Dávno pestované odrody viniča – Chrupky

SYNONYMÁ

Množstvo synoným nie je iba svedectvom dávnovekosti Chrupiek, ale aj bohatej histórie, ktorá dotvára ich osud počas kráčania stáročiami, prakticky po celom svete. Spravme si ich prehľad a objavme v nich krásu vekov a fi lológie, ktoré nás privedú až ku koreňom tejto nevšednej skupiny odrôd. Predstavíme si synonymá štátov, v ktorých Chrupky zohrali významnejšiu úlohu.

Anglicko: Amber Chasselas, Amber Muscadine, Common Muscadine, Queen Victoria, Royal, Muscadine, White Muscadine.

Bulharsko: Šasla bjala, Šasla zlatista.

Česká a  Slovenská republika: Auslender, Burda, Časlador, Dreixle, Dobrohrozen, Gutedl, Gutedle, Chrupka ušľachtilá, Kapucínske, Strapák, Šasla, Třaslador. Mnohé zo synoným u nás používaných boli preklady z iných jazykov, čiastočne skomolené alebo foneticky upravené.

Francúzsko: Abélone, Abélione, Bon blanc, Bournet, Bournot, Croquant, Doucet, Chasselas Angevin  Chasselas doré, Chasselas de Bar-sur-Aube, Chasselas de Bordeaux, Chasselas de Fontainebleau, Chasselas de Florence, Chasselas de Moissac, Chasselas de Montauban, Chasselas de Pondichéry, Chasselas de Tenériff e, Chasselas de Thomery, Chasselas du Doubs, Chasselas musqué, Lourdot, Lausannois, Moren, Moren blanc, Morlenche, Mornant, Pinzutella, Plant de Toulaud, Raisin de ofi cier, Ugne, Valais blanc.

Maďarsko: Fabian szőlő, Fehér Chasselas, Gyöngyszőlő, Piros Chasselas, Saszla.

Nemecko, Rakúsko: Bassitraube, Diamant, Diamanttraube, Dorianer, Frauenrtaube, Gelber Gutedel, Goldgutedel, Gutedel, Gutedel weiss, Junker, Krachgutedel, Krachmost, Markgräfl er, Moster, Moster Süßling, Schönedel, Silberling, Süssling, Viviser, Wälscher, Weisser Gutedel, Weisser Krachgutedel.

Rumunsko: Chasselas blanc, Šasla aurul.

Rusko: Berezka, Berezka prostaja, Dinka belaja, Šasla, Šasla belaja, Šasla zolotistaja, Šašla, Šašla lečebnaja.

Srbsko, Chorvátsko: Bela šasla, Plemenka, Plemenka bela, Plemenka rana, Ranka, Rdeča Žlahtina, Žlahtina agostena.

Španielsko: Temprana tardía, Tempranillo de Nav, Temprano, Temprano agosteña, Temprano blanco, Temprano media. Švajčiarsko: Blanchette, Bois rouge, Dorin, Fendant, Fendant blanc, Fendant vert, Chasselas blanc, Chasselas cioutat, Chasselas croquant, Chasselas doré, Chasselas fendant, Chasselas giclet, Chasselas jaune cire, Chasselas musqué, Chasselas plant droit, Chasselas Queen Victoria, Chasselat, Perlan, Rougeasse, Wälsche, Weisser Gutedel, Weisser Krachgutedel.

Taliansko: Chasselas bianco, Chasselas dorato.

Podľa ROBINSON et al.(2012) sú nasledovné synonymá pre Chrupky mylné:

Albino Mayor (Španielsko), Barbarossa, Madeleine royale, Marzemina bianca (Taliansko), Chasselas de Courtilier, Chasselas de Pondichery, Fayoumi (Egypt), Palomino fino (v Kalifornii nazývané Golden Chasselas), Priknadi (Grécko), Žlahtina, Žlahtina bijela, Vrbnicka Žlahtina (Chorvátsko). 

