Sírovodík vo víne, sirka, etymerkaptán a disulfidy
Keď som sa ako 16-ročný prostredníctvom časopisu Vinohrad zoznamoval s vínnym svetom, utkvel mi v pamäti o.i. článok s názvom: „Je sirka chybou vína, nebo vinaře?“. Neskôr, počas vysokoškolských štúdií nás na Morave učili fixovať si fenomén sirky nasledovne, citujem: „Sírovodík H2S, smrdí jako pes!“. Uplynulo niekoľko desaťročí a sirka je tu stále. Je rovnako nevyspytateľná, ako pred storočiami a žiadna z technológií nedokáže zaručene garantovať, že v kvasiacom víne sa nevytvorí sírovodík v množstve nad tolerovanú hodnotu. A preto musíme byť pri dokvášaní vín aj v súčasnosti jednoducho v strehu.
XIX. Deň otvorených pivníc na Malokarpatskej vínnej ceste
Prechádzku po otvorených pivniciach som začal poobedňajšou… kávou. V pražiarni kávy Ebenica Coffee som strávil hodnú chvíľu medzi kávičkármi a odborníkmi, ktorí zaujímavo rozprávajúc o veľkej ponuke zdôraznili, že k najobľúbenejším kávam Slovákov patrí Santoska, teda 100 percentná Arabica Brasil Santos, s vôňou zrelých lieskových orieškov. Santoska má nízku aciditu, medové tóny a jemnejšiu čokoládu v dochuti. Následne som sa zameral iba na nápoj bohov.
Historie Valtických vinných trhů – kniha ktorá zaujme
V nakladateľstve Baštan vyšla zaujímavá publikácia od autora Ing. Jána Otáhala, ktorého našim čitateľom nemusíme predstavovať. Je dlhoročným organizátorom a propagátorom tohto významného medzinárodného vinárskeho podujatia, na ktorom sa zúčastňujú aj slovenskí vinári a ich vína si z neho často odnášajú cenné kovy. Aj keď sa do našej redakcie kniha – Historie Valtických vinných trhů – dostala až v súčasnosti (vyšla v roku 2016 pri príležitosti 50 výročia konania Valtických vínnych trhov), zaujala nás a približujeme ju aj našim vinohradníkom a vinárom, v rozhovore s jej autorom.
Medzinárodná vinárska odborníčka Elizabeth Gabay MW navštívila Slovensko
V novembri minulého roka zavítala na Slovensko uznávaná medzinárodná vinárska odborníčka Elizabeth Gabay MW (Master of Wine). Počas svojej intenzívnej pracovnej cesty ochutnala viac ako 700 slovenských vín, stretla sa s mnohými vinármi, pozrela si ich vinohrady, vinárstva, pivnice. Aktívne sa zúčastnila na Štiavnickej vínnej špacírke, na neformálnych seminároch s malokarpatskými, nitrianskymi, stredoslovenskými a južnoslovenskými vinármi. Ako povedala, príjemne ju prekvapila výborná kvalita našich vín a očarila ju ich rôznorodosť a originalita. Zapôsobila na ňu tvorivosť, fantázia, úcta k tradíciám a najmä sloboda, s ktorou slovenskí vinári dorábajú svoje vína.
GMO vo vinárskom svete
Väčšina súčasnej svetovej produkcie vína sa vyrába BEZ použitia geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Niektoré krajiny použitie GMO povoľujú, a tak sa na trhu môžete stretnúť aj s vínami, ktoré vznikli vďaka GMO. Použitie GMO vo vinárstve však už dávno nie je novinkou, prvé vína vyrobené pomocou geneticky modifikovanej kvasinky ML01 boli uvedené na trh už v roku 2006.
Menej známe kúty Španielska – Terra Alta
Španielsko, krajina s najväčšou plochou vinohradov na svete, je späté s vínom už odnepamäti. Nájdeme tu oblasti svetového mena, ale aj regióny menej známe, no taktiež zaujímavé. Terra Alta je oblasť s osobitým terroir a pútavou históriou, ktorá značne ovplyvnila aj výrobu vína. Vinohrady rozprestierajúce sa na viac než 8 000 hektároch obhospodaruje viac než 1 800 vinohradníkov a štyri desiatky registrovaných vinárstiev.
Novinky zo sveta OIV
Rok 2018 bol v Medzinárodnej organizácii pre vinič a víno bohatý na udalosti a novinky. Rozšíril sa zoznam členov organizácie, bola zvolená nová prezidentka a v Uruguaji sa uskutočnil svetový kongres. Od 1. januára 2019 v OIV tiež dochádza k zmene – generálnym riaditeľom sa stáva Pau Roca Blasco.
Certifikácia vína vo vinárskom roku 2017/2018
Vo vinárskom roku 2017/2018 Odbor vinohradníctva a vinárstva na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom v Bratislave (ÚKSÚP) preskúšal a certifikoval 2 346 vzoriek vína s chráneným označením pôvodu (CHOP) a chráneným zemepisným označením (CHZO), čo predstavuje celkové hodnotené množstvo 21 203 074 litrov (na porovnanie, v minulom roku to bolo 20 208 686,5 litrov). Z uvedeného hodnoteného množstva bolo schválených 20 652 496 litrov vína (97,40 %), zakázaných uvádzať na trh bolo 1 210 litrov, dočasný zákaz uvádzať na trh platil pre 543 918 litrov. Inak preradených bolo 5 450 litrov vína. Vydaných bolo 97 rozhodnutí o dočasnom zákaze uvádzania vína na trh, tri zákazy uvádzania na trh a dve vzorky boli preradené do inej kategórie. Bolo vydaných 2 246 certifikátov.
Víno a jeho kategorizácia
Víno je komplexná zmes stoviek zlúčenín, ktoré medzi sebou interagujú a vytvárajú tak jeho finálnu podobu. Víno sa rozdeľuje do kategórií určených legislatívou daného štátu. Nadnárodná organizácia pre vinič a víno (OIV) prepája „vinárske krajiny“ a udáva štandardy pre kategorizáciu, termíny označovania produktov, enologické praktiky, či metódy analýzy. Pre Slovenskú republiku platia legislatívne nariadenia Európskej únie, ktoré upresňuje slovenská legislatíva.
Zákaly vo víne
Z fyzikálno-chemického hľadiska nemožno víno definovať ako homogénny roztok. Hroznové víno obsahuje častice rôznej veľkosti (0,001 – 1 μm), povahy a stability, ktoré z neho tvoria polydisperznú sústavu. Polyfenoly, pigmenty, pektíny, slizy, gumy, zlúčeniny rôznych kovov, soli a proteíny sa v mušte a víne nachádzajú v podobe pevných koloidných častíc, ktoré ostávajú rovnomerne rozptýlené v prostredí, nedokážu sedimentovať a ani nemusia spôsobovať zákal. Zmenou okolitých fyzikálno-chemických podmienok alebo pri nadbytku týchto častíc sa však stabilita systému poruší, a koloidné častice sa môžu spájať (agregovať alebo aglomerovať), precipitovať a vytvárať zrazeninu alebo viditeľnú kryštalickú štruktúru. Podľa veľkosti novo vzniknutých častíc tak môže dôjsť k vytvoreniu zákalu (častice sú rovnomerne rozptýlené, neklesajú a vytvára sa tzv. sól) alebo sedimentu (častice v gravitačnom poli klesajú na dno nádoby a vytvára sa suspenzia).