Pankrác, Servác, Bonifác – zmrznutí svätí, Žofi a ich potvrdí a Urban zatvorí. Jedna z mnohých slovenských pranostík viažuca sa na obdobie 12. – 15. mája, ktorá ohlasuje príchod studeného frontu z centrálnej časti kontinentálneho Ruska, kde zima končí svoju nadvládu. V tomto roku však prúd arktického vzduchu prišiel prekvapivo skôr.

Aj keď si zvykáme už niekoľko rokov na masívnu ideologickú masáž, že všetko zlé pochádza a prichádza z Ruska, tento raz v tom Rusi fakt nemajú prsty! Päť dní trvajúcu vlnu studeného počasia v 17. týždni zapríčinila na území Slovenska klimatická zmena už v prvej polovici apríla, kedy sa rozsiahla cyklonálna oblasť udržiavala nad východným Atlantikom a západnou Európou, a len pomaly sa presúvala na Európsky kontinent. Zároveň sa od severného Grónska až po Azorské ostrovy vytvoril mohutný pás vysokého tlaku, ktorý okrem iného spôsobil vyliatie studeného vzduchu z Grónska nad celú Európu.

Mráz, podobne ako aj iné klimatické riziká (záplavy, suchá, krúpy, víchrice,…), je síce fenomén náhodný, ale pre poľnohospodárov nie je neznámy. Čo sa s tým dá robiť? Kedy môže byť vinič zasiahnutý mrazom s devastačnými následkami ?

1. Na jeseň: príliš skorý mráz ešte pred tým, než vinič zhodí listy, je obzvlášť škodlivý pre mladé výsadby (do troch rokov), nakoľko mladé jedince majú zvyčajne predĺžený vegetačný cyklus, v porovnaní so staršími viničovými krami. Vegetatívne orgány sú zasiahnuté a môžu byť poškodené, ak je teplota vzduchu nižšia než -2,5 °C;

2. V zime: ak je teplota vzduchu nižšia než -15 °C, zasiahnuté bývajú puky, ťažne a viničový kmeň. Veľmi nízke teploty v zimnom období môžu viesť až k uhynutiu krov;

3. Na  jar: škody spôsobené mrazom v  jarnom období sa vyskytujú častejšie, ale sú pre vinič menej „život ohrozujúce“. Vinič je na jarné mrazy obzvlášť citlivý od momentu, kedy má už rozvinuté mladé lístky plné vody. V prípade vysokej vzdušnej vlhkosti (nad 60 %) mladé púčiky zamŕzajú už pri teplotách -2 °C až -3 °C, kým pri suchom vzduchu (pod 60 %) sú schopné odolať aj teplotám -4 až -5 °C. Jarný mráz nikdy nezapríčiní úhyn kra, aj keď môže zničiť celú úrodu.

Pri jarných mrazoch môžu nastať dve základné situácie:

a) mráz spôsobený radiáciou (vyžarovaním), kedy dochádza k výraznému ochladeniu vegetatívnych orgánov viniča a pôdy v dôsledku tepelnej radiácie. V rámci radiačného mrazu rozlišujeme tzv. biely a čierny mráz.

b) mráz spôsobený advekciou – prenos tepla alebo vlhkosti vodorovným prúdením vzduchu. Advekcia môže byť v prízemnej vrstve alebo vo vyšších hladinách atmosféry.

Biely mráz prichádza vtedy, keď malé kvapôčky vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu vytvárajú na plochách pevných materiálov malé kryštáliky ľadu. Tento fenomén sa označuje ako biely mráz, v dôsledku jemnej vrstvy námrazy viditeľnej voľným okom, ktorá sa tvorí na povrchu pôdy a bylinnom poraste (srieň). V noci, kedy lúče slnka prestávajú ohrievať zem, pôda stráca teplotu tým, že vyžaruje teplo, ktoré cez deň naakumulovala. Ak je obloha zamračená, časť z tohto tepelného žiarenia je zachytená a vracia sa späť na zem. Ak je však obloha jasná, zachytávanie tepelného žiarenia nefunguje a tepelná strata je o to významnejšia. Vertikálny gradient teploty je vtedy veľmi výrazný, prízemná teplota je nižšia než teplota vzduchu vo výške 30 metrov. Celkovú stratu tepla radiáciou (vyžarovaním) čiastočne determinuje množstvo vlhkosti v atmosfére.

Čierny mráz sa vytvára vtedy, ak je vzduch suchý a studený (teploty -7 °C až -9 °C), tepelné straty spôsobené radiáciou sú enormné, nevytvára sa námraza (biely srieň) v dôsledku nízkej vlhkosti vzduchu. Čierny mráz je zriedkavejší, ale na druhej strane spôsobuje podstatne väčšie straty na úrode.

Z  hľadiska predpovede je teplota rosného bodu najdôležitejšia informácia, či poveternostné podmienky budú priaznivé pre biely alebo čierny mráz. Ak je teplota rosného bodu pomerne vysoká (nad 2,2 °C), jasne to naznačuje, že je hodnota relatívnej vlhkosti vzduchu zvýšená, a teda hrozí nebezpečenstvo bieleho mrazu. Naopak, ak je hodnota rosného bodu nízka (pod 2,2 °C), tak to indikuje suchý vzduch, a teda je zvýšené riziko čierneho mrazu. Takže rosný bod je praktickým indikátorom množstva vodnej pary vo vzduchu a praktickou pomôckou pri zhodnotení rizika námrazy. Pre potreby vinohradníkov by bolo vhodné, aby Hydrometeorologický ústav (HMÚ) okrem výstražných hlásení o príchode studenej fronty mal na svojej web stránke aktuálne hodnoty rosných bodov pre jednotlivé vinohradnícke regióny (inšpirácia pre Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska na rokovanie s HMÚ).

Jednou z ďalších charakteristík nocí, kedy radiačný mráz spôsobuje vážne škody, je bezvetrie. V dôsledku toho nie je zabezpečená cirkulácia teplého vzduchu a tým je znemožnené, aby sa aspoň aká taká časť tepelného žiarenia vrátila späť k povrchu pôdy. Na poľnohospodárskych plochách so sklonom sa prirodzene formuje „drenáž“ studeného vzduchu smerom dolu, do najnižšie položených miest, preto sú výsadby na svahoch najmenej rizikovými polohami. Na rovinách sa hustejší studený vzduch účinkom gravitácie kumuluje a tepelná inverzia sa uvedie do pohybu: teplý vzduch, typicky bližšie k povrchu pôdy sa dostáva nad vrstvu studeného vzduchu a studený vzduch môže začať so svojimi devastačnými účinkami na  viničovom poraste.

Mráz spôsobený advekciou je sprevádzaný prechodom studenej fronty, ktorá so sebou prináša horizontálny stĺpec masy studeného vzduchu. Tento fenomén je veľmi často sprevádzaný silným vetrom s rýchlosťou viac než 4,5 m/s (16 km/h), ktorý prináša so sebou striedanie jasnej a zamračenej oblohy. Mechanizmus tepelnej inverzie v tomto prípade nefunguje, v dôsledku silného vetra ktorý premiešava jednotlivé vrstvy vzduchu. Vertikálny gradient teploty je od povrchu pôdy až do výšky 30 m veľmi slabý, mrzne v celom vzduchovom stĺpci, jednoducho zima ako v tanku. S týmto typom mrazu je veľmi ťažko zápasiť, jedine zakryť celý porast geotextíliou, čo samozrejme v prípade vinohradov je ťažko predstaviteľné, nie to ešte realizovateľné (mám na mysli vinohrady s hektárovými a nie s árovými výmerami!). V tomto prípade špecialisti odporúčajú nič nerobiť, prestriedať úprimné modlitby s návštevou pivnice.

Treťou situáciou v rámci jarných mrazov, je mrazová obleva (Francúzi to označujú skvostným termínom: mrznúci mráz!). Ide o stav, kedy je teplota vzduchu nižšia, než 0 °C a vietor dosahuje rýchlosť 2,0 – 4,5 m/s (8 – 16 km/h). Ochrana porastu pri takejto kombinácii faktorov je obtiažna, predovšetkým z dôvodu neustáleho vetra a obdobiu trvania nízkych teplôt, často ide o viac než 10 hodín. Ochrana je obmedzená výlučne na závlahu rozstrekom vody do porastu, je to však opatrenie náročne na zásoby vody.

Existuje viacero metód ako znížiť škody spôsobené jarnými mrazmi, predovšetkým ak ide o mrazy spôsobené radiáciou.

Pasívne metódy ochrany pred vymŕzaním.

Niektoré z pasívnych metód je vhodné aplikovať už pri zakladaní vinohradu. Výber parcely na svahu dáva možnosť prirodzenej „drenáže“ studeného vzduchu smerom dolu, kde sa studený vzduch bude prirodzene kumulovať. Blízkosť jazera alebo väčšej vodnej plochy je ďalší faktor, ktorý treba pri zakladaní vinohradu brať do úvahy: dostatočne veľký objem vody má tendenciu znižovať teplotné rozdiely vzduchu. Na jar sa teplý vzduch, ktorý sa presunie nad hladinou vodnej plochy ochladí, čo môže pribrzdiť proces pučania, a tým sa citlivé fenologické štádia viniča môžu vyhnúť obdobiu jarných mrazov. Vinohradník by sa mal presvedčiť, že na plochy so zvýšeným rizikom vymŕzania, nevysadí skoré odrody. Čo najneskorší rez na vymŕzajúcich parceliach je zase iná stratégia, ako pozdržať pučanie. Vetrolamy, resp. rôzne formy živých plotov, sú v okolí viníc výborným riešením na  akumuláciu snehu na  miestach mimo vinohradu, ako aj na ochranu vinice pred zimnými mrazmi. Na jar však treba dávať pozor! Je potrebné orezať a odstrániť všetky vetvy do výšky minimálne 1 m a do vzdialenosti aspoň 15 m od okraja vinice.

Jedno z ďalších pasívnych opatrení, ako na jar zabrániť poškodeniu rozvíjajúcich sa púčikov, je vyväzovať ťažne čo najneskôr, a to aspoň na plochách náchylných na vymŕzanie. V Malokarpatskej vinohradníckej oblasti ide predovšetkým o vinohrady vysadené na nižšie položených lokalitách. Samozrejme, že je potrebné brať do úvahy celkovú výmeru mrazom ohrozených vinohradov, nakoľko viac hektárové vinice sa nedajú celoplošne vyviazať za dva dni. Je to síce náročnejšie na organizáciu jarných prác (treba dať pozor na fenologickú fázu slangovo nazývanú – štádium včielky, kedy sú púčiky pri vyväzovaní zvlášť náchylné na vylamovanie!), ale v prípade mrazov ide o najjednoduchšie a najmenej nákladné opatrenie, ktoré môžeme preventívne vykonať. Neskoré vyväzovanie má za následok, že nevyviazané ťažne vo vertikálnej polohe favorizujú vývoj púčikov na ich konci, tam je sústredený vnútro tkanivový tlak rastliny a je najdôležitejší obeh vo vode rozpustných živín. V dôsledku toho sú nižšie položené púčiky, bližšie ku kmeňu viniča, vo vývoji pribrzdené a pri biomonitoringu pravidelne zisťujeme vývojové oneskorenie o jednu až tri fenologické fázy oproti púčikom v apikálnom postavení (obr. 2).

Pri náhlom ochladení s mínusovými teplotami sú preto púčiky na konci vertikálne stojaceho ťažňa náchylné na vymŕzanie, kým púčiky pri kmeni sú do značnej miery chránené, a pri krátko trvajúcom mraze vo väčšine prípadov prežijú bez fyziologickej ujmy (obr. 3). Všetko má samozrejme svoje limity, lebo ak máte celú noc -5 °C až do výšky porastu 1,5 metra, tak nech je púčik postavený kdekoľvek, zamrzne všetko (obr. 4). Pre vinič sú známe teplotné prahy citlivosti: -2 °C pre otvorené puky, -1 °C až -2 °C pre mladé rozvinuté lístky. Bez deštrukcie rastlinných častí vinič vydrží:jednu hodinu teplotu vzduchu -4 °C, dve hodiny -2 °C a štyri hodiny -1°C. 

Aktívne metódy ochrany pred mrazmi.

Existuje celá paleta metód akými sa môže vinohradník pred jarnými mrazmi brániť. Je veľmi dôležité rozumieť vymŕzaniu ako fyzikálnemu a biologickému fenoménu a zvoliť vhodné monitorovacie vybavenie, ktoré by nám malo byť nápomocné pre kvalifikované rozhodovanie, pričom zhodnotenie finančných aspektov proti-mrazovej ochrany musí byť jeho integrálnou súčasťou. Napríklad, ak použijeme aktívnu metódu ochrany pred mrazivým počasím, pri rýchlosti vetra nad 16 km/h, spôsobíme obrovské škody v samotnom viničovom poraste. Základom dom detekčného vybavenia by mala byť spoľahlivá meterologická stanica inštalovaná na rizikových polohách, kde nesmú chýbať teplotné čidlá na meranie prízemnej a nadzemnej teploty, anemometer na meranie rýchlosti vetra, suchý teplomer umiestnený vo výške 20 m a v prípade závlahových rozprašovačov je vhodné mať osadený aj ovlhčený teplomer.

Závlaha postrekom je účinná až do teploty -6 °C, jej nasadenie sa však odporúča len za predpokladu, že rastlina unesie váhu vytvoreného ľadu. Závlahový systém musí byť spoľahlivý s dostatočným prietokom (16 300 hl vody/ha), je potrebné ho spustiť a vypnúť v tom správnom momente, s ohľadom na priebeh teplôt (nevyhnutné je použitie ovlhčeného teplomeru!), poznať teplotu rosného bodu a rýchlosť vetra. Akonáhle bolo kropenie vodou spustené, musí fungovať bez zastavenia. Prietok vody závisí od rýchlosti vetra a relatívnej vlhkosti vzduchu, v priemere však hovoríme o 790-860 litroch/minúta/ha. Ak je prietok slabý, tak sa tvorí ľad s mliečnym sfarbením, a to nie je dobré. Počas celého obdobia intervencie sa musí tvoriť priezračný ľad. Závlahu možno zastaviť ak ovlhčený teplomer ukazuje 0 °C, alebo keď suchý teplomer indikuje teplotu vzduchu vyššiu než 1,1 °C, prípadne nad ránom, keď už voda začne voľne cirkulovať po drátenke a  kroch uväznených v  „ľadovom kráľovstve“. Okrem výhod má tento typ ochrany aj svoje negatíva, ktoré je potrebné zvážiť a mať na pamäti pri činnostiach po období jarných mrazov: riziko poruchy závlahového systému môže mať nedozerné následky pre vinicu, saturácia pôdy vodou, splavovanie živín a použitých hnojív, asphyxia koreňov (nedostakok vzduchu) a zvýšenie rizika koreňových chorôb.

Tvorba vodného oparu nad vinicou rozstrekom drobných kvapôčiek vody je ďalšia z alternatív aktívneho boja s jarným mrazom. Do akej teploty je účinná neviem, chýbajú experimentálne údaje. Čo je však isté, sú podmienky kedy túto techniku môžeme aktivovať: ak je teplota rosného bodu veľmi blízka teplote vzduchu a zároveň musia byť ideálne poveternostné podmienky (bezvetrie). Výhoda: spotreba vody je o 80 % menšia oproti závlahe postrekom a podstatne menej škody spôsobí váha vytvoreného naladia. Nevýhody: je veľmi obtiažné dosiahnuť optimálnu veľkosť vodných partikúl a účinnosť metódy je len v prípade veľmi pokojného, bezveterného počasia.

Zadymovanie vinice pálením vlhkej slamy je tradícia často spojená s nechceným pochopením reality. Účinnosť je plošne veľmi obmedzená, čiastočky dymu sú príliš drobné na to, aby zablokovali únik tepelnej radiácie, len teplo uvoľnené spaľovaním slamy dáva možnosť čiastočnej ochrany vinice. Nehovorím samozrejme o uvoľňovaní toxických a karcinogénnych látok spojených s nedokonalým spaľovaním mokrej slamy, ktorá je zvyčajne „penetrovaná“ rezíduami celej palety pesticídov spojených s produkciou obilovín. Pálenie pneumatík, tak nad tým ani neuvažujte, účinok na  životné prostredie a zdravie ľudí sme nedávno videli na priamych záberoch z kievského Majdanu!

Horáky a ohrievače – olejové, benzínové, naftové, propánové. Ich účinnosť je do -6 °C pri počte 150-200 horákov/ha. Horáky sú účinnejšie, ak sú vo vinici rozložené rovnomerne, je vhodnejšie použiť viac menších horákov, než zopár veľkých. Pulzné horáky na naftu s automatickým tlakovým ohrevom dosahujú dvojnásobne vyššiu účinnosť v porovnaní s ostatnými typmi horákov. V prípade, že je spustenie horákov do činnosti manuálne, treba rátať s pomerne vysokými číslami vo vzťahu k pracovnej sile: troj hektárová vinica vyžaduje prácu jednej osoby počas 6 hodín, alebo 12 osôb počas 30 minút. Je samozrejme potrebné brať do úvahy aj čas potrebný na spustenie všetkých horákov. Tento spôsob ochrany je účinný na všetky typy radiačného mrazu. Nevýhody: znečistenie ovzdušia, takmer 75-84 % energie získanej spaľovaním sa stráca únikom tepla nad viničový porast, preto je reálne zvýšenie teploty v poraste minimálne, po 5 hodinách aplikácie sa stráca 30-50 % účinnosti. V závislosti od typu horákov treba rátať s 300-900 litrami paliva/hodinu/ha.

Drevené brikety a  parafínové sviečky – účinnosť do -5 °C pri počte 275 horiacich stacionárov/ha. Do úvahy je potrebné vziať čas potrebný na zapálenie všetkých stacionárov, zvyčajne 1,5 – 2 hodiny/ha. Čas potrebný na zapálenie všetkých stacionárov sa môže dramaticky predĺžiť v prípade vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Ide o systém vhodný pre menšie vinárstva, nakoľko ide o podstatne menšiu investíciu oproti ostatným metódam. Stacionáre je možné rozmiestniť do vinohradu v predstihu, ešte pred ohlasovaným ochladením, vhodná je kombinácia týchto prostriedkov s veternými turbínami. Nevýhody: obdobie účinnosti je limitované (7 – 8 hodín pre parafínové sviečky a 3 hodiny pre drevené brikety). Je potrebný pomerne veľký priestor na preskladnenie týchto ochranných prostriedkov, finančne náročná inštalácia systému – približne 12 hodín/ha.

Veterné turbíny – účinnosť do -2,2 °C, metóda je vhodná pre vinohrady s rozlohou 3 – 4 ha. Účinná ochrana požaduje spotrebu 19 kWh/ha. Okrem jarných mrazov sú veterné turbíny využiteľné na znižovanie relatívnej vlhkosti vzduchu v období zberu, kedy je porast náchylný na hubové patogény. Spustenie systému je automatické a veľmi rýchle. Nevýhody: nepríjemný a rušivý hluk, systém je neúčinný ak vietor dosiahne rýchlosť 8-16 km/h, pomerne významné investičné náklady na jednu turbínu (40 000 – 50 000 eur). Helikoptéra – účinnosť do -2,2 °C, umožňuje získať 25 % rozdielu v horizontálnom teplotnom gradiente vo výškach 1,2 – 12 metrov. Je podstatne účinnejšia než veterná turbína. Jedna helikoptéra je schopná ochrániť 20 ha. Nevýhoda: vysoká hodinová sadzba, vysoká hlučnosť a neúčinnosť pri rýchlosti vetra 8 – 16 km/h.

Chemické spôsoby ochrany. Kanadská spoločnosť Groupe Lallemand Inc. uviedla na trh originálny produkt chránený patentom AMM No. 1303001 s  obchodným označením Greenstim Vigne. Ide o produkt, ktorého základom je chemicky čistý glycine-betanine (> 97 %), ktorý reguluje osmotický stres viniča spôsobený nevhodnými abiotickými faktormi (vysoké teploty, dlhotrvajúce suchá, vysoký obsah solí v pôde,…) a zároveň zlepšuje vlastnosti bobuliek hrozna (pevnosť, náchylnosť na praskanie). Za normálnych okolností sa aplikuje raz ročne po kvitnutí, vo fenologickom štádiu 67 – 69 (BBCH). Ak sa však tento prípravok, na základe predpovedi meteorológov, použije aspoň 24 hodín pred príchodom jarných mrazov, tak pôsobí ako vynikajúca proti-mrazová ochrana. Škody spôsobené mrazom sú výrazne znížené. Francúzski kolegovia hovoria o škodách v rozpätí 11-28 %. Aplikáciu je vhodné realizovať, keď je vlhkosť vzduchu čo najvyššia (skoro ráno alebo neskoro večer), dávka je odstupňovaná podľa fenologického štádia v čase aplikácie. Ak je zásah potrebný v štádiu prvých rozvinutých lístkov: 2 kg/ha Greenstim Vigne + 0,2 l zmáčadla, aplikácia 150 l/ha, ak je potrebné chrániť vinič tesne pred kvitnutím alebo na začiatku kvitnutia: 4 kg prípravku Greenstim Vigne + 0,5 l zmáčadla, aplikácia 500 l/ha.

Greenstim Vigne je aktívny 7 dní po aplikácii, do rastliny preniká cez listovú plochu, tzn. má systémový účinok, preto spláchnutie prípravku v dôsledku dažďa nehrozí. Počas siedmich dní účinku je schopný udržať rastlinu v dobrej forme počas dvoch mrazivých nocí. Ak trvá nebezpečenstvo mrazu dlhšie, postrek treba zopakovať. Glycine-betanine je efektívny osmolyt, ktorý po preniknutí do rastliny zvyšuje svoju koncentráciu v cytoplazme, vytláča z buniek draslík, bráni úniku vody z buniek, nastoľuje v nich osmotickú rovnováhu, a tým znižuje kryštalizačný bod vody v rastlinných bunkách. Stabilizuje metabolizmus rastliny, aby v čo najlepšom fyziologickom stave prekonala nevhodné environmentálne podmienky a posúva odolnosť rastlinných pletív viniča bez príznakov deštrukcie do úplne iných hodnôt: 3 hodiny -4 °C, 6 hodín -2 °C a  8 hodín -1 °C.

ELICITYL SA je francúzska biotechnologická spoločnosť so sídlom v Grenobli, ktorá vyvinula produkt na báze jablčného extraktu, určený na ochranu viniča pred vymŕzaním – výrobok s označením PEL 101 GV. Ide o aktivátor prirodzených obranných mechanizmov rastliny pred jarnými mrazmi, ktorý po kontakte so zelenou plochou rastliny vyšle do rastliny biochemický signál. Ten spustí kaskádu špecifi ckých reakcií, na konci ktorých je zvýšená akumulácia kryo-obranných látok v listoch. Jednou z nich je glukóza, ktorá znižuje bod mrznutia v listových bunkách, čím sa znižuje rozsah foliárnych nekróz spôsobených nízkymi teplotami. Podľa údajov spoločnosti ELICITYL výrobok zabezpečuje zlepšenie ochrany viniča pred mrazmi o 50 % pri teplote -3 °C, avšak s pomerne s veľkou štatistickou odchýlkou. V závislosti od konkrétnych abiotických a environmentálnych podmienok (teplota vzduchu, odroda, fenologické štádium, členitosť terénu) účinnosť prípravku kolíše od 10 % až do 70 %. Odolnosť zelených častí viniča sa po aplikácii zlepší o 1 – 2 °C. Aplikáciu treba vykonať preventívne na základe meteorologickej výstrahy, a to 12 – 48 hodín pred príchodom mrazu vo fenologickom štádiu 11 – 16 BBCH: prvý až šiesty rozvinutý list. Účinnou látkou je heptamaloxyloglucan, 874 g účinnej látky v 1 litri prípravku. Aplikačná dávka: 1liter/ha, objem postrekovej tekutiny 100 litrov/ha. Postrek klasickými postrekovačmi vykonať pri vhodných vlhkostných podmienkach, najlepšie ráno pri relatívnej vlhkosti vzduch >60 %. Veľmi vhodná je preventívna aplikácia už od štádia 09 BBCH (pučanie, zelené konce výhonkov sú jasne viditeľné), a to 4 krát v 10 dňových intervaloch. Aj napriek tomu, že výrobok bol testovaný už v roku 2002, kolegovia pracujúci priamo v teréne majú s týmto prípravkom len minimálne skúsenosti v prevádzkových podmienkach, vzhľadom na neštandardný koncept predaja: abonencia na použitie výrobku počas troch rokov.

Veľmi perspektívne výsledky priniesli pokusy na vybraných plochách vo viacerých malokarpatských vinohradníkov s obrannými protilátkami viniča na abiotický stres (MIA koncept ochrany). Ide o dva typy látok s rozdielnym mechanizmom účinku: 1. prevencia pred zmrznutím cez stimuláciu produkcie prirodzených osmolitov syntetizovaných priamo rastlinou; 2. protilátky zamerané na aktiváciu reparačných mechanizmov v rastline po jarnom vymrznutí, predovšetkým na spriechodnenie zásobovacích dráh živinami, rastovej stimulácii záložných očiek a podporu rastu zachovaných alebo len čiastočne poškodených pukov.

A ešte jedna rada na záver: Na jar, v období so zvýšeným rizikom výskytu mrazivých nocí, sa vyvarujte , v maximálnej možnej miere pracovať s pôdou. Mechanizáciou narušíte povrchovú celistvosť pôdy, otvoríte tým prepojovacie cesty medzi povrchom a hlbšími vrstvami a zbytočne tým vystavíte vinič vymrznutiu cez koreňovú sústavu. Naopak, ak po skončení mrazov začnete s pôdou hýbať, uvoľníte z nej naakumulované teplo, ktoré aj  keď len o jeden stupeň, ale určite zlepší teplotnú bilanciu v poraste. V prípade zatrávneného medziradia je vhodné, aby bol bylinný porast skosený. Vo výške 40 cm je teplota vzduchu o 2 °C nižšia v prípade zatrávneného a nepokoseného medziradia, v porovnaní so zatrávneným a nízko pokoseným, resp. zmulčovaným medziradím.

RNDr. Bruno Gabel, CSc., Inštitút pre Kvalitu, Bratislava

Foto archív autora

 

Tags: