Čína . Stamodtiaľ a iné…

Za pár dní čínskeho pobytu len veľmi ťažko môžete vystihnúť realitu tamojšieho života. Stále červená Maova Čína je obrovská krajina s mraveniskami ľudí, ktorí, aspoň sa vám tak javí, vykonávajú Brownov pohyb. Zastavte sa a dobre sa rozhliadnite. Zistíte, že to nie je celkom pravda. Takmer dve miliardy ľudí, aj za cenu násilia, žije však v pokoji. Centrálne orgány strany to majú všetko pevne v rukách. Kráča sa v jednom šíku a ľudia, zdá sa, sú disciplinovaní. Všetko funguje, krajina sa rozrastá, vládne tu poriadok. Pýtam sa sám seba. Je to skutočne tak? A ak, musí tu byť čosi, čo nám v Európe chýba. Musí tu byť čosi čarovné, čosi historicky zakotvené. Ľudsky pre nás nepochopiteľné. Päťtisíc rokov tu vládne… subordinácia. Je tu ktosi nado mnou a som tu ja. Ja červíček. A keď trochu zaprší, vleziem pod zem. Ja a tisíce, milióny takých tvorov ako som ja… Prepáčte, nechal som sa trochu uniesť a pomohol som si, aspoň v nad pise tohto príspevku Lacom Novomeským a jeho útlou zbierkou básní „Stamodtiaľ a iné“. Autora som nemohol poznať, s jeho dcérou Elenou sme však spolu päť rokov chodili do školy. Žije ešte kdesi v Prahe a možno sa mi ozve. Že píšem hlúposti…