Prírodne sladké — ľadové a slamové vína
Jozef ň evcech, Katarína Ďurčanská, Fedor Malík, Katarína Furdíková Ústav biochemickej technológie a potravinárstva, Oddelenie biotechnológie Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.
Kategória prírodne sladkých vín patrí k tomu najvzácnejšiemu, čo dokáže príroda vinárovi poskytnúť. Začína to v mysli vinohradníka a vinára a následne i vo vinohrade. Hlavný predpoklad pre úspešný výsledok je zdravá a dostatočne vyzretá surovina. Zatiaľ čo sa pri ľadovom víne o cukornatosť „postará“ sama príroda, do výroby slamového vína zasahuje aj človek. História vzniku týchto mokov má veľa podobností, avšak technológia a samotný výsledok sú predsa len odlišné. Vo svete sa vznik takýchto vín datuje do čias antiky, na Slovensku je ľadové a slamové víno fenoménom 21. storočia.
Drevo a v?no
Ing. Edita ?ur?ov?
Dreven? n?doby r?znych tvarov a ve?kost? sa vo vin?rstve pou??vaj? od nepam?ti. Spo?iatku sa vyu??vali na prepravu r?znych tovarov, ?asto potrav?n a teda aj v?na (napr?klad pod?a Herodota sa arm?nske v?no dopravovalo do Babylonu v Mezopot?mii v kadiach z palmov?ho dreva). Odhaduje sa, ?e dreven? n?doby sa na ?zem? dne?nej Eur?py za?ali pou??va? na skladovanie a prepravu v?na v obdob? okolo roku 50 p. n. l. V III. storo?? n. l. praktick? sudy a s?dky postupne nahr?dzali tradi?n? amfory v celom Stredomor?. Sudy a s?dky z r?znych druhov dreva sl??ili aj na kvasenie hrozna i mu?tu a pribli?ne od sedemn?steho storo?ia aj na cielen? vyzrievanie v?na (hoci v mnoh?ch tradi?n?ch vin?rskych krajin?ch sa na tieto ??ely uprednost?ovali kamenn?, hlinen?, nesk?r bet?nov?, ?i smaltovan? n?dr?e) a? do ?es?desiatych rokov dvadsiateho storo?ia, kedy vo vin?rstve mas?vne nast?pila u??achtil? oce?. (more…)
Kyseliny v hroznech ? jejich tvorba, mo?nosti ovlivn?n? a anal?za
Doc. Ing. Pavel Pavlou?ek, Ph.D., ?stav vinohradnictv? a vina?stv?, Zahradnick? fakulta, Mendelova univerzita v Brn?
D?raz na kvalitu hrozn? mezi vinohradn?ky a vina?i st?le stoup?. Je velmi pot??uj?c?, ?e u? to nen? jenom o m??en? cukernatosti, ale tak? st?le se zvy?uj?c? d?raz na dal?? kvalitativn? parametry. Kl??ov? v?znam, zejm?na pro kvalitu b?l?ch v?n, p?edstavuj? organick? kyseliny. Hrozny pro v?robu b?l?ch v?n by bylo vhodn?j?? skl?zet pr?v? na z?klad? obsahu titrovateln?ch kyselin, obsahu kyseliny jable?n? a hodnoty pH. Modern? vinohradnictv? a vina?stv? je postaven? na znalosti tvorby jednotliv?ch kvalitativn?ch parametr? v hroznech, mo?nostech jejich ovlivn?n? agrotechnikou b?hem vegetace a spr?vnou interpretac? v?sledk? z?skan?ch p?i jejich anal?ze. (more…)
Formuje sa z?kon o Odbytovom fonde
Slovensk? v?na, ktor? ?n? ?spechy na mnoh?ch prest??nych svetov?ch, eur?pskych i dom?cich s??a?iach, si na?li cestu k svojim spotrebite?om. S? ozdobou na stoloch sviato?n?ch, pre svoju v?nimo?nos? a jedine?nos? sa te?ia priazni konzumentov aj pri be?n?ch ?ivotn?ch situ?ci?ch. Mo?no obdivova? cie?avedom? a h??evnat? pr?cu na?ich producentov ? vinohradn?kov a vin?rov ? ktor? aj v nepriaznivej??ch ekonomick?ch podmienkach dok??u vyrobi? vysoko kvalitn? v?no a bojova? pri z?plave zahrani?n?ch v?n, ?asto ni??ej kvality, o svoje miesto na trhu, o svojho konzumenta. (more…)