PÔVOD

Najstaršia písomná zmienka o Chrupke je podľa AEBERHARDA (2005) z roku 1539 z Kreuterbuchu od botanika HYERONYMA BOCK, ktorý píše o odrode Frankisch, nazývanej aj Edel – alebo Lauterdraube. ROBINSON et al.,(2012) interpretujú „Edeldraube“ ako ušľachtilé hrozno, z ktorého neskôr vznikol nemecký názov Gutedel (dobré ušľachtilé). Pod názvom Gutedel sa spomína neskôr vo Wüttembergu v Nemecku JOHANOM BAUHINOM z roku 1650. Od spomínanej Lautterdraube sa azda odvodzuje synonymum Luter, Wyssluter a Gutluter používané okolo roku 1850 v severnom Švajčiarsku. BAUHIN bol aj prvý, ktorý pre Chrupku použil názov Fendant (pukavý) podľa charakteristiky bobúľ.

Názov Fendant bol vo švajčiarskom kantóne široko používaný od 18. storočia. Až začiatkom 20. storočia sa začal používať názov Chasselas. Vo vedľajšom kantóne Valais sa názov Fendant zachoval od roku 1850 a je tu aj chránený. (ROBINSON et al., 2012) Názov Chasselas je odvodený od francúzskej obce v Burgundsku, blízko mesta Mâcon. Odtiaľ sa pravdepodobne Chrupka rozšírila do ostatných regiónov Francúzska.

Nový pohľad na pôvod odrôd poskytujú moderné genetické metódy, spočívajúce v analýze DNA odrôd. Chrupky analyzovali VILLAMOZ A ARNOLD (2009). Z analýzy viac ako 500 vzoriek z 18 štátov Európy a Blízkeho východu vylúčili možnosť pôvodu Chrupiek z Blízkeho východu, ktorý bol hypoteticky považovaný za  pôvodné miesto ich vzniku. Výsledky porovnania genetického clasteringu s historickými dátami poukazujú na región okolo Lac Léman (Ženevské jazero) ako na pravdepodobné miesto pôvodu Chrupky. Ich názor korešponduje aj s tvrdením VAVILOVA (1926), že pôvod odrôd treba hľadať predovšetkým na tých miestach, kde je zistená najväčšia diverzita ich foriem.

Pokiaľ ide o rodičovské odrody Chrupky, uvedení autori zistili vzťah medzi Chasselas a Mornen noir z údolia Vallée du Rhône, čo vysvetľuje, že Chasselas sa v okolí Mâconu nazýva Mornen blanc a tiež, že francúzsky ampelograf VICTOR PULLIAT odrodu Mornen noir označuje názvom Chasselas noir.

Popri týchto najnovších názoroch na  pôvod Chrupiek existujú staršie hypotézy, ktoré sa do značnej miery rozchádzajú. Jednotné sú však v tom, že ide o veľmi dávnu skupinu odrôd. Chrupke sa okrem iného pripisuje vznik domestikáciou zo švajčiarskeho lesného viniča – Vitis silvestris (HOFFMANN, 1982).

Iný rozšírený názor je, že Chrupky pochádzajú z Egypta (BERGER, 1932), kde sa nazýva Fayumi podľa oázy Fayum (asi 90 km na juhozápad od Káhiry). Tu vraj bola po prvý raz objavená Chrupka čierna, z ktorej mutáciami mali vzniknúť všetky ostatné Chrupky. Hypotézu o egyptskom vzniku Chrupky vyvrátili VUILLAMOZ, ARNOLD (2009). Do rozmachu odrody Čauš, však Chrupka v tomto regióne zohrávala prvoradú úlohu. Už v roku 1523 ju vraj francúzsky diplomat Solimana II. priviezol z Constantinopole (terajší Istambul) do Burgundska (GALET, 2000). Je možné, že ju vtedy vysadili v obci Chasselas severozápadne od Mâconu, s ktorou sa často pôvod Chrupky spája.

Za iné miesto pôvodu Chrupky sa označuje obec Cahors sur Lot (severne od Toulous), kde vinohradník Jehan del Rival vysadil v roku 1531 slávny kráľovský vinohrad na pokyn kráľa Françoisa I. alebo Henricha IV. Historici však dokazujú, že kráľovský vinohrad bol vysadený až v roku 1750, teda až neskôr po smrti Françoisa I. GALET (1990) považuje túto správu skôr za fiktívnu, ako za historickú realitu. 

ROZŠÍRENIE

Chrupka sa prakticky rozšírila do všetkých štátov sveta, v ktorých sa vinič. pestuje Žiadna iná odroda sa v takom množstve regiónov nepestuje! Prvotné pestovateľské zameranie Chrupiek slúžilo na výrobu vína, čo sa v Európe doposiaľ zachovalo vo Švajčiarsku. Chrupka tu tvorí 45 % odrodového zastúpenia všetkých pestovaných odrôd viniča a podieľa sa 60 % na produkcii vína. Štatistika z roku 2009 hovorí o 4013 ha vinohradov Chrupky. Polovica z nich sa pestuje v kantóne Vaud. Druhý významný kantón je Valais s plochou 1051 ha Chrupky, ktorú tu nazývajú Fendant. Ďalší – menší chrupkový kantón je Neuschâtel, známy výrobou nefi ltrovaných vín z Chrupky. (ROBINSON et al., 2012). 

Vo Francúzsku je pestovanie Chrupky na ústupe. Doteraz však zaberá plochu 2442 ha, najmä na juhozápade a juhu krajiny. Využíva sa tu ako stolové hrozno a na výrobu hroznových štiav. Pozornosť venovali najmä selekcii Chrupky, ktorá sa uplatňuje vo výrobe ako Chasselas de Moissac.

V menšom rozsahu sa stretávame s Chrupkami aj vo Španielsku a Taliansku. V Nemecku sa Chrupky usídlili v 16. storočí. Väčšina súčasných plôch je v južnom Badensku (1136 ha), kde majú vína zo starých výsadieb Chrupky na vápenatých pôdach príjemnú mandľovú arómu.

V Rakúsku a Maďarsku (1800 ha) sa Chrupky tradične pestovali prevažne ako stolové hrozno, iba menšia časť sa spracovala na víno, väčšinou zmesné. Plochy výsadieb Chrupky sú však na ústupe. 

V ostatných štátoch Európy sa Chrupky v menšom množstve pestujú v Bulharsku, Rumunsku, Moldavsku, na Ukrajine, v Slovinsku, Chorvátsku Srbsku a iných balkánskych krajinách. Rozšírili sa aj v zámorí, v Kalifornii (Chasselas doré), Britskej Kolumbii, západnej Kanade, Chile a na Novom Zélande. 

Na Morave sa Chrupky začali vysádzať po roku 1900 a využívali sa na výrobu stolového hrozna. Ešte pred 70 rokmi tvorili v Čechách 2 % viničovej plochy. V súčasnosti je to už iba 0,1%. Na Slovensku je situácia podobná a Chrupky sú záležitosťou záhradkárskej samozásobiteľskej výroby hrozna. Chrupka biela je u nás súčasťou zaregistrovaných odrôd viniča už od roku 1941 a Chrupka červená od roku 1952. 

MORFOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA

Morfologický popis sa vzťahuje ku dvom varietám: k Chrupke bielej a Chrupke červenej, (ružovej). 

Vrchol letorastu je jemne chĺpkatý, mladé lístky sú typicky hnedo-červeno bronzové. Rovnako aj os je hnedočervená.

List je najčastejšie päťuholníkového tvaru. Povrch čepele je obojstranne hladký alebo plytko sieťovito vráskavý. Na starších listoch je na rube žilnatina pokrytá štetinami. čepeľ je 3-5 laločnatá, vrchol stredného laloka je ostrouhlý, niekedy trojito delený. Výrezy sú stredne hlboké, otvorené, lýrovité, aj v podobe V. Stopkový výrez je buď zatvorený s úzkym priesvitom, alebo úzko otvorený, šípovitý alebo klenutý. Bočné zúbky majú vypuklé strany. Stopka listu je stredne dlhá až dlhšia. 

Úponky sú výrazne, veľmi dlhé.

Kvet je obojpohlavný – hermafroditný – s dlhými nitkami tyčiniek, presahujúcimi semenník. Opadávanie kvietkov pri kvitnutí je stredne intenzívne.

Strapec je stredne veľký (110-140 cm), cylindrický alebo cylindricko-kónický, stredne hustý až redší, na stredne dlhej stopke. Strapina sa pri základe rozvetvuje, niekedy vytvára aj krídlo.

Bobuľa je stredne veľká, okrúhla, symetrická. Chrupka biela má zeleno-žlté bobule, na slnečnej strane s bronzovým líčkom, Chrupla červená má bobule sfarbené do červena, s rozličnou intenzitou ružového až po fialové sfarbenie. Šupka je stredne pevná až pevná, voskovo osrienená s priesvitnými škvrnami.Dužina je stredne pevná, harmonickej chuti, šťavnatá. Bobule pri stlačení charakteristicky pukajú.

Semená sú stredne veľké, oválne, s kratším zobáčikom, hnedé.

Jednoročné drevo je tmavohnedé, po celej dĺžke žliabkované a bodkované. Zimné puky sú stredne veľké, široké, zahrotené. 

FENOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA

Chrupka pučí na jar hneď po najskorších odrodách, kvitne medzi poslednými a dozrieva stredne skoro. Konkrétne údaje z 80. rokov minulého storočia z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sú tieto: 

Začiatok pučania 20. 4.;  začiatok kvitnutia 12. až 22.  6.; dĺžka kvitnutia 7 až 8 dní; začiatok dozrievania bobúľ 6. až 22. 8.; zber hrozna 7. až 20.  9.

V súčasnosti, vzhľadom na sústavné otepľovanie klímy, sa termíny posúvajú k skorším.

Chrupka sa stala etalónom pre určovanie zrelosti odrôd. Známy PULLIATOV klasifi kačný systém dozrievania hrozna sa opiera o obdobie zrelosti Chrupky (GALLET, 1958), ktorá tvorí stred. Odrody dozrievajúce pred Chrupkou patria do skupiny skorších, tie, ktoré dozrievajú po nej, do skupiny odrôd neskorších. 

AGROBIOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA

POLOHA A PÔDA

Chrupka sa pestuje vo všetkých polohách a pôdach, je to málo náročná a  veľmi plastická odroda. Aj táto vlastnosť prispela k jej rozšíreniu na celom svete. Najlepšia kvalita sa však dosahuje v teplých polohách, na slnečných svahoch a v ľahších kremičito-hlinitých pôdach. V ťažších pôdach bývajú strapce hustejšie, úrody vyššie, ale vzhľad konzumného hrozna je horší. Lepšie jej vyhovujú bezveterné polohy. V období kvitnutia je chúlostivá na chlad. Nevyhovujú jej ani silno vápenaté pôdy, lebo v nich trpí chlorózou.

RAST A VYZRIEVANIE DREVA

Rast Chrupky je stredný až silný. Po výdatných vysokých úrodách však vyžaduje dobrú výživu, inak klesá vitalita rastu. Vyzretosť jednoročného dreva býva každoročne veľmi dobrá.

REZ A VEDENIE

Chrupka rodí dobre pri každom spôsobe rezu, či je to rez na čapíky, alebo na kratšie či dlhšie ťažne. Režeme ju zvyčajne na 6-8 plodonosných očiek na m2 plochy pôdy. Je veľmi vhodná na vysoké vedenie, na ktorom sa strapce v priestore dobre vyvíjajú a nie sú príliš ťažké, aby ich vietor alebo búrkové situácie na neupnutých letorastoch poškodzovali. Rovnako sú však vhodné aj stredné typy vedenia.

ÚRODA A KVALITA

Chrupka sa považuje za úrodnú odrodu, dosahuje úrody 10 – 13 t.ha-1. Úžitková hodnota hrozna je dvojaká: tak stolové hrozno, ako aj na výrobu vína. Pri pestovaní na stolové hrozno sa odporúča úrodu čiastočne zredukovať, čím sa dosiahne krajšie i chuťovo kvalitnejšie hrozno. Cukornatosť hrozna sa pohybuje od 16 po 18-20 kg.ha-1, pri obsahu kyselín okolo 7 g.l-1. Konzumné hrozno je šťavnaté, sladké, medzi vinohradníkmi veľmi obľúbené. Komerčné kruhy, ako aj konzumenti, kladú väčší dôraz na vzhľad hrozna, obľubujú väčšie strapce i bobule, najmä bezsemenné.

Hrozno spracované na  víno poskytuje vína lahodné, ľahšie, ktoré sú žiadané ako mladé. Sú vhodné aj na sceľovanie do zmesí.

UVOLOGICKÉ HODNOTY:

Priemerná hmotnosť strapca 142 g; priemerná hmotnosť bobule 2,2 g; priemerný počet semien/bobuľa 1,8 ks; podiel strapiny z 1 kg hrozna 4,2 %; podiel šupky zo 100 bobúľ 5,9 %; zaťaženie potrebné na rozpučanie bobule (pevnosť bobule) 500-800 g; zaťaženie potrebné na odtrhnutie bobule 100-200 g; výlisnosť muštu z 1 kg hrozna 0,77 litrov.

AFINITA

Vzhľadom na určitú citlivosť Chrupky na spŕchanie, neodporúča sa štepiť ju na podpník Kober 5BB. Do menej vápenatých pôd je vhodný podpník Amos a K-1, do suchých pôd Craciunel 2 a Teleki 8 B a pre stredné vedenie do záhradných pôd s vyšším obsahom vápna SO 4, prípadne Teleki 5 C.

ŠKODLIVÉ ČINITELE

Pri zlých poveternostných podmienkach pri kvitnutí (chladno, daždivo) reaguje Chrupka spŕchaním strapcov. Strapce sú riedke a bobule majú nepravidelnú veľkosť, čiastočnou ochranou sú chránené polohy a harmonická výživa pri správnej voľbe podpníka. Citlivo reaguje na jarné mrazy, ako dôsledok skorého pučania. Zimným mrazom však odoláva dosť dobre. 

Reaguje aj na nedostatok horčíka a nevyhovuje jej ani vysoký obsah vápnika v pôde, čo spôsobuje chlorózu listov. V niektorých lokalitách sa vyskytuje aj odumieranie strapiny. V teplých krajinách je pozorovaný výskyt čiernej škvrnitosti – phomopsis – ktorá sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch i na strapine. Ďalej sú to eutypióza a esca, ktoré Chrupky tiež postihujú. Pri bežnej preventívnej ochrane Chrupka netrpí mimoriadne žiadnou z hlavných hubových chorôb viniča, ako sú peronospóra, múčnatka a botrytída.

Z vírusových chorôb sa na Chrupke najčastejšie objavuje zvinutka a roncet. Je to aj dôsledok veku odrody, hoci sústavným výberom a klonovou selekciou sa virózy aj pri Chrupke udržujú pod kontrolou.

Počas celej vegetácie trpí roztočmi, najmä vo viničových škôlkach. 

PODODRODY A KLONY 

Chrupka biela má množstvo  variet, ktoré vznikli po stáročia vegetatívnym množením a výberom, niekedy aj zo semien zo spontánneho kríženia. Rozmnožovali sa tie, ktoré boli zaujímavé, aj keď nie vždy hospodársky cenné. Uvedieme iba najznámejšie. 

Chrupka červená je morfologicky totožná s Chrupkou bielou, iba bobule sú červené, rôznych odtieňov – od fialovej až po ružovú. Známe sú jej typy Chrupka fialová, Chasselas rose royal, Chasselas rose de Falloux (s listami, ktoré sa na jeseň sfarbujú do červena) a i. Má vyššie úrody hrozna aj vyššiu cukornatosť ako Chrupka biela. Pestuje sa v menšom rozsahu (asi 20  %), ako Chrupka biela. V našej listine registrovaných odrôd figuruje od roku 1952 ako samostatná odroda. 

Chasselas cioutat – Chrupka petržlenová je známa varieta Chrupky, ktorá nesmie chýbať v žiadnej väčšej zbierke odrôd viniča. Je výrazná tým, že má veľmi hlboko vyrezávané listy, ktoré sa podobajú petržlenovej vňati. Strapce má podobné Chrupke bielej, ale rodí nepravidelne a nemá prakticky hospodársky význam. 

Chasselas St. Fiacre  považuje BLAHA (1952) za kvalitný typ Chrupky bielej s väčšími strapcami, zriedkavo s výraznými ramienkami. Chuť je harmonická, dostatočne sladká.

Chrupka muškátová. je nerozmnožovanou kuriozitou Chrupiek. Ako názov hovorí, má muškátovú príchuť a  pravdepodobne vznikla spontánnym krížením s niektorou muškátovou odrodou.

Chrupky sú pre veľkú variabilitu vďačným objektom selekcie. Upozorníme najmä na tieto vyselektované typy: 

Chrupka Jalabertova sa preferovala najmä na  Morave, odkiaľ prenikla aj na  Slovensko a od v roku 1952 tvorí súčasťou našich registrovaných odrôd viniča. Bola vyselektovaná z Chrupky bielej, je od nej o niečo neskoršia, s pravidelnou úrodnosťou. Listy sú málo vykrajované, strapce takmer bez ramienok s hustejšie nasadenými bobuľami zelenkavej farby, na slnečnej strane žltozelené s bronzovým líčkom. Hrozno dosť dobre znáša prepravu.

Chasselas de Moissac. Vo francúzskej oblasti Moissac bola Chrupka biela selektovaná a vybrali sa dva morfologické typy: 

1. Os je zelená, listy viac celistvé, vrcholy letorastov menej intenzívne červené. Pučí neskôr a rýchlo rastie, Strapce má krídlaté, bobule priesvitné s bronzovým nádychom. Napriek vysokej úrodnosti je dobrá aj kvalita. Pravdepodobný pôvod tohto typu je stredné a východné Francúzsko.

2. Os je karmínovo červená, listy veľmi členené, skôr menšie, vrcholy letorastov chĺpkaté, karmínové. Pučí skoro, má slabší rast. Strapce sú bez ramienok, bobule sú bronzovo žlté. Tento typ pochádza pravdepodobne z údolia rieky Garonne. Chrupky z tejto oblasti majú ochranný názov „Chasselas de Moissac“.

Vo Francúzku rozmnožujú 26 certifikovaných klonov Chrupky, z ktorých je najväčší záujem o klon č. 43 a 201.

Na  Slovensku sa selektovala Chrupka biela v Strekove.

Chrupky boli použité aj vo viacerých kríženiach ako rodičovské odrody. V Európe, na príklad pri odrode Arnsburger, Huxelrebe a Nobling v Nemecku, Doral a Charmont vo Švajčiarsku, Muscat fleur d´Oranger vo Francúzskua a iné. Aj naša Breslava má vo svojom rodokmeni Chrupku ružovú.

Gentickou analýzou sa dokázalo, že Chrupka ružová, Chrupka ružová kráľovská a Chrupka fialová, majú rovnaký profil DNA, ako Chrupka biela. Sú to teda farebné mutanty Chrupky bielej. 

CELKOVÉ ZHODNOTENIE ODRODY 

Hospodárska využiteľnosť Chrupiek je dvojaká. Pestujú sa na výrobu vína, ako aj na hrozno na priamu spotrebu. To že Chrupka tvorí vo Švajčiarsku stále podstatnú časť na výrobu vína, sme už uviedli. Od vín Chrupky nemožno požadovať vína extraktívne, ide o kategóriu vín ľahších, ale harmonických, vhodných na bežnú dennú spotrebu, najmä ako mladé vína.

V našej krajine nemala Chrupka nikdy úlohu dominantnej odrody na výrobu vína. Nevylučovala sa ako vhodná na ich výrobu a využívala sa najmä v kupážach. Jej význam však ešte  pred približne 50 rokmi spočíval vo využiteľnosti ako stolové hrozno. Dlho bola považovaná na tento účel za našu najkvalitnejšiu odroda. Najmä staršia generácia pestovateľov ju ešte dodnes ako takú oceňuje. Chrupky zohrali v tomto zmysle významnú úlohu ako hrozno, ktoré jeho pestovatelia predávali na blízkych trhoch. Aj preto, že dosť dobre znášala manipuláciu spojenú prepravou a predajom hrozna. Svetový konzum hrozna sa však uberal iným smerom. Produkcia sa zamerala na vzhľadovo krajšie stolové odrody s väčšími bobuľami a strapcami, na bezsemenné odrody, na tvarovú a farebnú rôznorodosť bobúľ a na lepší transport na veľké vzdialenosti leteckou dopravou. Aj k nám sa za politickej éry socializmu dovážalo z  Bulharska veľkoplodé hrozno Bolgar (Afús Ali), všeobecne vľak panoval názor, že to nebola kvalita I.A triedy, určená pre iné krajiny.

V 70. rokoch sme preto začali so šľachtením stolových odrôd na báze odrôd skupiny proles orientalis, z ktorého vzniklo mnoho krásnych odrôd – z nich 13 je registrovaných. 

Chrupky je však dodnes potrebné považovať za výrobné odrody oboch smerov. V južnom Francúzsku aj v súčasnosti pestujú jej mnohé klony aj na výrobu stolového hrozna. O  biologických hodnotách Chrupiek svedči aj to, že sa udržali vo výsadbách mnohých krajín sveta po niekoľko storočí. Zmenšovanie plôch vinohradov Chrupiek je však badateľný aj vo svetovom meradle. Napriek tomu aj u nás ešte badáme jej význam vo využití ako stále aktuálnej záhradkárskej odrody a nie iba v jej hodnote ako zbierkovej odrody obohacujúcej naše genofondy.

Ing. Dorota Pospíšilová, PhD., Ing. Rastislav Šimora

Foto Ondrej Korpáš, ml.

BIBLIOGRAFIA 

AEBERHARD, M., 2005. Geschiche der alten Traubensorten. Arcadia Verlag, Solothurn. Cit. podľa Robinson et al. (2012)
AVRAMOV, L., ŽUNIČ, D., 2001. Posebno vinogradarstvo, Beograd
BAUHIN, J., 1650. Historia plantarum Universalis, Ebroduni, Yverdon. Cit. podľa Robinson et al (2012)
BERGER, A., 1932. L´origine egyptienne des Chasselas. Revue de Viticulture, 76. p.181-185 Blaha, J., 1952. Československá Ampelografi a. Príroda, Bratislava
GALET, P., 1958. Cépages de vignobles de France I. Charles Dehan, Montpellier
GALET, P., 1990. Cépages de vignobles de France II. Charles Dehan, Montpellier
GALLET, P., 2000. Dictionnaire encyclopédique des cépages. Hachette, Paris
HOFFMANN, K. M., 1982. Der Gutedel und die Burgunder. Die Lebensgeschichten alter Rebfamilien. Gesellschaft für Geschichte des Weines, Wiesbaden
POSPÍŠILOVÁ, D., 1981. Ampelografi a ČSSR. Oráč, Bratislava
POSPÍŠILOVÁ, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005. Ampelografi a Slovenska
ROBINSON, J., HARDING, J., VOUILLAMOZ, J.,2012. Wine grapes. Harper Collins Publishers, NY
VAVILOV, N. I.,1926. Studies on the origin of cultivated plants. Leningrad
VUILLAMOZ, J.,F., ARNOLD,C., 2009. Étude historico-genétique de l´origine du Chasselas. Revue Suisse de Viticulture, Arboriculture et Horticulture 41, 5: 299-307
Encyklopedie vína – odrůdy http://www.ovine.cz/web/structure/20.html?do[loadData]=1&itemKey=cz_47

Tags: 01/2016