Ing. Ga?par Vanek, CSc.?Poruchy vini?a sp?soben? slne?n?m ?iaren?m prin??aj? probl?my, s ktor?mi je potrebn? r?ta?. Na ochranu strapcov mus?me vedome usmerni? agrotechniku, a to spo?iatku na ich otu?ovanie, nesk?r na ich ochranu pred priamym slne?n?m ?iaren?m. M? to by? s??as?ou zelen?ch pr?c, najm? z?sahov v uv??en?ch term?noch a premyslen?ch sp?sobov odstra?ovania listov a z?listkov v oblasti strapcov.

V r?mci glob?lneho slne?n?ho ?iarenia s? niektor? teplotn?, ?i sveteln? spektr?, ktor? m??u sp?sobova? po?kodenie vini?a. N?sledkom po?kodenia b?vaj? poru?en? ?ivotn? pochody vini?a, ?o m??e prebieha? aj bez vizu?lnych prejavov ? ide teda o bezpr?znakov? poruchy. Vo vinohrade sa m??u objavi? ?asti rastl?n s miernymi pr?znakmi, alebo aj ?a??ie po?kodenia na jednotliv?ch kroch, s n?hlymi nekr?zami listov, ?i bob??. ?kody m??u sp?sobi? najm? nasledovn? spektr? ?iarenia: 1. dlhovlnov?? infra?erven? ?iarenie ? I? (vlnov? d??ka nad 900 nm) ? po?kodenia n?sledkom I? ?iarenia naz?vame ?pal. Jav ?palu vo vinohrade a jeho pr?znaky na rastlin?ch vini?a s? u? ve?mi d?vno zn?me. 2. kr?tkovlnov? ? ultrafialov? ? UV-B ?iarenie (vlnov? d??ka okolo 290-320 nm) ? po?kodenia n?sledkom UV – B ?iarenia naz?vame sp?la. Jav sp?ly pozorujeme len v ostatn?ch troch desa?ro?iach a intenzita pr?znakov s?vis? so stavom naru?enia ochrannej oz?novej vrstvy v atmosf?re, od rozsahu a miesta tzv. oz?novej diery. Je d?le?it? pozna?: ? presn? diagn?zu, ur?enie pr??iny po?kodenia pr?znakov ?iarenia a vz?jomne ich od seba odl??i? (I? od UV-B, t.j. ?pal od sp?ly), taktie? ich odl??i? od pr?znakov in?ch chor?b a por?ch, ktor? maj? podobn? pr?znaky; ? urobi? opatrenia, najm? prevent?vneho charakteru. Predov?etk?m otu?enie strapcov a bob?? po kvitnut?, resp. ochranu pred priamym ?iaren?m v neskor?ej fenof?ze. Treba vedie? reagova? na d?sledky ?kodliv?ho ?iarenia, aby sme sa vyhli v????m, ?asto aj druhotn?m ?kod?m ? hnilob?m ? ktor? vznikaj? na ?iaren?m po?koden?ch ?astiach strapcov.

POZRIME SA NA MECHANIZMUS ??INKU SLNE?N?HO ?IARENIA

Medzi nevyhnutn? ekologick?, najm? klimatick? ?initele pre vini?, patria okrem in?ch svetlo a teplo. Z agroekologick?ho potenci?lu predstavuj? najv???? podiel kl?ma 45 %, p?da 27 %, odroda 27 % a tieto spolu ur?uj? v preva?nej miere podmienky pestovate?sk?ho raj?nu. Svetlo a teplo maj? svoje optim?. Pri odch?lke od norm?lu doch?dza spravidla k po?kodeniu vini?a. Teplotn? podmienky. ?ivotn? funkcie vini?a s? najviac determinovan? teplotou okolit?ho prostredia. Prekro?en?m optim?lnej teploty b?vaj? ?asto poru?en? ?ivotn? pochody vini?a a m??e d?js? k po?kodeniu a? hynutiu ?ast? org?nov vini?a. Pri teplot?ch vzduchu v tieni 35 ? 37 st. C sa spravidla v?razne zv??i aj teplota bob??, ?o u? m??e by? ?kodliv?. Z h?adiska ?kodlivosti je d?le?itej?ie priame o?iarenie listov, ?i strapcov. Po?kodenie vysokou teplotou naz?vame slne?n?m ?palom. K slne?n?mu ?palu doch?dza najm? v lete a v skorej jeseni, ke? po vlhkom a obla?nom obdob? prich?dza obdobie so siln?m slne?n?m ?iaren?m. ?asti listov zasych?vaj?, pletivo hnedne a odumiera. Po n?hlom odumieran? sa listy spravidla to?ia smerom nahor (obr. 1a). V pokuse sme po o?etren? vini?a terp?nov?m pr?pravkom Agrovital, sk??ali p?sobi? na listy vysokou d?vkou I? (infra?erven?ho) ?iarenia z umel?ho zdroja. Doch?dzalo tie? k nekr?ze ?ast? listov, nezistili sme v?ak st??anie listov (obr. 1b). V roku 2007 sme boli svedkami mimoriadne siln?ho po?kodenia strapcov vini?a slne?n?m ?palom. Po?koden? boli strapce na ju?nej strane vini?ov?ho kra Oprava - ?pal po?kodenie listova na odkryt?ch bobuliach. Pri slne?nom ?pale bobule hnedn?, scvrk?vaj? sa ? odumieraj?. M??e by? po?koden? aj strapina, ak je priamo o?iaren?. V tomto pr?pade sa bobule scvrk?vaj?. V s??innosti s priamym o?iaren?m bobule hnedn? a vysychaj?. V pokusoch s umel?m o?iaren?m strapca a strapiny I?-?iaren?m sme potvrdili, ?e pr?znaky scvrk?vania bob?? po o?iaren? strapiny, resp. hnednutie a zasychanie bob?? ich priamym tepeln?m o?iaren?m, m? toto?n? pr?znaky, ako sme zistili pri slne?nom ?pale vo vinohradoch (obr. 2). Sveteln? podmienky ? vini? patr? medzi rastliny s vysokou po?iadavkou na svetlo. Nadzemn? org?ny s? vybaven? citliv?m receptorov?m (schopnos? vn?ma?) mechanizmom, ktor? zabezpe?uje rastline lokaliz?ciu a maxim?lne vyu?itie svetla. Ako rastlina, ktor? sa aklimatizovala z p?vodn?ho lesn?ho spolo?enstva, dobre vyu??va aj rozpt?len? svetlo. Pri pestovan? vini?a m? najv???? v?znam mno?stvo fyziologicky akt?vneho svetla (FAR ? Fotosynteticky akt?vna radi?cia), ktor? zohr?va ?lohu pri fotosyntetick?ch reakci?ch v rastline. Vini? pri fotosynt?ze (tvorbe organick?ch l?tok a plodov) spravidla vyu??va len 1-3 %, av?ak maxim?lne 5 % z fyziologicky akt?vneho svetla. T?to hodnota sa naz?va ?inite?om vyu?itia slne?nej energie, ktor? m??eme zv??i? vhodnou agrotechnikou. Z fyziologicky akt?vneho svetla v?sadba vini?a pohlt? cca 50 %, alebo aj menej, preto?e zna?n? ?as? tohto svetla dopad? mimo vini?a, do medziradia. ??m s? rady hustej?ie a kry vy??ie, t?m v?sadba vyu??va v???? podiel svetla. Glob?lnu energiu ?iarenia vyjadrujeme v jouloch (J), predt?m sa vyjadrovala v kal?ri?ch ?i wattoch. Listov? plocha vini?a s rozlohou 1 m2 je schopn? vyprodukova? za jeden de? 5 – 12 g uh?ohydr?tov, v z?vislosti od fotosyntetickej aktivity dan?ch listov. Agrotechniku mus?me teda usmerni? tak, aby sa vo vinohrade maxim?lne vyu??valo slne?n? svetlo. Spektr?lne zlo?enie svetla, ktor? sa dostane k vini?u, m??u ovplyvni? aj zemepisn? a topografick? ?initele ? bl?zkos? lesov, jazier, farba bl?zkych budov a pod. Napr?klad pri lesoch v odrazenom svetle od okraja lesa narast? podiel hor?ceho infra?erven?ho spektra, ktor? je fyziologicky neakt?vne. Odrazen? svetlo od povrchu jazera zasa obsahuje ve?k? podiel fialov?ho a modr?ho sveteln?ho spektra (chemick?ho ?iarenia). Vo v???ej nadmorskej v??ke narast? podiel UV? ?iarenia, a pod. V ostatn?ch rokoch pozorujeme na vini?i nepriazniv? d?sledky zv??en?ho UV-B-?iarenia (vlnov? d??ka okolo 290-320 nm), ktor? sa prejavuje typick?mi pr?znakmi na listoch i plodoch. V?razn? po?kodenie t?mto spektrom sa zaznamenalo najm? v roku 2003. UV-B ?iarenie je efekt?vne absorbovan? vrstvou stratosferick?ho oz?nu. V d?sledku antropog?nnej ?innosti v?ak ?oraz ?astej?ie doch?dza k fluktu?ciam v hr?bke oz?novej vrstvy (zn?me oz?nov? diery), ??m sa v?razne zvy?uje koncentr?cia slne?n?ho UV-B ?iarenia v biosf?re, a t?m aj riziko po?kodenia vini?a.

??INOK UV-B ?IARENIA A MO?NOSTI OBMEDZENIA JEHO ??INKU

Dominantn? bari?ru vo?i fytotoxick?m ??inkom UV-B ?iarenia predstavuje pri v???ine rastl?n epidermis, ktor? obsahuje tzv. UV-B absorbuj?ce l?tky ? flavonoidy. Expoz?cia rastlinn?ch plet?v UV-B ?iaren?m stimuluje v?razn? zv??enie koncentr?cie t?chto l?tok, ktor? n?sledne minimalizuj? po?kodenie fotosyntetick?ch procesov. S? v?ak rastliny, ktor?m UV-B absorbuj?ce komponenty v epidermise bu? ?plne ch?baj?, resp. tento typ ?iarenia nedostato?ne fi ltruj?. Fytotoxick? ??inok UV-B spo??va v produkcii ve?mi reakt?vnych foriem kysl?ka ? AOS (superoxidov? ani?n, peroxid vod?ka, hydroxylov? radik?ly a pod.), ktor? vznikaj? v procese fotooxidat?vneho stresu. V pr?pade prv?ho typu rastl?n, teda t?ch, ktor?ch listov? bunky obsahuj? UV-B absorbuj?ce komponenty, s? ?kodliv? ??inky AOS minimalizovan? kombinovan?m p?soben?m n?zkomolekulov?ch antioxidantov (op?? s? to flavonoidy, ale aj karotenoidy, glutati?n a pod.) a ve?mi efekt?vneho enzymatick?ho apar?tu (antioxida?n?enz?my ? katal?za, superoxidismut?za, peroxid?za, glutati?n redukt?za). V pr?pade p?sobenia ak?tneho UV-stresu na druh? skupinu rastl?n (bez ochrann?ch fl avonoidov), neeliminovan? AOS atakuj? lipidy v bunkov?ch membr?nach. Peroxid?cia lipidov m? za n?sledok rozru?enie integrity membr?n, doch?dza k uvo?neniu elektrolytov z buniek a n?sledne k odumieraniu (nekrotiz?cii) plet?v v procese hypersenzit?vnej reakcie, ktor? je z h?adiska fin?lnych sympt?movanalogick? s p?soben?m patog?na. Pr?ve preto je v mnoh?ch pr?padoch ve?mi ?a?k? spo?ahlivo ur?i? etiol?giu a n?sledne diagn?zu poruchy.

ROZLI?OVACIA DIAGN?ZA

Oprava 2 - sp?la po?kodenie listovVypracovali sme rozli?ovaciu diagn?zu pomocou pokusov s vyu?it?m umelej expoz?cie na listy a strapce vini?a dvomi, z h?adiska ?kodliv?ho ?iarenia d?le?it?mi spektrami ?iarenia. Pre jasn? rozl??enie sme navrhli aj n?zov n?sledkov UV-B ?iarenia, aby sa po?kodenie mohlo jasne od seba odl??i?: ?pal ? je vyvol?van? dlhovlnn?m tepeln?m I? ?iaren?m, prehriat?m bob??; Sp?la ? je vyvol?van? nadmern?m kr?tkovlnn?m UV-B ?iaren?m, ktor? sp?sobuje poruchy na vini?i. Presn? rozpoznanie ? diagn?za je nevyhnutn? na to, aby sme ur?ili p?vodcu pr?znakov, a robili spr?vne opatrenia, resp. aby sme nerobili zbyto?n? postreky n?sledkom nespr?vnej diagn?zy p?vodcu po?koden?.

PR?ZNAKY NA BOBULIACH ? STRAPCOCH

?pal ? je sp?soben? siln?m tepeln?m infra?erven?m ?iaren?m ? I?, kedy sa bobule zohrej? aj na vy?e 60 ? 70 st. C. ?iarenie sp?sobuje na bobuliach prepadnut? ?kvrny, ktor? od stredu postupne hnedn?, scvrk?vaj? sa, a? cel? bobule usychaj? (obr. 2). Pr?znaky s? z o?iarenej strany strapca. S? sp?soben? najm? polud?aj??m a popolud?aj??m osvitom (podrobnej?iu charakteristiku po?koden? uv?dzame na web-str?nke: www.galati.sk). Sp?la ? je vyvol?van? kr?tkovlnn?m UV-B ?iaren?m. ?upka bub?? zo strany o?iarenia slnkom postupne hnedne, hnednutie sa zosil?uje, a? sa na bobuliach objavia prelia?iny. Bobule sa m??u scvrk?va?, priebeh je v?ak podstatne pozvo?nej??, ako v pr?pade po?kodenia ?palom (obr. 3).

Pr?znaky na listoch: vznikaj? charakteristick? pr?znaky, ktor? sa daj? dobre rozpozna? a odl??i? ?pal od sp?ly, resp. odl??i? aj od pr?znakov in?ch chor?b, ?i por?ch.

?pal sp?sobuje na ?iaren?m prehriatych listoch nekrotick? ?kvrny, a? m??u cel? listy odumrie? ? uschn??. Typick? je, ?e nekrotick? ?asti plet?v s? ostro ohrani?en? od zelen?ch ?ast? a nie je typick? ohrani?enie ?ilami (obr. 1 a 2).

Sp?la sa prejavuje pr?znakmi ? na povrchu listov vini?a pozorujeme zmenu zelenej farby na hnedokarm?nov?. Farebn? zmeny s? iba na vrchnej strane listov (obr. 3a, 3b), ?asto ve?mi intenz?vne ? ?al??m o?iaren?m listy ?iasto?ne, nesk?r ?plne nekrotizuj? ? hyn? (obr. 3c). Uhynut? listy m??u opad?va?, ob?as sa stret?vame s takmer ?pln?m odlisten?m. D?kaz o spr?vnej diagn?ze z?skame t?m, ?e pr?znaky s? len na jednej strane krov, resp. radov vini?a, na tej strane, ktor? je obr?ten? na juh, juhoz?pad. Na rozdiel od ?palu, listy po?koden? sp?lou si ponech?vaj? n?dych hnedofialov?ho zafarbenia (obr. 3c). Pri silnom po?koden? vznik? ?asto interakcia ? s??asn? spolo?n? prejav pr?znakov ?palu a sp?ly.Sp?la - siln? po?kodenie kra vini?a 2003

PREJAV PO?KODEN? ?PALU A SP?LY V OSTATN?CH ROKOCH

1. ?pal. V?skyt po?kodenia listov ?i strapcov je spravidla sporadick?, v???inou sa vyskytuje v letn?ch mesiacoch a sp?sobuje ho siln? slne?n? ?iarenie ? siln? prehriatie plet?v listov ?i bob??, v sprievode s ?al??mi ?inite?mi. Napr?klad k oslabeniu odolnosti doch?dza, ke? po mimoriadne chladnom obdob? pr?de n?hle siln? slne?n? ?iarenie. Presne to v?ak nie je definovan?, treba poveda?, ?e presn? podmienky doteraz nepozn?me, teda nevieme ani presne predpoveda? ? prognostikova? ? kedy sa d? o?ak?va? po?kodenie a kedy nie. V???inou sa v?skyty po?kodenia z ?palu neprejavuj? celoplo?ne a odli?n? je aj obraz ?k?d. Niekedy s? postihnut? listy, a to iba sporadicky tie, ktor? s? intenz?vne o?iaren? v pravom uhle a z nejak?ch pr??in ten list, alebo tie listy s? citlivej?ie. Inokedy sme videli po?kodenie bob?? ? zv???a iba na ?asti strapcov, so sporadick?mi v?skytmi. Po prv?kr?t som videl siln? ? plo?n? po?kodenie ? strapcov ?palom v roku 2007. Pr?znaky boli ve?mi intenz?vne, doch?dzalo k n?hlemu sp?leniu ? odumieraniu zv???a cel?ch bob?? na o?iarenej ?asti strapcov (obr. 4). Je zauj?mav? pozorova? situ?ciu s neobvyklou intenzitou prejavu ?palu. M??e n?m pritom pom?c? preh?ad tepl?t v obdob?, ktor? predch?dzali ?kod?m: Opakovalo sa striedanie chladn?ho obdobia, za ktor?m nasledovali tropick? dni. Po prvom cykle striedania t?chto obdob? sme zaznamenali mierne ?kody, pr?znaky sme si pre ich nen?padnos? v???inou ani nev?imli (ozna?ili sme to ako ?prv? po?kodenia?, na fotografi i s? to such? bobule). Po druhom cykle sme mohli pozorova? siln? po?kodenia. Ozna?ili sme to ako ?druh?, siln? po?kodenie?, na fotografi i s? to masovo postihnut? bobule, ktor?ch du?ina v d?sledku vysok?ho prehriatia nekrotizovala, odumrela a bez predch?dzaj?cich pr?znakov sa cel? bobule zafarbili do k?vovo-hneda, a tieto bobule n?sledne postupne vysychali (obr. 4). Ke? sa pozrieme na graf priebehu tepl?t, vid?me akoby vysvetlenie mimoriadneho javu plo?n?ho ?palu na vini?i, t.j. po obdobiach ochladenia n?hle oteplenie ? a to v dvoch vln?ch za sebou. Ani tieto podmienky v?ak plne nevysvet?uj? pr??inu mimoriadneho javu, preto?e ak si pozrieme pokra?ovanie priebehu tepl?t, opakovalo sa e?te v???ie ochladenie a n?sledne e?te silnej?ie teploty (nad 40 oC), ale nov? ?kody z ?palu napriek tomu u? nevznikli. Zauj?mav? bolo, ?e napriek mimoriadne siln?m po?kodeniam strapcov nedoch?dzalo k po?kodeniu listov, pozorovali sme iba ich sporadicky slab? po?kodenie.Po?kodenie vini?a slne?n?m ?iaren?m

2. Sp?la. Od 80-tych rokov minul?ho storo?ia vid?me ?kodliv? prejavy kr?tkovlnov?ho slne?n?ho ?iarenia UV-B ? sp?ly na vini?i, a to na listoch i na bobuliach, aj na jemn?ch letorastoch, ktor? boli vystaven? slne?n?mu ?iareniu. Pr?znaky sme identifikovali pod?a ich rozlo?enia nakroch ? o?iaren? ?asti, n?sledne, ?e zakryt? ?asti pr?znaky nemali a pod. V tom obdob? sme ich museli odl??i? najm? od pr?znakov z nedostatku drasl?ka, ktor? sa na listoch prejavuj? podobn?mi pr?znakmi ? s rozdielom, ?e ich rozlo?enie je odli?n?: pri nedostatku-K s? pr?znaky na spodn?ch listoch, bez oh?adu na svetov? strany. Istotuv charakteristike pr?znakov o?iaren? sme potvrdili v pokusoch s umelou expoz?ciou UV-B ?iarenia, resp. I?-?iarenia na listy a strapce. T?m sme z?skali autentick? podklady na presn? popis pr?znakov a rozli?ovacej diagn?zy por?ch, resp. po?koden? (obr. 2 a obr. 3). Pr?znaky sme u? poznali, ka?d? rok sme pozorovali v?skyt po?koden? sp?lou. Bolo to ve?mi odli?n?, mo?no v?ak poveda?, ?e sa tendencia v?skytu pr?znakov, ale aj po?koden?, stup?uje. Najsilnej?ie po?kodenia vini?a sp?lou sme zaznamenali v roku 2003 ? dozaista sa pam?t?me na mimoriadny rok s vytrval?m slne?n?m ?iaren?m, s nedostatkom obla?n?ch, zr??kov?ch dn?. V tom obdob? sme mali zalo?en? aj registra?n? pokusy, teda sme mohli vyhodnoti? ve?mi podrobne aj so ?tatistick?m hodnoten?m preukaznost? po?kodenie sp?lou a vplyv o?etren? vini?a r?znymi pr?pravkami na oslabenie, resp. posilnenie pr?znakov po?koden? sp?lou. Zistili sme napr?klad, ?e oproti neo?etrenej kontrole niektor? pr?pravky e?te posil?uj? po?kodenie slne?nou sp?lou, ako napr. o?etren? variant me?nat?m a s?rnym pr?pravkom (!). V t?chto variantoch pokusov dosahovali ?kody alarmuj?ce rozmery ? nekrotizovanie zna?nej ?asti listov i strapcov (obr. 5). In? pr?pravky zasa oslabuj? p?sobenie UV-?iarenia, ako sa napr?klad potvrdilo, ?e terp?nov? pr?pravok Agrovital miernil po?kodenie, p?sobil akoby filter. Zauj?mav? je v?ak cel? ?k?la vplyvu o?etren? na po?kodenie sp?lou. Pod?a t?chto konkr?tnych poznatkov z pokusov si m??eme urobi? uz?ver, ?e odolnos? vinohradu vo?i slne?n?mu kr?tkovlnov?mu ?iareniu mo?no viac-menej vedome ovplyvni?. Pracujeme tie? na charakteristike pr?rodn?ch podmienok, ktor? ovplyv?uj? rozsah po?koden? ?iaren?m. Interakcia pr?rodn?ch i antropog?nnych vplyvov v?ak vytv?ra ve?mi zlo?it? syst?m, ktor? bude treba komplexne ?tudova?, a t?m sa postupne pribli?ova? k mo?n?m rie?eniam obmedzenia ?k?d sp?lou.

AK? S? V?HLIADKY NA MO?NOS? OCHRANY PROTI SLNE?N?MU UV-?IARENIU V BUD?CNOSTI?

Urobili sme pokusy s umel?m o?iaren?m vini?a UV-spektrom, kde sme dosiahli charakteristick? pr?znaky na povrchu o?iaren?ch listov (obr. 6a). S rovnakou d?vkou sme o?iarili vini?, ktor? bol pred o?iaren?m o?etren? terp?nov?m pr?pravkom Agrovital, v odpor??anej d?vke zodpovedaj?cej 0,5 l/ha v prepo?te. Pr?znaky sa vyskytli aj na o?etren?ch listoch, ich charakter bol v?ak odli?n?. O?iaren? ?asti s hnedo-karm?nov?mi pr?znakmi boli na neo?etren?ch listoch v?razn? najm? na pletiv?ch mimo ?iliek. Po o?etren? Agrovitalom, o?iaren? ?asti listov rovnakou d?vkou UV-?iarenia mali tie? pr?znaky hnedo-karm?novej farby, ale pri vizu?lnom hodnoten? sa javili o nie?o slab?ie, pri?om hnednutie bolo dif?zne, rozmazan? po celom povrchu listu, akoby ?iarenie prech?dzalo filtrom (obr. 6b). Zhrnutie: pri informat?vnych pokusoch sa jav?, ?e terp?nov? pr?pravok Agrovital sp?sobuje zmiernenie ?kodliv?ho p?sobenia UV-?iarenia, a men? jeho charakter. Pre pozorovan? ochrann? ??inok Agrovitalu vo?i fytotoxick?mu ??inku UV-B v simulovanom pokuse na vini?i s? na z?klade dostupn?ch ?dajov predbe?ne dve vysvetlenia: ? Aplik?cia Agrovitalu vo forme jemn?ho filmu na povrch listu m??e zv??i?, resp. zosilni? filtra?n? kapacitu epidermis s oh?adom na fytotoxicitu UV-B. Na t?to alternat?vu poukazuj? z?skan? v?sledky, preto?e v porovnan? s neo?etren?m listom s? pr?znaky jemnej?ie a dif?zne rozpt?len? po listovom povrchu. ? Druh? mo?n? vysvetlenie vypl?va priamo z chemickej podstaty Agrovitalu. Ide o pr?pravok na b?ze terp?nick?ch l?tok. Nov?ie v?sledky v oblasti molekulovej biol?gie rastl?n, najm? s oh?adom na expresiu g?nov dokumentuj?, ?e niektor? typy terpenick?ch l?tok v?razne stimuluj? expresiu g?nov (aj g?nov k?duj?cich antioxida?n? enz?my) s?visiacich so stresom, zapr??inen?m napr. ?a?k?mi kovmi, zasolen?m p?dy, suchom, vysokou teplotou a pod. Je teda mo?n?, ?e Agrovital podobne stimuluje t? skupinu g?nov vini?a, ktor?ch produkty participuj? v elimin?cii fytotoxick?ch ??inkov UV-B ?iarenia. Obe uveden? alternat?vy sl??ili ako podklad na vypracovanie hypotetick?ho modelu ochrann?ho p?sobenia Agrovitalu vo?i p?sobeniu UV-B ?iarenia, av?ak definit?vne bude mo?n? zhodnoti? jeho ??inok a? po ?al??ch experimentoch.

JE MO?N? OCHRANA?

Nepriama ochrana je ve?mi d?le?it? ? m?m na mysli v?ber pozemkov, smer radov, kvalitn? pr?prava a zakladanie vinohradu, aby kond?cia vinohradu bola dobr? a t?m aj prirodzen? odolnos? krov vo?i nepriazniv?m biotick?m i abiotick?m faktorom. D?le?it? je optim?lne hnojenie, usmernen? na z?klade p?dnych a listov?ch anal?z, s cie?om navr?tenia ekologickej rovnov?hy vo vinohrade. Ve?mi d?le?it? je agrotechnika ? rez a vedenie. Zelen? pr?ce treba vykon?va? tak, aby ?iarenie, ktor? na vini?n? ker dopad?, bolo pravidelne rozlo?en? a listy p?sobili nielen ako zdroj asimil?tov, ale v nepriazniv?ch podmienkach p?sobili aj ako ochrana strapcov proti nadmern?mu ?iareniu. Naj?astej?ou chybou b?va prehnan? odstra?ovanie listov v z?ne strapcov. Prevzdu?nenie strapcov treba robi? ve?mi citlivo a odstr?ni? iba tie listy, ktor? ker zbyto?ne zahus?uj? a zabra?uj? prevzdu?neniu strapcov (podrobne p??eme o sp?sobe odstra?ovania listov z oblasti strapcov v ?peci?lnom ?l?nku). Priama, napr. chemick? ochrana proti nepriazniv?m ??inkom slne?n?ho ?iarenia je pod?a na?ich doteraj??ch znalost? nasledovn?: ? Sk?senosti z na?ich pokusov s umelou expoz?ciou, ako aj v podmienkach vinohradov poukazuj? na to, ?e terp?nov? pr?rodzen? pr?pravok Agrovital zni?uje ?kody, sp?soben? sp?lou ? UV-B ?iaren?m. Tieto v?sledky s? overen? v r?znych rokoch, v r?znych kon?tel?ciach aj so zmesn?mi pr?pravkami (napr. graf 1). S ovplyvnen?m po?kodenia vini?a ?palom nem?me sk?senosti. Bezpe?n? ochranu proti ?palu m??eme zabezpe?i? iba t?m, ke? rez, vedenie a zelen? pr?ce budeme robi? tak, aby strapce neboli dlhodobo vystaven? priamemu slne?n?mu ?iareniu. ? Sk?senosti z na?ich pokusov poukazuj? aj na opa?n? pr?pad s chemick?m o?etrovan?m, a to, ?e vinohrady o?etren? me?nat?mi a s?rnymi pr?pravkami s? citlivej?ie na slne?n? ?iarenie a ?kody zo sp?ly s? v takto o?etren?ch vinohradoch v?raznej?ie. V obdob?, ke? m??eme o?ak?va? nadmern? slne?n? ?iarenie, je v?hodn? pl?novan? postrek Cu- alebo S-pr?pravku nahradi? in?m typom pr?pravkov.

AKO O?ETRI? SLNE?N?M ?PALOM U? PO?KODEN? VINOHRADY?

Potrebn? je sledova? rozsah po?kodenia, a najm? typ po?kodenia. Pokia? postihnut? bobule v priebehu nieko?k?ch dn? vyschn? bez toho, ?e by sa ?upka po?kodila, nehroz? ve?k? nebezpe?enstvo infekcie hnilobn?mi patog?nmi. Ak v?ak doch?dza k po?kodeniu ?upiek bub??, mo?nosti infekcie hnilobn?mi patog?nmi s? re?lne, najm? ak po po?koden? nasleduje zr??kov? r?z po?asia. V takomto pr?pade treba okam?ite postrekova? pr?pravkom, ktor? bezpe?ne chr?ni nielen proti botryt?de, ale aj bielej hnilobe a ?al??m hnilobn?m patog?nom. Do fenof?zy uzatv?rania strapcov, resp. aj za?iatku m?knutia bob??, to m??u by? napr. ftalimidy ako Folpan 80 WDG, alebo strobilur?ny, najm? Quadris? lep?? je Quadris Max, ?i Zato 50 WG, alebo Discus, ?i Cabrio Top. N?sledne, pri m?knut? bob?? a v obdob? dozrievania, m??eme o?etri? strapce botrytic?dom. Pri po?kodeniach bob?? je vhodn? o?etrova? najm? tak?mi pr?pravkami, ktor? maj? ??inok nielen proti botryt?de, ale aj bielej hnilobe, ako s? napr. anil?nopyrimid?nov? pr?pravky, ako je Switch 62,5 WG, ?i Mythos 30 SC. Potrebn? je d?va? pozor na prec?zne dodr?anie hygienickej ochrannej doby!

LITERAT?RA: Vanek,G.- Repka, V. (1998) Vinohrad 6, 123-125.







Tags: