Je to víno „bretty“?
Stodola, spotený kôň, postroj, spálený plast, vlhká koža. To všetko sa používa na opis živočíšnej arómy vo vínach označovaných „bretty“. Spomenuté, nie príliš poetické vône, sú arómy prchavých fenolových zlúčenín, ktoré pri vhodných podmienkach produkujú kvasinky rodu Brettanomyces. Vo vínach s „bretty“ charakterom sa menia aromatické i chuťové vlastnosti, stúpajú rôzne zápachy a ovocná vôňa prudko klesá. Nie každé víno obsahujúce živočíšne tóny však musí byť zároveň kontaminované kvasinkou Brettanomyces.
Katarína Furdíková, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, STU, Bratislava
Foto archív autorky
Hodnotenie a certifikácia vína vo vinárskom roku 2012/2013
Certifikáciu vína s chráneným zemepisným označením (CHZO) a s chráneným označením pôvodu (CHOP) pred uvedením na trh vykonáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (ÚKSÚP), podľa zákona č. 313/2009 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve a jeho vykonávacej vyhlášky č.350/2009 Z. z. v platnom znení. ÚKSÚP zároveň prideľuje Štátne kontrolné čísla (ŠKČ) na vína s chráneným označením pôvodu.
RNDr. Jarmila Laštincová, PhD., Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava
Jurská tradícia v dobrých rukách
Vinársto Chowaniec & Krajčírovič = Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o.
Nemusíte byť „Juran”, aby ste si obľúbili svätojurské vína, nemusíte sa tu narodiť, aby ste pochopili ich historické úspechy, ale musíte sa zžiť s jurským chotárom a jeho vínami, aby ste dokázali nadviazať na to najlepšie, čo miestne vinohrady ponúkajú.
Miloš Mikuš Foto autor, Peter Chowaniec, MVC
Mineralita vína
Květiny, ovoce či dřevo jsou jistě tóny, které mají své místo ve skvělém víně, ale první cenu mezi atributy vína by pravděpodobně dostala mineralita. Pro všechnu její exkluzivitu a postavení je mineralita pouze vágně definována a není moc dobře popsána. Minerální, slané, křemenné, křídové, ale i zaprášená cesta, či kamenně spálené křísnutí křemenem. Tak mohou vypadat pojmy popisující jednu z nejvyhledávanějších a nejhodnotnějších vlastností vína a sice tzv. mineralitu. Co to ale je a kde se bere?
Ing. Miroslav Baroň, Ph.D., Ústav vinohradnictví a vinařství, Zahradnická fakulta, Mendelova univerzita Brno
Blahoželáme jubilantovi
Ing. Vladimír Sodoma z Modry oslávil tretieho marca t.r. svoje sedemdesiate narodeniny. Jubilant patrí do generácie poľnohospodárov, ktorá sa podieľala na budovaní modernej poľnohospodárskej veľkovýroby v bývalom Československu . Vo svojej profesionálnej kariére prešiel všetkými pozíciami v poľnohospodárskej prvovýrobe, až po centrálne štátne inštitúcie.
Ing. František Mach CSc., Čestný prezident SZVTA
Foto autor, Zdenka Šuranská
Public relations a marketingová komunikace v obchodu s vínem Radix©, 2014.
Táto rozsiahla monografi a práve prichádza na pulty kníhkupectiev v Čechách a na Slovensku. Jej autorom je Dr. Luboš Bárta, pôvodným povolaním novinár a fotograf, neskôr právnik a potom opäť novinár – šéfredaktor časopisu Sommelier, medzinárodný degustátor, tajomník a vedúci odborov Management turistického ruchu a hospitality a Public relations a marketingová komunikácia v obchode s vínom na pražskom Business Inštitúte.
-ED- Kontakt: Dr. Luboš Bárta <redakce@e-sommelier.cz>
Víno a osobnosti
Z histórie hornonitrianskej vinice pozbierané….
Cider
V článku reagujeme na otázky našich čitateľov, ktorí sa zaujímali o vysvetlenie pojmu „cider“
Cider je nízkoalkoholický nápoj vyrábaný fermentovaním jablčného muštu. V niektorých krajinách, napr. v USA sa názov „cider“ používa aj pre jablčný mušt bez obsahu alkoholu, prípadne zmes jablčnej šťavy a vína. Tento nápoj je veľmi obľúbený v Anglicku. Angličania sú nielen najväčší konzumenti, ale aj producenti cideru. Vo Francúzsku v Normandii ho volajú „cidre“, v Bretónsku „chistr“, v španielskej Astúrii „sidra“, v Baskicku „sagardoa“ a v Nemecku je to jednoducho „Apfelwein“ alebo „Viez“. Nuž, a aby to nebolo také jednoduché, v Rakúsku pod označením „Apfelmost“ sa skrýva jablkové víno.
Cider je v podstate jablkové víno, ktoré môže, ale nemusí obsahovať oxid uhličitý. Termín „cyder“ sa v angličtine používa pre zdôraznenie použitia tradičnej metódy výroby. Existuje množstvo druhov cideru. Tradičné cidre s ťažkou komplexnou chuťou, alebo ľahké ovocné mušty. Koncentrácia alkoholu sa pohybuje v rozmedzí od 1,2 % až po 8,5 % obj. Na dosiahnutie nízkeho obsahu alkoholu sa fermentácia zastavuje prudkou fi ltráciou a zachladením. Cider s koncentráciou etanolu menej než 3 % obj. má vo Francúzsku označenie „cidre doux“. V USA sa môžeme stretnúť s označením „hard cider“, čiže cider s obsahom alkoholu. Podobne, ako je to v prípade hroznových vín, tieto nápoje sa členia aj podľa koncentrácie zvyškového cukru. Poznáme suché i sladké produkty. Na niektorých výrobkoch sa môžete stretnúť aj s názvom „perry cider“. Tzv. hruškový cider je vyrobený z hruškového muštu a označenie cider sa v tomto prípade používa len ako súčasť marketingovej stratégie.
Francúzsky „cidre“ pochádza prevažne z Normandie a Bretónska. Rozlišujú sa tri základné kategórie cidru. Suchý variant zvaný „brut“ obsahuje menej než 28 g/l zvyškového cukru, polosuchý „demi-sec“ 28 — 42 g/l cukru a sladký „doux“ môže mať koncentráciu zvyškových sacharidov viac než 35 g/l.
Cider môže byť použitý na výrobu destilátu, alebo octu. Vo Francúzsku sa takýto destilát nazýva „calvados“. „Pommeau“ je zase niečo ako jablkový variant hroznovej mistely, čiže zmes cidru a jablkového destilátu, ktorá zreje v dubovom sude.
Cider má dlhú históriu. Predpokladá sa, že jeho výroba bola zavedená niekedy v 11. storočí. Archeologické výskumy však dokazujú, že staroveké kultúry spracúvali jablká na nápoj podobný cidru už pred 6000 rokmi. Jablone rástli vo Veľkej Británii dávno pred príchodom Rimanov, ale boli to práve Rimania, ktorí začali toto ovocie pestovať cielene. V prvom storočí nášho letopočtu sa vyrábal nápoj varením kúskov jabÄşk a medu vo vode, tzv. „le phitarra“. O storočie neskôr sa už hovorí o „cidre“, alebo vo Francúzsku o „vin de pomme“, pričom sa vyrábal z jabÄşk a ďatlí. V druhom storočí sa stretávame s pojmom „pomorum“, v štvrtom storočí „sicer“. V biblických textoch sa používa termín „shekar“, v gréčtine zase „sikera“. Nezanedbateľný vplyv na históriu cideru malo sťahovanie národov, pričom bol tento nápoj rozšírený aj do dnešného ň panielska a severného Francúzska. Najväčší vplyv na výrobu cideru mali však jednoznačne Normania. Severné Francúzsko bolo spočiatku preslávené svojimi vinicami, ale v dôsledku klimatických zmien sa toto územie stalo menej vhodným na pestovanie viniča. A tak cider postupne nahradil hroznové víno. Vo Veľkej Británii a Francúzsku sa jablká na cider pestovali hlavne na západnom pobreží, ktoré je z klimatického a pôdneho hľadiska najvhodnejšie. Po dobytí Anglicka Normanmi v roku 1066 popularita cidru rástla. Významným míľnikom v histórií cidru bolo šestnáste storočie, kedy sa jedným z najväčších výrobcov na svete stala Normandia. Začali sa pestovať nové odrody jabloní. V 18. storočí nebolo neobvyklé zaplatiť časť mzdy roľníka v jablčnom víne. Bežný príspevok pracujúcemu na farme bol 3 až 4 litre na deň
Zelená a modrá, pre knihu farba dobrá
Nedá mi, aby som neporovnával. Hoci vďaky ani pochvaly sa nemôžem dočkať. Lenže, na druhej strane rieky je vždy tráva zelenšia. Toto príslovie som sa naučil od študenta s menom Albert. On sa síce volal dlho a zložito, ale pretože bol vynachádzavý, stále sa usmieval a patril do kategórie „zahraničný študent“, veľa sa mu prepieklo, hoci mal africkú pracovnú morálku. Na druhej strane rieky Morava je tráva zelenšia. Majú tam Vinařský fond, ktorý sponzoruje vydávanie literatúry o víne. Majú aj viac viníc a aj viac inzerentov, ale čo je najdôležitejšie, hrubšiu vrstvu intelektuálnej černozeme. Úroda kníh o víne je tam oveľa bohatšia ako u nás. Asi sa aj viac predávajú…
Dušan Slugeň
VITIS AUREA 2014
Členovia modranského vinohradníckeho a vinárskeho spolku Vincúr, organizátori prestížnej súťaže VITIS AUREA, ktorá v tomto roku zaznamenáva svoj 14. ročník, zvolili tentoraz pre dejisko podujatia kongresový hotel Majolika, nachádzajúci sa v centre vinohradníckeho mesta. Jeho názov nie je náhodný. Vychádza z pôvodnej funkcie pamiatkovo chránenej budovy „Starej keramiky“. Majitelia moderne vybaveného hotela si vážia odkazy predkov a návštevníkom, okrem komfortných služieb, ponúkajú aj prehliadku dobových strojov a zariadení na výrobu keramiky v múzeu, ktoré je jeho súčasťou.
-zš- Foto autor
