Víno zo Zakarpatskej Ukrajiny
Bežne si Ukrajinu s dorábaním vína asi nespájame, ale mnohí si zaiste spomenú na sladké vína z Krymu z tých čias, keď ešte existoval Zväz sovietskych socialistických republík. Dejiny pestovania viniča a výroby vína na území súčasnej Ukrajiny však siahajú do 4. storočia pred Kristom, čo potvrdzujú o. i. viaceré nájdené lisy na hrozno a amfory z tohto obdobia. Najstaršie stopy sa našli na južnom pobreží Krymu, ale dôkazy o pestovaní viniča a výrobe vína boli objavené vo viacerých lokalitách. V 10. a 11. storočí Vladimír I. Veľký, kyjevský veľkoknieža, ktorý sa neskôr stal svätcom, píjaval víno a podľa odkazov minulosti obľuboval grécke vína. Vtedajšie ducho venstvo považovalo medovinu za pohanský nápoj, a pivo zase za nápoj barbarov. Veľkoknieža nakupoval víno taktiež na liturgické účely, položil základy vinohradníctva a staral sa o jeho rozvoj aj vzhľadom na potreby cirkvi.
X. jubileum medzinárodného festivalu Frankovky modrej v Szekszárde
Čas plynie neúprosne rýchlo. Uvedomil som si to 6. a 7. júna t.r. v maďarskom Szekszárde, kde ma pozvali organizátori na desiaty ročník medzinárodnej súťaže vín a konferencie o Frankovke modrej. Prvý raz som toto podujatie navštívil v roku 2008 na pozvanie vinára Pála Mészárosa. Sprevádzal ma vtedy osobne pán Karol Wlachovský, významný slovenský prekladateľ, literárny vedec, v tej dobe pôsobiaci ako riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti. Karol, ako uznávaná autorita, nebol iba ambasádorom slovenskej a maďarskej literárnej kultúry (z jeho bohatej prekladovej tvorby dávam do pozornosti verejnosti nenápadnú knihu Bélu Hamvasa s názvom Filozofia vína). Patril (a stále patrí) k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej kultúrnej diplomacie, ktorá skvele ovládala (a pri svojej misii v Maďarsku aj aktívne využívala) prezentáciu slovenských a maďarských vín na profesionálnej úrovni. Ak by som raz mohol zostaviť kandidatúru ocenení za rozvoj dialógu vinárskej kultúry oboch krajín, Karol by u mňa získal veľkú zlatú medailu.
Galicija Vitis 2018
Nuž a pre anglicky hovoriacich „International Galician Wine Contest“. To by však mohlo viesť k omylu. Cestovali by sme do severozápadného Španielska a nie na juh Poľska. Do Haliča. Do kraja, ktorý je s nami akosi bolestne zviazaný. Prvá svetová vojna. Krvavý kraj, státisíce mŕtvych. Aj obaja moji dedovia, Ondrej a Alexander, padli v rokoch 1914 a 1918 v Haliči. Odvtedy to už prebolelo… Halič je dnes usporiadaná zelená krajina, v ktorej sa darí kadečomu. Napríklad aj viniču a vínu. Na južne a východne orientovaných svahoch neveľkých kopcov a kopčekov tam rastú stovky hektárov viniča. Révy ušľachtilej, hybridnej aj interšpecifickej… Krakov, metropola Malopoľska, je vstupnou bránou do tejto krajiny.
PURGINA – spoločnosť, ktorá oblieka víno
Už takmer tri desiatky rokov využívajú služby spoločnosti PURGINA – lídra v produkcii samolepiacich etikiet na Slovensku – producenti vína, širokej škály nápojov, potravín či kozmetiky. Výrobky s jej osobitným puncom kvality sú známe nielen u nás, ale aj v Maďarsku, Poľsku, Českej republike, Rakúsku i v ďalších krajinách západnej Európy. Pri návšteve úspešnej rodinnej firmy sme sa v rozhovore so Štefanom Kilárskym, konateľom spoločnosti a Danou Bilskou Kilárskou, generálnou riaditeľkou spoločnosti, zamerali nielen na komplexný servis v tejto oblasti, ale aj na významné poslanie etikety a jej výpovednú hodnotu.
Úspechy a výzvy slovenského vinohradníctva a vinárstva vo svetovom kontexte
Pri príležitosti odovzdávania diplomov víťazom prvého kola súťaže Národného salónu vín SR 2018, usporiadal Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS) 12. júna t.r. seminár na tému „Úspechy a výzvy slovenského vinohradníctva a vinárstva vo svetovom kontexte“, ktorého súčasťou bola aj tlačová konferencia. Účastníci podujatia – slovenskí producenti hrozna a vína, novinárska obec a priaznivci našich vín – privítali medzi sebou vzácneho hosťa, generálneho riaditeľa OIV Jeana-Marie Auranda. Na podujatí sa zúčastnila aj ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná a prezident ZVVS Ing. Ondrej Celleng.
