Patog?ny a hniloby ohrozuj?ce kvalitu neskor?ch zberov a v?berov Choroby a poruchy podporuj?ce hnilobn? procesy
Ing. Ga?par Vanek, CSc.
Podmienkou kvalitn?ch v?n z neskor?ch zberov je zdrav? hrozno (obr. 1A). Prijate?n? je iba u??achtil? forma Botrytis cinerea, ktor? m??e vytv?ra? cib?by. Ak sme robili v tomto roku spr?vnu a v?asn? ochranu proti chorob?m, ?kodcom a r?znym poruch?m, je predpoklad, ?e hrozno bude zdrav? aj po jeho ponechan? na kroch do konca novembra, alebo e?te dlh?ie ? na ?adov? zber. Pri n?zkych teplot?ch nemaj? patog?ny, epifyti ve?mi priazniv? podmienky na infekciu a na v?voj hnilobn?ch patog?nov. Preto je mo?n? ponecha? zdrav? hrozno na kroch aj po opadnut? listov. In? je situ?cia, ke? v tomto obdob?, teda v priebehu septembra u? bolo a aj v novembri je hrozno napadnut? r?znymi hubov?mi patog?nmi. Tak?to chor? hrozno by sme nemali ponecha? na neskor? zbery, preto?e sa hniloby bud? e?te roz?irova? a hrozno u? nebude vhodn? na v?robu kvalitn?ho v?na (obr. 1B).
S??asn? ro?n?k je z h?adiska javiacej sa kvality hrozna ve?mi n?dejn?. Samozrejme, e?te bude mnoho z?visie? od priebehu po?asia v tomto i v nasleduj?com obdob?. Ve?a z?le?? od po?asia vo fenof?zach ukon?enia dozrievania a vyzretia hrozna. Posledn? fenof?zy dotv?raj? osobitos? ro?n?ka, zohr?vaj? d?le?it? ?lohu pri vytv?ran? aromatickej plnosti hrozna a v?na.
Oddialen?m term?nu zberu hrozna na ?o najneskor?ie obdobie, t.j. ponechan?m zrel?ho hrozna na kroch, ?asto aj po ukon?en? asimil?cie vini?a, teda aj po opadnut? listov, mo?no dosiahnu? v?na osobitn?ch hodn?t. Rozhodnutie o termine zberu m? by? s??as?ou spolo?n?ho z?meru vinohradn?ka a vin?ra. Je si v?ak potrebn? uvedomi?, ?e v bobuliach strapcov, ktor? visia na kroch aj bez asimil?cie a tvorby cukrov, e?te st?le prebiehaj? d?le?it? biochemick? pochody, ktor? zv???a pozit?vne ovplyv?uj? vlastnosti v?na. Podmienkou, na ktor? nem??eme a nesmieme zab?da?, je dobr? zdravotn? stav strapcov, bob??.
Mus?me r?ta? aj s rizikom. Nebezpe?enstvu hnil?b sa najlep?ie m??eme vyhn?? tak, ?e sa u? v priebehu veget?cie sna??me vyhn?? po?kodeniam strapcov, bob??. Tieto nar??aj? celistvos? bobule, a t?m umo??uj? os?dleniu hnilobn?ch patog?nov. Zamerajme sa na niektor? z por?ch, ?i chor?b, sp?soben?ch naru?en?m bob?? ?kodcami, ktor? ovplyv?uj? zdravotn? stav hrozna.
Z fyziologick?ch por?ch s? to najm? slne?n? ?pal, ?i sp?la, krupobitie, fyziologick? praskanie bob??, ?i mechanick? po?kodenie. Z hubov?ch chor?b si uve?me aspo? niektor?: plese? siv? ? botryt?da ? biela hniloba, ?ierna hniloba, penic?lium, aspergilus, altern?ria, antrakn?za, ?erne, stolbur, m??natka. Zo ?kodcov oba?ova?e, drozofi la a osy.
V s??asnosti, v nov?ch podmienkach, ke? sa ?as? hrozna zber? podstatne nesk?r, ?asto a? po opadnut? listov alebo e?te nesk?r, a? pri siln?ch mrazoch, sa stret?vame s podstatne ?ir?ou paletou mikroorganizmov,patog?nov. Nesk?r aj fakultat?vnych ?i oblig?tnych epifytov ?i saprofytov, ktor? sa uchytia na povrchu bob??, alebo prenikaj? do du?iny dozret?ho, ?i prezret?ho hrozna.
Kysl? hniloba hrozna ? ?Sour rot? sa vyskytuje zv???a na po?koden?ch bobuliach. Do r?n na bobuliach sa dost?vaj? aj ?al?ie mikroorganizmy, r?zne kvasinky, pr?padne aj octov? bakt?rie z rodu Acetobacter, ktor? produkuj? kyselinu octov?. V infi kovanom vinohrade oby?ajne c?ti? charakteristick? prenikav? octov? z?pach. ?asto sa na poru?en?ch bobuliach druhotne usadia aj mu?ky octomilky (drozofi la), ktor? ur?ch?uj? rozklad nahnit?ho hrozna zan??an?m kvasiniek do po?kodenej bobule, ktor? ?alej nar??aj? larvy octomilky. Nesk?r, spravidla poru?en? bobule, s? infi kovan? aj ?al??mi hubami, ??m sa choroba hrozna men? na hnilobu ?bunch rot?.
Hniloby hrozna ? ?bunch rot? je n?zov pre napadnutie bob?? viacer?mi mikroorganizmami. Spravidla ide o nekrotrofn? huby (huby, sp?sobuj?ce odumieranie buniek), ako plese? siv? Botrytis cinerea, alebo biela hniloba Metasphaeria diplodiella. Druhotne v?ak na tieto hniloby nadv?zuj? aj r?zne druhy fakultat?vnych nekrotrofov z rodu Penicillium sp., Trichothecium sp., Aspergillus sp., Rhizopus sp., Rhizoctonia sp., pr?padne in?.
Fakultat?vne nekrotrofn? organizmy s? mikroorganizmy pr?le?itostne sa vyv?jaj?ce na odumret?ch pletiv?ch. Do tejto skupiny patr? v???ina spom?nan?ch h?b (p?vodca bielej hniloby je priamym patog?nom). Fakultat?vne nekrotrofy m??u ?i? spo?iatku v symbi?ze (obojstranne v?hodn? vz?ah) s hroznom, a tieto v pr?rode vo?ne pre??vaj? aj ako saprofyti (organizmy, ?ij?ce na odumret?ch substr?toch). Saprofyti sa v?ak m??u tie? adaptova? na parazitick? sp?sob ?ivota. V?etky druhy fytopatog?nnych mikroorganizmov, ktor? patria do tejto skupiny, maj? ve?mi dobre vyvinut? schopnos? akt?vne os?d?ova? m?tve organick? substr?ty a tak m??u aj nekone?ne dlh? obdobie pre??va? v p?de saprofytn?m sp?sobom. Akon?hle sa v?ak dost?vaj? do styku s vhodnou ?ivou hostite?skou rastlinou, za vhodn?ch podmienok prech?dzaj? na nekrotrofn? sp?sob ?ivota. V tom pr?pade tieto mikroorganizmy usmrcuj? nimi infi kovan? bunky a pletiv?. K usmrteniu buniek hostite?a doch?dza enzymatickou aktivitou mikroorganizmov, napr. po infekcii bakt?riami, r?znymi druhmi h?b, pr?padne p?soben?m nimi vylu?ovan?ch tox?nov do plet?v rastliny. Po usmrten? rastlinn?ch buniek, prech?dza parazit op?? do saprofytnej f?zy. Fakultat?vne nektrotrofy spravidla v p?de pre??vaj? na odumret?ch organick?ch substr?toch vo forme gamety (zrel? pohlavn? bunka), cysty, sp?ry, alebo vegetat?vneho myc?lia (podhubie). Medzi tieto mikroorganizmy patria niektor? druhy h?b z rodu Aspergillus sp., Penicillium sp., Rhizopus sp., Trichothecium sp., Cladosporium sp., Rhizoctonia sp., pr?p.in?. Do tejto skupiny v p?de pre??vaj?cich organizmov mo?no zaradi? aj druhy z rodu Botrytis, najm? Botrytis cinerea.
HUBY PRIAMO SA Z??AST?UJ?CE NA HNILOBE HROZNA
Plese? siv? ? Botryt?da ? v pr?pade vlhk?ho po?asia infi kuje e?te nezrel? bobule a sp?sobuje zhubn? hnilobu. V infi kovan?ch bobuliach sa u? v tomto obdob? nevytv?ra cukor a proces zrenia sa preru??. Napadnut? bobule sa zafarbuj? dohneda a vyrast? na nich siv? n?let kon?diof?r s kon?diami, ktor? nesk?r pokr?va cel? bobule (obr. 2). Napadnut? strapce maj? nepr?jemn? ples?ov? z?pach. Tak?to chor?, strapce sa st?vaj? vhodn?m substr?tom aj pre infekciu druhotn?mi hubami, ktor? m??u v?razne zhor?i? kvalitu suroviny na v?robu v?na. Pri modr?ch odr?d?ch plese? siv? rozklad? aj farbiv? v ?upke.
Pri napadnut? zrel?ch bob?? botryt?dou, pri vy??om obsahu cukru a pri teplom a suchom r?ze po?asia, doch?dza k pozit?vnemu ??inku huby. Vznik? tzv. u??achtil? hniloba, pri ktorej bobule hnedn? a pri suchom r?ze po?asia sa scvrk?vaj? ? tvoria sa cib?by. Pri cukornatosti nad 19-20 oNM, najm? v septembri a okt?bri, vplyvom striedania chladn?ch noc? s rosou a tepl?ch dn?, sa vytv?raj? priazniv? podmienky, kedy sa huba na bobuliach uchyt?, infi kuje ich. Spo?iatku sa na bobuliach objavuj? drobn? hned? ?kvrny (obr. 3A), ktor? sa roz??ria na cel? bobu?u, alebo bobule n?hle zhnedn?. Cez odumret? hned? ?upku sa voda z bobule r?chle odparuje a bobule sa za?n? scvrk?va? (obr. 3B). Ke? odkryjeme ?upku, vid?me pod ?ou zdrav? du?inu (obr. 3C). Z hrozna s v?skytom cib?b mo?no ?peci?lnou technol?giou vyrobi? v?na v?nimo?n?ch kval?t, ktor? v na?ej legislat?ve ozna?ujeme ako cib?bov? v?ber, v ?eskej legislat?ve ako botryt?dov? v?no.
Biela hniloba je sp?soben? patog?nom Metasphaeria diplodiella, kon?diov? ?t?dium Coniella diplodiella. Bobule infi kuje oby?ajne cez rany a vytv?ra podmienky na ?al?ie infekcie nekrotrofn?mi organizmami, ktor?mi m??u by? ?al?ie huby, ale aj octov? bakt?rie, ?i kvasinky.
Prv? pr?znak infekcie na bobuliach sa prejavuje p?som postupn?ho odfarbovania bobule, pri bielych odrod?ch do belavo-?ltkasta (obr. 4A, ??pka ?. 1), pri modr?ch odrod?ch do bledo k?vovo-hneda. Bobule sa scvrk?vaj? (obr. 4B), a postupne sa pod poko?kov?m pletivom vytv?raj? pykn?die (obr. 4, ??pka ?. 2 a 4)) ? poko?kov? pletivo infi kovan?ch bob?? je drsn?. ?asto b?va napadnut? aj strapina (obr. 4, ??pka ?. 3).
?asto n?s na bielu hnilobu upozor?uj? zhnednut?, turgescentn?, tvarovo nezmenen? bobule, na ktor?ch okrem hnedej farby nie je ?iadny in? pr?znak (obr. 5). Ke? sa v?ak pozrieme d?slednej?ie, na takto po?koden?ch strapcoch sa vyskytuj? aj bobule, ktor? sa za??naj? scvrk?va?. Na nich m??eme pozorova? m?lo v?razn? zdrsnenie, sp?soben? vznikom pykn?d.
Po?koden? bobule maj? ni??iu cukornatos? a menej aromatick?ch l?tok. Biela hniloba sa vyskytuje takmer v?dy v sprievode s octov?m pachom, ktor? mo?no zac?ti? u? vo vinohrade. Predpoklad? sa, ?e octov? z?pach poch?dza od namno?en?ch sprievodn?ch mikroorganizmov, octov?ch bakt?ri?, alebo ju vyvol?va aj v?skyt z?stupcov kvasni?nej mikrofl ?ry, ktor? spravidla druhotne vyvol?vaj? r?zne rozkladn? procesy v infi kovan?ch bobuliach. V?na, vyroben? z hrozna napadnut?ho bielou hnilobou s? menej kvalitn? a ?asto maj? vy??? obsah prchav?ch kysel?n.
?ierna hniloba ? gi?ardia vini?ov? ? je sp?soben? patog?nom Guignardia bidwellii. Huba nap?da v?etky zelen? ?asti vini?a ? listy, bobule, v?honky. ?astej?ie s? napadnut? bobule v???ie ako hr??ok. Na nich sa vytvoria okr?hle ?kvrny sivastej, nesk?r hnedej farby, ?kvrny sa r?chle zv???uj?. Na napadnut?ch bobuliach vid?me ?asto postupn? hnednutie ? prebiehaj?ce v p?soch (obr. 6). Napadnut? bobule sa zafarbuj? dohneda, v suchom po?as? sa scvrk?vaj?, v zr??kovom po?as? maj? sklon k hnitiu. Z spo?iatku bobule vyzeraj? akoby sparen?, nesk?r sa zvra??uj?, za??naj? ?ernie? od miesta infekcie, kde sa nach?dzaj? ?ierne pykn?die (obr. 6B). Po nieko?k?ch d?och cel? bobu?a mumifi kuje, s?ernie a na povrchu sa nach?dzaj? pykn?die. Pykn?die sa po vypr?zdnen? vyp??aj? hyfami a premie?aj? na skler?ci?. Tie sa po prezimovan? pretv?raj? na perit?cie, ktor? obsahuj? askosp?ry, zdroj jarnej infekcie.
Zelen? plese? ? penic?liov? hniloba ? na bobuliach b?va po infekcii hubou Penicillium expansum. M??e sa vyskytn?? najm? pri vlhkom r?ze po?asia, predov?etk?m na dozrievaj?com hrozne. Vyskytuje sa v???inou na bobuliach poranen?ch osami, oba?ova?mi, ?i poranen?mi in?m sp?sobom. Zelen? plese? je niekedy naz?van? aj ako modr? plese?. Na infi kovan?ch bobuliach tvor? modrozelen? hrudky kon?di? (obr. 7). Produkuje mykotox?n zv. patul?n. M? nepriazniv? vlastnosti, sp?sobuje vo v?nach ples?ov? pachute.
?ierna plese? sa na bobuliach m??e vyskytn?? po infekcii hubou Aspergillus niger, formou ?iernych zhlukov kon?di? (obr. 8). Je v?znamn?m ?kodcom najm? pre tvorbu vysoko toxick?ch metabolitov, mykotox?nov.
Na Slovensku sa pre sporadick? v?skyty, ktor? z h?adiska vytvoren?ch mykotox?nov nie s? zatia? pova?ovan? za karant?nne nebezpe?n?, ofici?lne Aspergillus sp. zvl??? na hrozne nesleduje a osobitn? ochrana vo vinohrade sa proti nemu nevykon?va. Pod?a m?jho n?zoru bude v bud?cnosti potrebn? monitorova? rozsah v?skytu Aspergillus sp. na hrozne, ako zdroja pre ?loveka silne toxick?ch metabolitov v hrozne a vo v?ne.
Biela plese? sa vyskytuje po infekcii hubou Alternaria alternata (nem?li? si s bielou hnilobou). Huba je v???inou saprofytick?, m??e v?ak aj parazitova?. Pri vlhkom r?ze po?asia sa na strapine a bobuliach. objavuje hust?, biele myc?lium ?asto sa vyskytuje spolu s ?al?ou mikroskopickou hubou, Cladosporium sp., ktor? sp?sobuje ?erne na vini?i. Huba Alternaria alternata m? dva typy myc?lia ? vzdu?n? a submerzn? (ponorn?). V?razn? je oby?ajne vzdu?n?, vatovit? myc?lium (obr. 9), ktor? je steriln?. Submerzn? myc?lium vytv?ra kon?die tmavo sfarben? ? olivovo zelen? a? hned?. Huba produkuje toxick? metabolit AAT (alternaria alternata toxin) a ?al?ie tox?ny, ??m je z h?adiska hygienick?ho nebezpe?n? pre hrozno, aj ako surovinu na v?robu v?na.
?erne na hrozne os?d?uj? strapce, kde sa nach?dzaj? aj po?koden? bobule. Na vytekaj?cej ??ave sa vytv?raj? podmienky pre niektor?, v???inou saprofytn? huby, ktor? sa tu usadzuj?. S? to napr. Cladosporium sp., Pullularia sp., Alternaria tenuis, Gloeodes pomigena a ?al?ie. Na bobuliach vytv?raj? hubov? povlaky ?iernej farby, sadzovit?ho vzh?adu ? chrasty (obr. 10). Tieto huby v???inou nezasahuj? do bobule, ale iba do povrchov?ch plet?v. Spravidla nesp?sobuj? de?trukciu napadnut?ch strapcov. ?ierne chrasty sa daj? zmy? iba obtia?ne, ich dlhodob? p?sobenie m??e ur?chli? scvrk?vanie bob?? a zv??i? n?chylnos? na infekciu zhubn?mi patog?nmi.
PATOG?NY NEPRIAMO SA Z??AST?UJ?CE NA HNILOB?CH HROZNA
M??natka vini?a, Uncinula necator, kon?diov? ?t?dium Oidium tuckeri. Ako povrchov? parazit, po?kodzuje najm? ?upku, cez ktor? sa ?iv? prerastaj?cimi haust?riami z povrchov?ch plet?v bob??. V mieste infekcie vznikne na ?upke hnedo sfarben? sie? (obr. 11A). Bobu?u otv?ra tie? praskanie bob?? (obr. 11B) , ?o umo??uje infekciu ?al??mi patog?nmi.
Antrakn?za vini?a, Elsinoe ampelina, kon?diov? ?t?dium Sphaveloma ampelina. Nap?da v?etky zelen? ?asti vini?a. Na bobuliach sa tvoria okr?hle sivo?ierne ?kvrny s vodnat?m, nesk?r hnedn?cim lemovan?m (obr. 12). Choroba nesp?sobuje priamo hnitie hrozna, ale naru?en?m ?upky bob?? otv?ra br?nu pre infekciu hnilobn?m patog?nom.
Stolbur na vini?i je nebezpe?n? choroba, sp?soben? fytoplazmou. V?skyt a ?kodlivos? m? u n?s vzostupn? charakter. Chorobu spom?nam preto, lebo si ju treba v??ma?, zaznamen?va?, aby sme ju mohli ?spe?ne potl??a?. Choroba po?kodzuje aj strapce (obr. 13), nem? podstatn? vplyv na hniloby hrozna.
?KODCOVIA PODPORUJ?CI HNITIE HROZNA
Oba?ova?e na vini?i. Ve?k? v?znam v ochrane proti hnilob?m m? ??inn? ochrana proti oba?ova?om, najm? proti druhej gener?cii. H?senice vy?ieraj? bobule a zar?vaj? sa do nich (obr. 14). ?kodu n?sob? vlastnos? h?sen?c, ?e pred za?ran?m sa do bobule skusmo nahr?zaj? viac bob??. T?m otv?raj? vstupn? br?nu pre infekciu r?znym hnilobn?m patog?nom, ako botryt?de, bielej hnilobe, ?i in?ch patog?nov.
Drozofila (octomilka) oby?ajn?. Najm? pri v?skyte kyslej hniloby c?ti? octov? pach, t.j. pr?tomnos? octov?ch bakt?rii (Acetobacter sp.), pr?padne kvasiniek, sa stret?vame s v?skytom mu?iek drozofi ly (octomilky) oby?ajnej, Drosophila melanogaster (obr. 15). Ich v?znam spo??va najm? v tom, ?e m??u pren??a? a t?m roz?irova? spomenut? patog?ny.
Osa oby?ajn?, Vespula vulgaris. ?kod? na dozrievaj?com hrozne, vyh?ad?va najm? aromatick? a sladk? odrody. Nahr?za dozrievaj?ce bobule a vy?iera ich obsah (obr. 16). ?ast? s? pr?pady len povrchov?ho po?kodenia bob??. Osy ?asto rozn??aj? na hryzadl?ch a na tele kon?die plesne sivej, ktor? potom ?ahko prenik? do po?kodenej bobule. Z h?adiska hnil?b je v?znamn? ich p?sobenie nahr?zan?m bob??, a t?m otv?ranie r?n pre vstup hnilobn?m patog?nom.
V?ela medonosn? (Apis mellifera). V?ely nepova?ujeme za ?kodcov, preto?e nevedia nahryzn?? ?upku bob??. L??u len na nahryzan?ch bobuliach (obr. 17). N?vnady, ktor? sa pou??vaj? proti os?m, nesm? by? l?kadlom pre v?ely. Preto nesmie by? pripraven? tekutina pr?li? sladk?.
FYZIOLOGICK? PORUCHY PODPORUJ?CE HNITIE HROZNA
Slne?n? sp?la a slne?n? ?pal. Odkryt? strapce v letn?ch slne?n?ch d?och (najm? pri n?hlej zmene po chladnom po?as?) m??u by? postihnut? slne?nou sp?lou, ktor? sp?sobuje UV-B ?iarenie (obr. 18A), alebo slne?n?m ?palom, ktor? je sp?soben? tepl?m ? infra?erven?m ?iaren?m (obr. 18B). Ka?d? rok je osobitn?, niekedy ?kod? sp?la, inokedy ?pal, alebo s? roky, ke? sa tieto ?kody nevyskytuj?. Po?kodenie m??e prejs? do hniloby, ke? po po?koden? nasleduje dlh? vlhk?, zr??kov? obdobie. Ochranu rob?me tak, aby strapce neboli v plnej miere vystaven? slne?n?mu ?iareniu
Fyziologick? praskanie bob?? je z h?adiska ochrany proti hnilob?m nebezpe?n? ?kaz, preto?e m??e popraska? zna?n? ?as? bob??, ??m vznikn? rany (obr. 19), ktor? s? vhodn? na infekciu hubov?mi patog?nmi, najm? bielou hnilobou, ?i ples?ou sivou. Fyziologick? praskanie bob?? nast?va vtedy, ke? po dlhodobom suchom r?ze po?asia sa po?asie zmen? na nadmerne zr??kov?. Vtedy r?chle narastaj?ce bobule v druhej polovici vegeta?n?ho obdobia praskaj?, znehodnocuj? sa.
Foto autor.
