V ostatných rokoch sa ochrana viniča s stáva čoraz zložitejšou. Pozorujeme zvyšovanie škodlivosti, stúpanie agresivity bežných patogénov, badáme však aj pribúdanie nových škodlivých činiteľov, ktoré sa v našich vinohradoch doteraz vôbec nevyskytovali. Sú vinohradníci pripravení na dôsledné pozorovania, na prehliadky vinohradov počas vegetácie? Budú pripravení odhaliť také chorobné príznaky na viniči, ktoré nie sú bežné? Všímajú si zriedkavé príznaky na kroch viniča?

Rád by som poukázal na to nebezpečenstvo, ktoré prichádza v súčasnosti – na fytoplazmózy, ktoré ohrozujú naše vinohrady. Už desaťročia vieme o obávanej karanténnej chorobe, známej z juhozápadnej Európy, ktorá ale dozaista aj následkom klimatických zmien, vďaka ktorým sa aj vektory dostávajú do severnejšie pestovateľských oblastí, postupne dobýva ďalšie vinohrady. Choroba sa vyskytla aj v susedných štátoch, a už klope na dvere aj u nás.

Sme na to dobre pripravení? Poznáme dostatočne fytoplazmózy na viniči, diagnostiku choroby, spôsoby šírenia fytoplazmózy? V prípade dokázaného výskytu fytoplazmy, vieme ako dodržovať karanténne opatrenia? V prípade zistenia prvého výskytu fytoplazmózy vo vinohrade je najdôležitejšie, aby bol pripravený inštitucionálny aparát, a ten by začal uplatňovať potrebné, často tie najprísnejšie opatrenia, aby sme chorobe obmedzili jej epidemické rozšírenie
a škodlivé pôsobenie v našich vinohradoch. Veľmi dôležité je rozoznať napadnuté kry viniča.

Čo má teda robiť pestovateľ – vinohradník, ktorý má najväčšie šance objaviť prvú napadnutú rastlinu vo vlastnom vinohrade? V článku sa hodlám venovať tejto situácii a upozorniť na príznaky a porovnávaciu diagnostiku.

Vinohradník nesmie meškať s ohlásením nálezu podozrivej rastliny príslušnej fytokaranténnej službe. Presné určenie fytoplazmóz možno len na základe molekulárnych sérologických a iných mikrobiologických laboratórnych skúšok, ktoré môže zabezpečiť fytokaranténna služba. Vinohradník musí nájsť a označiť rastliny viniča, ktoré majú príznaky napadnutia chorobou. To je najdôležitejší prvý krok. Ďalej uvádzam potrebné informácie o fytoplazmách.

Na viniči sa vyskytuje viac fytoplazmami spôsobených chorôb, ktoré nazývame úhrnným názvom žltnutie viniča. Pre nás, vinohradníkov, sú z týchto chorôb dôležité dve: 

Názov Patogén Skupina fytoplazmóz Vektor
Zlaté žltnutie viniča,
Fytoplazmózové zlaté žltnutie viniča,  Flavescence dorée, FD
Candidatus Phytoplasma vitis Elm yellows (16SrV-C, 16SrV-D Scaphoideus titanus
Stolbur na viniči,
Fytoplazmózové žltnutie
a červenanie listov viniča, Bois noir (BN)
Candidatus Phytoplasma
solani
Stolbur (16SrXII,A,F,G) Hyalesthes opsoletus,
Reptalus panzeri, a i.

Ďalšie fytoplazmózy, ako napr. Ca.Phytoplasma ulmi, Ca.Phytoplasma australiense, Ca.Phytoplasma australasie, Ca.Phytoplasma asteris, nie sú zatiaľ pre naše vinohradníctvo významné.

1. Popis patogéna – zaradenie, názov, škodlivosť.

Fytoplazmy sú baktérie, gram-pozitívne, bez bunečnej steny, ktoré žijú vo fl oémových pletivách hostiteľských rastlín. Ich zaradenie: Bacteria; Tenericutes; Mollicutes; Acholeplasmataceae; Candidatus Phytoplasma sp.

Podľa našich poznatkov, nie je priama ochrana proti fytoplazmózam známa. Ich hostiteľskými rastlinami je široká škála pestovaných kultúrnych rastlín, aj burín.

Prenos fytoplazmoz je možný vegetatívnym množením, štepením, saním cykád, parazitickými rastlinami. 

2. Rozlíšenie – diagnóza dvoch fytoplazmóz na viniči.

2a. Príznakové rozlíšenie môže byť len orientačné, preto že príznaky oboch sú veľmi podobné. Prvá fytoplazmóza, ktorá je už vyše 10 rokov prítomná v našich vinohradoch (Stolbur na viniči) a druhá, karanténna, obávaná fytoplazmóza (Zlaté žltnutie viniča). Pokúsime sa podrobnou prehliadkou dôležitejších príznakov, ich detailov, dospieť k tomu, či je alebo nie je príslušný ker podozrivý z napadnutia Zlatým žltnutím viniča. Treba vedieť, že príznaky sú také podobné, vo väčšine detailov rovnaké, že podľa príznakov sa nedá choroba presne diagnostikovať. Môže nám však pomôcť v tom, že pokiaľ nájdeme podozrivý detail príznaku, aby sme to nahlásili fytokaranténnemu inšpektorovi, ktorý zariadi uskutočnenie laboratórneho testu, a presnému stanoveniu pôvodcu choroby. Následne, v prípade potvrdenia karanténneho patogéna Zlatého žltnutia viniča na našom území, treba uskutočniť tie najprísnejšie ochranárske a karanténne opatrenia.

2b. Laboratórneserologické a molekulárne metódy. Laboratórne, molekulárne technológie umožňujú určiť príslušnú fytoplazmu tak z viniča (listy), ako aj z vektorov (cykád).

3. Príznaky fytoplazmóz.

3a. Spoločné príznaky dvoch fytoplazmóz – Zlatého žltnutia viniča a Stolburu na viniči (obr. 1 až 4).

Na jar sa môžu napadnuté kry prejaviť neskorším pučaním. Charakteristické príznaky sa objavujú v letnom období najmä na listoch, ktoré sa zvinujú smerom nadol, až vytvárajú trojuholníkové tvary. Príznaky môžu mať celý ker viniča, alebo sú len na niektorých výhonkoch. Na modrých odrodách sa listy zafarbujú do červena (obr.  1) alebo do žlta na bielych odrodách (obr.  2) Listy bielych odrôd sú nepravidelne odfarbené, s prevahou medzižilových pletív (obr.  3). Spoločným príznakom je aj nepravidelný tvar strapcov, bobule sa scvrkávajú, vyznačujú sa veľmi nízkym obsahom cukru a  vysokým obsahom kyselín (obr. 4). Príznaky sa spravidla prejavujú spočiatku len na časti kra, na jednotlivých výhonkoch, neskôr sa rozšíria na celý ker, nastáva degradácia, až úplné hynutie kra.

3b. Príznaky, ktoré sú charakteristické najmä pre Stolbur na viniči (obr. 5 až 8). Výrazne sa prejavuje ostré delenie pôvodných zelených pletív od pletív, ktoré sa zafarbujú do červena na modrých odrodách (obr. 5 a 6). Menej výrazne, ale ostré ohraničenie žilami zelených pletív od žltých, sa prejavuje aj na bielych odrodách (obr. 7). Scvrkávanie až hynutie bobúľ a strapcov sa prejavuje pri oboch chorobách takmer rovnako, ale pri Stolbure na viniči listy pri strapcoch prezradia pôvod choroby vo forme ostrého ohraničenia zelených a červených pletív (obr. 8).

3c. Príznaky, ktoré sú príznačné najmä pre Zlaté žltnutie viniča (obr. 9 až 12). Na vrchných výhonkoch sa listy zvinujú až do trojuholníka a husto sú nad sebou krátke internódia (obr. 9). Na  modrých odrodách sa listy zafarbujú do červena, silno sa zvinujú až do trojuholníka. Pokiaľ sa objavia zelené časti, nebývajú ostro ohraničené od červených pletív žilami (obr. 10). Na bielych odrodách okrem zvinovania a sektoriálneho odfarbenia do žlta, bývajú často žlto odfarbené pletivá, ktoré lemujú žily (obr. 11), často spojené s nekrózou hlavných žíl (obr. 12). Zlaté žltnutie viniča sa prejavuje aj tzv. gumovitosťou výhonkov, ktoré nedozrievajú rovnomerne, alebo vôbec nedozrejú, ohýbajú sa, v zime vymŕzajú (obr. 13).

4. Vektory fytoplazmóz, za ich prenos sú v  prevážnej miere zodpovedné príslušné cykády.

Napriek tomu, že škodlivosť oboch fytoplazmóz je značná, práve Zlaté žltnutie viniča považujeme za podstatne nebezpečnejšiu chorobu, pretože vektor – cikáda Scaphoideus titanus – spôsobuje epidemické šírenie, a  vinič je jej hlavnou hostiteľskou rastlinou! Vektory stolburu, viac druhov cykád, nema za hostiteľskú rastlinu vinič, iba náhodne sajú na viniči. Preto je rozširovanie stolburu na viniči ojedinelé, náhodné.

4a. Rozšírenie vektora Zlaté žltnutie viniča – cikáda Scaphoideus titanus

Vektor bol pravdepodobne privlečený vo forme vajíčok v kôre sadeníc viniča v 50. rokoch m.s. zo severnej Ameriky. V Európe bol zistený v r. 1963 vo Francúzsku, následne v Taliansku, Švajčiarsku, Chorvátsku, v r. 1987. Od tohto obdobia sa naďalej aktívne šíri a rozširuje severnou, aj južnou hranicou svojho výskytu. Cikáda sa objavuje vo všetkých oblastiach, v ktorých je prítomná fytoplazmóza Zlaté žltnutie viniča, rozšírenie vektora však presahuje rozšírenie choroby. Cikáda je limitovaná zimnými aj letnými teplotami. Pre svoj vývoj potrebuje chladnejšie zimy, aby prešla štádiom diapauzy, ale aj teplé leto. Vyskytuje sa aj v Španielsku, Portugalsku, Rakúsku (2004), Slovinsku, Srbsku, Čiernej Hore, Macedonsku, Bulharsku (2006), Rumunsku, Grécku. Vyskytuje sa aj v oblasti Velika Drenova, kde je centrum produkcie a rozmnožovacieho materiálu viniča. V Maďarsku, aj na Slovensku, sa cikáda Scaphoideus titanus vyskytuje vo všetkých vinohradníckych oblastiach. Na území ČR, teda ani vo vinohradníckych oblastiach, výskyt Scaphoideus titanus nebol zistený.

5. Ochrana proti vektorom fytoplazmóz, cikádam bude najmä v prípade Scaphoideus titanus veľmi dôležitou súčasťou komplexných karanténnych opatrení.

6. Výskyt a  rozšírenie Zlatého žltnutia viniča

Francúzsko (1955), Taliansko (1973), Španielsko (1996), Srbsko (2002), Švajčiarsko (2004), Slovinsko (2005), Portugalsko (2007), Rakúsko a Chorvátsko (2009), Rumunsko (2012), Maďarsko (2013). U nás sa výskyt patogéna doteraz nepotvrdil.

Ing. Gašpar Vanek, CSc

Foto autor

Tags: