti? radom vynikaj?cich vlastnost?, ktor? z nej robia mimoriadne atrakt?vnu odrodu. Vzh?ad a farba bob?? s? ve?mi l?kav?, jednotne vyfarben? bledo?lt? bobule p?sobia vyzret?m dojmom. ?upka je jemn?, zrasten? s m?sitou ??avnatou du?inou bohatej chuti. Bobule s? chrumkav?, ?o je ve?mi d?le?it?. Ako vid?me, klasick? ??achtenie na kvalitu s elitn?mi rodi?mi ako ?au? ru?ov? (= Damascenka ru?ov?), Sz?l?skertek kir?lyn?je muskot?ly (= SZKM = Kr??ovn? vinohradov), Afus Ali a Cardinal, umo?nilo vznik elitnej odrode s nieko?k?mi vynikaj?cimi vlastnos?ami. ?o sa v?ak pri tomto kr??encovi nepodarilo, je z?skanie ?plnej bezsemennosti. T?to m??e by? efekt?vne a r?chlo z?skan? kr??en?m dvoch bezsemenn?ch odr?d, ako to prezentuj? kr??ence NEB_3 a NSD_63. Treba v?ak d?va? pozor na v?chodiskov? materi?l: aby sme met?dou in vitro z?skali ?plne bezsemenn? odrody s ve?mi ve?k?mi bobu?ami, je potrebn? pou?i? bezsemenn? odrody, ktor? s? potomkami semenn?ch odr?d s ve?mi ve?k?mi bobu?ami. Ide predov?etk?m o kaukazsk? a stredo?zijsk? odrody, ktor? s? citliv? na na?e zimy a preto s? u n?s m?lo zn?me: Agadai, Husajne, Katta kurgan, Nimrang, Volsk? oko (= Dodrelabi = Charistvala kolchuri) at?., alebo o ich inter?pecifi ck? kr??ence, ktor? sa u n?s daj? pestova? spo?ahlivej?ie: Ataman (Talisman ? Rizamat), Biruinca (Agadai ? Pierrelle), Flamingo (Nimrang ? Dattier de St. Vallier), Sensacija (Talisman ? Rizamat), Talisman (Frumoasa albe ? Vostorg) at?. ?koda v?ak, ?e bezsemenn?, ve?mi ve?k? bobule maj?ci potomkovia t?chto odr?d, ako napr. FOR3 14-6-2 a FOR3 14-6-4, neboli k dispoz?cii pri pl?novan? a realiz?cii kr??en? dvoch bezsemenn?ch odr?d met?dou in vitro.


Obr. 1 Graf z?vislosti hmotnosti bob?? na hmotnosti jednotliv?ch semien

Obr. 1 Graf z?vislosti hmotnosti bob?? na hmotnosti jednotliv?ch semien




Obr. 2 Graf z?vislosti hmotnosti bob?? na celkovej hmotnosti semien v jednej bobuli

Obr. 2 Graf z?vislosti hmotnosti bob?? na celkovej hmotnosti semien v jednej bobuli


Obr. 3 Rodokme? kr??enia Flamingo ? Rusalka 3 men??

Obr. 3 Rodokme? kr??enia Flamingo ? Rusalka 3





Z uveden?ho vypl?va, ?e oba pr?stupy m??u by? pr?nosn? pri tvorbe nov?ch, vylep?en?ch kr??encov vini?a. Naskytne sa ot?zka, do akej miery s? tieto nov? kr??ence vo fi n?lnej f?ze. Pri hodnoten? treba zv??i? ich klady a nedostatky. Treba oceni?, ?e boli vybran? v na?ich podmienkach, ?e na svahoch juhoz?padn?ho Slovenska nie s? n?chyln? na zimn? mrazy. Pokia? je to mo?n?, je ich potrebn? vylep?i? ?al??m kr??en?m.


Obr. 4 Rodokme? kr??enia Neptun x Edro bezseme

Obr. 4 Rodokme? kr??enia Neptun x Edro bezseme


Obr. 5 Rodokme? kr??enia Nept?n ? Sunred seedless

Obr. 5 Rodokme? kr??enia Nept?n ? Sunred seedless


Obr. 6 Rodokme? kr??enia Arkadija ? Perlon

Obr. 6 Rodokme? kr??enia Arkadija ? Perlon


Obr. 7 Rodokme? odrody Stella

Obr. 7 Rodokme? odrody Stella







Foto autor

Literat?ra

CAIN, D. W.; EMERSHAD, R. L.; TARAILO, R. E.; 1983: In-ovulo embryo culture and seedling development of seeded and seedless grapes (Vitis vinifera L.). Vitis 22, 9-14.

COLOVA-TSOLOVA, V.; LU, J.; PERL, A.; 2003: Cyto-embryological aspects of seedlessness in Vitis vinifera L. and exploiting DNA recombinant technology as an advanced approach for introducing seedlessness into vinifera and muscadine grapes. Acta Hortic. 603, 195-200.

KORP?S, A.; 2006: Atlas bezsemenn?ch stolov?ch odr?d vini?a. Verzia 1.0. http://tilia.zf.mendelu.cz/ustavy/ 556/ustav_556/atlas_bezsem_reva.

RAMMING, D. W.; LEDBETTER, C. A.; TARAILO, R.; 1990: Hybridization of seedless grapes. In: Proceedings of the 5th International Symposium on Grape Breeding, 12- 16 September 1989, St. Martin/Pfalz, FR of Germany. Vitis Special Issue, 439-444.

SLATE, G. L.; WATSON, J.; EINSET, J.; 1962: Seedless grape breeding at Geneva. In: New York State Agricultural Experiment Station Bulletin 794, Geneva, New York, USA.

STOUT, A. B.; 1936: Seedlessness in grapes. In: New York State Agricultural Experiment Station Technical Bulletin 238, Geneva, New York, USA.

Tags: