Genetické profily odrôd viniča
Abstrakt
Hlavným cieľom našej štúdie bolo identifikovať desať slovenských odrôd viniča (Vitis vinifera, L.) vyšľachtených na Slovensku. Identifikáciu sme vykonali pomocou jedenástich mikrosatelitov, pričom amplifikovaných bolo celkovo 69 rôznych alel od 4 (ISV3) po 8 (VVS2). Následne boli stanovené uvedené parametre, očakávaná (He) a pozorovaná (Ho) heterozigotnosť, polymorfný informačný obsah, pravdepodobnosť identity, efektívny počet alel a celkový počet alel. Všetky mikrosatelity boli polymorfné a poskytovali reprodukovateľné dáta. VVS2 lokus vykazoval najvyššie hodnoty polymorfného informačného obsahu; 6,25, efektívneho počtu alel; 0,83 a indexu diverzity; 0,84.
Ivana Dokupilová 1,2, Martin Sák1,2, Daniel Mihálik1 ,(1)Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky Bratislava, (2) Slovenská Technická Univerzita, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Bratislava
Foto Dorota Pospíšilová
Oxid siri?it? vo v?ne
Oxid siri?it? je vyu??van? pri v?robe v?na u? od r?mskych ?ias. Vo vin?rstve sa pou??va najm? pre svoje antioxida?n? vlastnosti a na potl??anie aktivity kvasiniek a bakt?ri?. Oxid siri?it? je pr?rodn? ved?aj?? produkt kvasiniek pri kvasen?, ktor? ho zvy?ajne neprodukuj? viac ako 10 mg/l. Viacer? v?skumy dokazuj?, ?e t?to koncentr?cia z?vis? od r?znych faktorov ? napr. od kme?a a ?ivotn?ho prostredia kvasiniek. V ?l?nku si bli??ie op??eme vlastnosti, formy a pou?itie SO2, ktor? s? ?zko sp?t? s pH a teplotou.
V Porte sa hovorilo o vinohradn?ctve
V predch?dzaj?com ??sle ?asopisu sme predstavili nosn? t?my 34. medzin?rodnej konferencie pre vini? a v?no. Konferencia sa konala v j?ni m.r. v Porte a odznelo na nej mno?stvo zauj?mav?ch predn??ok. V ?l?nku sa budeme venova? t?mam prezentovan?ch v sekcii vinohradn?ctvo.
Pestovanie viniča a genetická manipulácia
Igor ň armír, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora Bratislava
V prvom a druhom čísle časopisu Vinič a víno ročníka 2010 som publikoval pomerne obsiahli článok zameraný na problematiku geneticky modifi kovaných organizmov (GMO) všeobecne a osobitne v súvislosti s vinohradníctvom a vinárstvom. Informácie o uplatň
Metódy diagnostiky vírusových chorôb viniča a prípravy bezvirózneho sadbového materiálu
RNDr. Vladimír Repka, CSc., Ústav vinohradníctva a vinárstva, Centrum výskumu rastlinnej výroby Bratislava
Kvalitná diagnostika, ako aj príprava bezvirózneho sadbového materiálu, sú striktne závislé od výberu adekvátneho metodického postupu. Pod diagnostikou rozumieme také postupy, ktoré dokážu, veľmi citlivo a zároveň
Alternatívne riešenie uzáverov
Pri zachovávaní kvality vína vo fľašiach zohráva rozhodnú úlohu jeho uzáver. Kým v minulosti dominovala prírodná korková zátka, v súčasnosti si môžu vinári vybrať z viacerých alternatívnych riešení. Situáciu pri ich uplatň
Antioxidanty a lipidické produkty z hrozna
Ing. Ľubomíra Kakalíková, PhD., Chateau Modra, a.s. Modra, Ing. Denisa Káčenová, Ministerstvo pôdohospodárstva SR Bratislava, Ing. Roman Janoušek, Janoušek s.r.o. Pezinok
Súhrn
Cieľom riešenia výskumnej úlohy je výskum, zhodnotenie a výber metodických postupov na poloprevádzkovú izoláciu a separáciu využiteľných surovín z čerstvých výliskov vybraných odrôd hrozna. V rámci riešenia úlohy sme odskúšali niekoľko modelov triedičov. Ich maximálny výkon triedenia sa pohyboval od 20 kg/h x m2 do 1065 kg /h x m2. Konvenčné triediče pracovali s max. výkonom 250 kg/h x m2, ktorý sa postupne znižoval upchávaním triediacej plochy výliskami. V práci sú zhrnuté aj výsledky z testov triedenia výliskov na multifrekvenčnom triediči, ktorý pracuje na odlišnom princípe ako konvenčné triediče. Táto nová technológia nebola doteraz aplikovaná na triedenie výliskov z hrozna. Po optimalizácii podmienok triedenia výliskov na multifrekvenčnom triediči, bola triediaca kapacita 1650 kg/h x m2. Hlavným realizačným výstupom riešenia úlohy je vypracovanie optimálnej metódy finálneho spracovania hroznových výliskov na výrobu hroznových semien a prírodného hroznového oleja. Boli spracované všetky technické a ekonomické podmienky na zabezpečenie poloprevádzkovej technológie výroby. Výstupnými produktmi na úrovni „pilot plant“ sú vytriedené zrnká a šupky z hrozna a prírodný hroznový olej. Vypracovali sme technologickú dokumentáciu celého výrobného procesu výroby semien z hrozna a výroby prírodného hroznového oleja. V rámci riešenia úlohy sme po vytriedení výliskov v extraktoch semien hrozna stanovili obsah sušiny, polyfenolov, antioxidantov a lipidov. Porovnávanie výsledkov jednotlivých analýz v rokoch 2003-2006 objasň
Identifikácia odrôd viniča
Na XXXIII. Kongrese OIV, ktorý sa v minulom roku konal v gruzinskom Tbilisi, viaceré výskumné pracoviská prezentovali tiež práce z oblasti identifikácie odrôd viniča. Existuje niekoľko metód identifikácie odrôd viniča. Klasickou metódou je ampelografická identifikácia založená na opise viniča. Zaoberá sa morfologickým opisom odrôd a jednotlivých časti viniča, ako sú púčiky (očká), listy, kvety a bobule a i. Nedávno boli vyvinuté nové metódy, ako napríklad identifikácia prostredníctvom DNA — molekulárnych markerov. SSR markery (Simple Sequence Repeats) sú mikrosatelity — úseky DNA s dÄşžkou 1—6 nukleotidov, obsahujúce opakujúce sa nukleotidové motívy. Nedávny pokrok v oblasti molekulárnej biológie a charakterizácii viniča hroznorodého, umožnil výskum s cieľom zlepšiť kvalitu vína a produktov vyrábaných z hrozna. Snahou je tiež zistiť pôvod jednotlivých odrôd a tieto poznatky využiť v šľachtiteľstve. Ďalšou metódou identifikácie je príprava softvérového produktu schopného spracovať digitálny obraz listu viniča. Táto metóda by mala byť rýchla, efektívna a takmer automatická, s minimálnym ľudským zásahom.
Výživa a hnojenie viniča hroznorodého vo vinohradníckej oblasti Tokaj
Úvod
Vinič hroznorodý, ako kultúra pestovaná na danom stanovišti dve až tri desaťročia, si na zabezpečenie dostatku živín v pôde vyžaduje mimoriadnu pozornosť. Rodiace vinohrady je potrebné začať hnojiť od piateho roku od výsadby sadencov. Zameriavame sa predovšetkým na udržovacie vápnenie, pravidelné hnojenie organickými hnojivami a na hnojenie s priemyselnými hnojivami, nahradením makro a mikroživín. Pri nástupe rodivosti, v piatom roku po výsadbe, by vinič mal mať optimálny obsah živín v pôde. V ďalších rokoch je potrebné zabezpečiť výživu nahradzovacím systémom, v závislosti od pestovaných odrôd viniča, ich nárokov na živiny, dosahovanú úrodu a odber živín hroznom, listami a drevom viniča (Vanek 1996, Fecenko, Ložek 2000, Ložek a kol. 2006).
Ing. Pavol Krempa, Katedra agrochémie a výživy rastlín,
Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra
