Budeme chodi? na v?no namiesto k lek?rovi?
II. ?as?
Veda okolo v?na 517 rokov po naroden? Theophrasta Bombasta z Hohenheim a 500-ro?nice od z?skania jeho opr?vnenia p?sobi? ako lek?r.
Ing. Du?an Sluge?, PhD., Oddelenie biochemickej technol?gie, ?stav biotechnol?gie a potravin?rstva, FCHPT STU Bratislava
Bo?sk? ?erven?
Nadpis je v plur?li, pr?spevok tak bude o mno?ine ?erven?ch. Nie ve?kej, sk?r malej, av?ak ve?mi v?znamnej. Takej v?znamnej a vz?cnej, ?e som jej dal bo?sk? pr?vlastok. Ak sa r?ham, prep??te. ?Bo?sk?? je v?ak na za?iatku nadpisu i vety, nu? a tam ve?k? ?B? jednoducho patr?. Vo vete v?ak budem pou??va? mal? ?b??.
Vinohradn?ctvo a vin?rstvo na Slovensku v ranom novoveku
Prof. Jozef Ba?ur?k, Mgr. Eva Benkov?, Univerzita Komensk?ho Bratislava
Vinohradn?ctvo a vin?rstvo na Slovensku sa na po?iatku novoveku ocitlo v nepriaznivej?ej situ?cii ako v stredoveku. U? v roku 1504 krajinsk? snem kon?tatoval, ?e ve?a poddan?ch zanechalo obr?banie vinohradov a pol?. Bolo to sp?soben? najm? morov?mi epid?miami a poklesom poddanskej pracovnej sily. Aj nesk?r ? v d?sledku osmanskej expanzie do strednej Eur?py, vojnov?ho pusto?enia Osmanov i cis?rskych vojsk v Uhorsku, neute?en?ch politick?ch pomerov, ale aj klimatick?ch ?inite?ov ? nastalo pozvo?n? pustnutie vinohradov a zmen?ovanie p?vodnej plochy vysadenej vini?om. K zhor?eniu vo vinohradn?ctve do?lo aj v ?ase p?tn?s?ro?nej vojny 1593 ? 1606, ke? v?roba v?na utrpela ?al?ie straty. Napr?klad, na majetkoch ostrihomsk?ho arcibiskupstva (Milanovce, Rybn?k, Zbehy, Svod?n) poklesli v roku 1597 pr?jmy z v?na a? o 60 ? 80 %. Napriek tomu bola v?roba v?na aj na?alej rentabiln? a z kvantitat?vnej i kvalitat?vnej str?nky dosahovala pomerne vysok? ?rove? (priemern? ro?n? produkcia bola 650 000 a? 700 000 hl na 1 mili?n obyvate?ov).
Na VII. VinoFem ur?ovali v??azov d?my
Kr?sne historick? mesto Sopron, ako ho dom?ci naz?vaj? a K?kfrankos f?varosa, v preklade hlavn? mesto Frankovky modrej, sa v polovici decembra m.r. op?? te?ilo priazni d?m, ktor?m sa v?no stalo profesion?lnou n?pl?ou, v?nu rozumej? a vedia odborne pos?di? jeho kvality.
Festival Grand Cru Class? Bordeaux 2011 po ?tvrt?kr?t v Bratislave
Reprezenta?n? klenbov? pivnice p?vodne neorenesan?n?ho Palugyayovho pal?ca z 19. storo?ia sa stali miestom stretnutia slovenskej odbornej i laickej vin?rskej verejnosti so z?stupcami dvadsiatky renomovan?ch vin?rskych majetkov (ch?teaux) z najprest??nej?ej vin?rskej oblasti Franc?zska a pravdepodobne aj sveta ? Bordeaux. Festival Grand Cru Class? Bordeaux zorganizovala u? po ?tvrt?kr?t spolo?nos? Fatra-Global, s.r.o., dovozca franc?zskych v?n, v spolupr?ci s n?gociantskym domom Veyret-Latour, Bordeaux a fi rmou Monvin, s.r.o., distrib?torom slovensk?ch a svetov?ch v?n. Z??titu nad podujat?m tradi?ne prevzalo Ve?vyslanectvo Franc?zskej republiky na Slovensku.
Jancis a jej ?erven?
Nabral som si f?ru ?asopisov a pohodlne sa usadil. Lietadlo bolo polopr?zdne a moje sedadlo v ?uli?ke? mi poskytovalo viac pohodlia. Za??tal som sa. Najsk?r rak?ske klebetn?ky, n?sledne seri?zna nemeck? tla? a nad Cyprom som zobral do r?k lond?nsky Financial Times. Z tretieho decembra 2011. V ?asti ?Life & Arts ? Food & Drink? som ?narazil? na dva pr?spevky. Ten prv? mal n?zov ?The delectable dozen? (Rozko?n? tucet) a zaoberal sa fi lozofi ou dvan?stky, pod?a autora, najlep??ch re?taur?ci? na svete v roku 2011. Spom?nal sa New York, Lond?n, Florencia, ?panielske pobre?ie Costa Brava, ?tokholm a op?? New York. Bolo to subjekt?vne a mil?. Mo?no aj preto, ?e som sa dozvedel, ?e Nicholas Lander, autor pr?spevku, je man?elom Jancis Robinsonovej. Maj? spolu tri deti, Juliu, Williama, Rose? a rozumej? si. Obr?tim stranu a na nej pr?spevok ?A touch of rouge? (vo?ne a lep?ie prelo?en? ?Poh?adenie ?erven?m?) od Jancis Robinsonovej. Stretol som sa s ?ou na mojich cest?ch po svete nieko?kokr?t a prizn?vam, ?e je to m?dra a znal? ?ena. Ak dovol?te, uvediem najsk?r je biografiu?
Jeruzalemsk? denn?k
Na siedmy ročník Mediterranean International Wine & Spirit Challence (Terravino) som cestoval po tret? raz. V roku 2008 a 2009 sa ?tvrt? a piaty ro?n?k konal v juhoizraelskom Eilate. Minul? rok bol pri M?tvom mori a v komisii ma zast?pil m?j syn. Malo to tak by? aj tento rok, len?e mlad? maj? ove?a viac povinnost? ako my d?chodcovia. S letenkou v?bec neboli probl?my. Fedor Mal?k ako Fedor Mal?k. A tak som op?? sedel v airbuse rak?skych aerol?ni?. Pre t?ch, ktor? cestuj? do Izraela, linku z Viedne vrelo odpor??am. Dva razy som do Tel Avivu letel cez Prahu a bolo to celono?n? tr?penie…
Trad?cia na ceste k ?spechu
Rodinn? podnik Franza Stockingera ? výrobcu vysoko kvalitných drevených sudov sídliaci v Ybbs an der Donau v Rakúsku — má viac ako 300 ročnú tradíciu. Jej majiteľ, ?lovek s mnohoro?n?mi praktick?mi sk?senos?ami a bohat?mi odborn?mi vedomos?ami, prebral fi rmu od svojho otca v roku 1990 a v s??asnosti v nej zamestn?va osemn?s? kvalifi kovan?ch pracovn?kov. Vin?ri oce?uj? nielen sudy tohto svetozn?meho v?robcu, ale uzn?vaj? aj jeho n?zory pri posudzovan? kvality ich v?n. Ak nie?o odpor??a, je to na z?klade jeho osobn?ch sk?senost? a kompetenci?. Nesporne zauj?mav? je aj fakt, ?e a? 80 percent vyroben?ch sudov zna?ky Stockinger je exportovan?ch do zahrani?ia ? do vyspel?ch vin?rskych kraj?n ? do Nemecka, Talianska, ale predov?etk?m do Franc?zska. Firma Stockinger je exkluz?vny partner firmy Vinagro, a.s. S p?nom Franzom Stockingerom sme sa v novembri minul?ho roku stretli na Medzin?rodnej v?stave enologick?ch a plniacich zariaden? SIMEI v Mil?ne a po?iadali ho o rozhovor.
V?znam antioxidantov v obrann?ch mechanizmoch rastl?n a ich vplyv na zdravie
Ing. Ľubomíra Kakalíková, PhD., Chateau Modra a.s., Modra
V predch?dzaj?cich ??slach ?asopisu sme sa zaoberali obsahom majoritn?ch antioxidantov, ktor? sa vyskytuj? v hrozne (?upk?ch a semen?ch) a v?robou oleja zo semien hrozna. V tejto ?asti pr?ce sa zameriame na obrann? mechanizmy rastl?n, na ?lohu antioxidantov v tomto procese a ich vplyv na na?e zdravie. Z experiment?lnych pr?c vyplynulo, ?e rozdielne klimatick? podmienky, ktor? maj? vplyv na vznik a ??renie chor?b vini?a, maj? vplyv aj na obsah antioxidantov v hrozne, listoch, semen?ch a ?upk?ch. Porovn?van?m v?sledkov z jednotliv?ch anal?z sme objasnili podstatu vplyvu biotick?ch a abiotick?ch faktorov na obsah polyfenolov a antioxidantov vo vzork?ch semien a ?upiek z hrozna, z?skan?ch z r?znych odr?d vini?a. V?sledky priniesli aj ?al?ie cenn? poznatky, tak po str?nke teoretickej, ako aj praktickej.
Certifik?cia v?na vo vin?rskom roku 2010/2011
RNDr. Jarmila Laštincová, PhD., ?stredn? kontroln? a sk??obn? ?stav po?nohospod?rsky Bratislava
Certifi k?ciu v?na s chr?nen?m zemepisn?m ozna?en?m (CHZO) a s chr?nen?m ozna?en?m p?vodu (CHOP) pred uveden?m na trh vykon?va ?stredn? kontroln? a sk??obn? ?stav po?nohospod?rsky v Bratislave (?KS?P), pod?a z?kona ?. 313/2009 Z.z. o vinohradn?ctve a vin?rstve a jeho vykon?vacej vyhl??ky ?.350/2009 Z.z. v platnom znen?. ?KS?P s??asne pride?uje ?t?tne kontroln? ??sla (?K?) na v?na s chr?nen?m ozna?en?m p?vodu. Vo vin?rskom roku 2010/2011 (od 1.8.2010 do 31.7.2011) ?KS?P, Odbor vinohradn?ctva a vin?rstva, presk??al a certifi koval 1 393 vzoriek, ?o predstavuje hodnoten? mno?stvo 17 503 091 litrov v?na.