Stabilné izotopy a autentifikácia vín
V roku 2008 v časopise „Vinič a víno“ vyšli dva články podrobne zamerané na jednotlivé izotopové techniky používané na autentifikáciu vín. V príspevku chceme priblížiť celkový postup pri overovaní a autentifikácii vín v Colnom laboratóriu Finančnej správy SR.
V záujme najvyššej kvality vína
Už po tretíkrát zvolila spoločnosť O.K. SERVIS BioPro za dejisko vinárskeho seminára – konal sa 12. júna t. r. – vinárstvo Pivnica Radošina, obklopené vencom vinohradov. Zaujímavý program, ktorý pred nadchádzajúcou spracovateľskou sezónou spoločnosť pripravila, prilákal, tak ako už tradične, početnú zostavu vinárov. Privítal ich nový obchodný riaditeľ spoločnosti Ing. Vladimír Valenta. Vo svojom príhovore zdôraznil, že spoločnosť O.K. SERVIS BioPro, bude trvalo poskytovať najkvalitnejšie služby vinárom, a to nielen dodávaním produktov a technológie od renomovaných svetových firiem, ale tiež odborným poradenstvom a servisnými službami, vychádzajúcich z dlhoročných skúseností odborníkov pôsobiacich v tejto oblasti.
Koncept terroir vo vinohradníctve a vinárstve
Výraz „terroir“ pochádza z francúzskeho slova terre (pôda) a opisuje vzťah medzi produktom (potravinou/požívatinou) a špecifickým miestom jeho produkcie. Z hľadiska vinohradníctva a vinárstva zahŕňa pojem terroir prírodné faktory, akými sú pôda, podložie (geológia, pedológia, hydrológia), odroda, podpník (botanika), podnebie (makroklíma, mikroklíma, efekt ročníka), sklon, expozícia, geografické umiestnenie vinice, ako aj ľudský faktor predstavujúci spôsob obrábania, spracovania hrozna a celý proces vinifikácie (obr. 1).
Nová výzva, alebo patogén, o ktorom je dobré vedieť
Na úvod by som chcel vysloviť uznanie všetkým vinohradníkom a vinárom pôsobiacim vo Vinohradníckej oblasti Tokaj za zveľaďovanie prekrásnej krajiny, ktorá ma čakala pri návšteve tejto historicky významnej vinohradníckej oblasti Slovenska. Od mojej poslednej návštevy sa tu veľa zmenilo. Vinohrady z rovín sa znova vrátili späť na kopce, aby slúžili nielen na výrobu prírodne sladkých vín, ale aby dotvárali nádhernú krajinu pre potešenie očí a duše nielen domácich, ale aj prichádzajúcich turistov. Ešte je potrebné umocniť spojenie domácej gastronómie a slovenskej pohostinnosti a produkcia vína je predaná priamo „z dvora“. Som presvedčený, že Tokaj si zaslúži väčšiu pozornosť či od domácich milovníkov vína, alebo od zahraničných objavovateľov nových vinohradníckych oblastí.
Sexuálne feromóny – očakávania versus realita
V poľnohospodárstve, možno častejšie než v iných sektoroch ľudskej činnosti, nachádzame periodicky sa opakujúce myšlienky „konečného riešenia“ vzniknutého biologického problému, pričom zabúdame na fakt, že s prírodou sa nehodno pretláčať,…vždy zostaneme porazení! Markantné je to predovšetkým pri vývoji metód a prostriedkov na ochranu poľnohospodárskych kultúr, kde po istom čase (zhruba po 20-tich rokoch) konštatujeme zníženú účinnosť, resp. neúčinnosť našich najnovších riešení fytosanitárnych problémov. Mám na mysli vývoj fungicídov, insekticídov, akaricídov, herbicídov, a to s prívlastkom eko-, bio-, či syntetická agrochémia, ako aj metód ochrany (nasadenie predátorov, parazitov, sterilných prípadne geneticky modifikovaných jedincov,…etc.) Nie je tomu inak, ani v prípade použitia syntetických sexuálnych feromónov, či už ako prostriedku na monitorovanie vývoja škodcu na časovej osi (signalizácia ochrany podľa feromónových lapákov), alebo ako prostriedku ochrany (metóda mätenia).
