Víno není vinno…
Se zájmem jsem si přečetl obsáhlý, ale srozumitelně napsaný článek od RNDr. Bruna Gabela, CSc. v prvním letošním 2. čísle odborného časopisu Vinič a víno. Je chvály hodné, že vydavatelství a redakce jmenovaného časopisu si troufl o otevřít rubriku „Diskusné fórum“ v době tak obtížné pro výrobu a prodej vína. Na druhé straně je s podivem, že fundovaný rozbor vinařství na Slovensku provedl odborník přes ochranu révy vinné, jak se prezentuje na webu „Vitiport.com“. S jeho názory se v mnohém ztotožňuji, snad bych jenom doplnil, že i v České republice je popsaná situace ve vinařství, a hlavně v oblasti prodeje vína v obchodních řetězcích velmi podobná. Hlavně závěr ve stati „Kontrola“ o tom, „že LEN prístroj za takmer 1 milion Eur nám situáciu nevyrieši“ a klade důraz na problém „v absencii morálky ľudí naprieč celým společenským spektrom, nedostatku vinohradnícko-vinárskej cti a hrdosti na vlastný produkt“,
je velmi podstatný.
Oxidácia vína – častý problém nielen začínajúceho malovinára
S pojmom oxidácie vína sa aspoň raz za svoju prax stretol každý jeden výrobca vína. Môže to byť skúsený technológ vo veľkom vinárstve, alebo malovinár vo svojej malej pivničke. Každý vie, že tomuto procesu je potrebné sa vyhnúť.
Izotopové zloženie stroncia vo vínach niektorých slovenských producentov
V ostatných rokoch sa čoraz intenzívnejšie a nielen v odborných kruhoch diskutuje o pôvode potravín, z toho hneď vyplynul aj jeden z prominentných problémov, týkajúci sa presného určenia geografického pôvodu vín, čo má významný dosah na ekonomické aspekty obchodu s touto komoditou. Okrem štandardných a klasických metód bežne používaných pri identifikácii a kvality vína, sa čoraz vo väčšom meradle používajú „novátorské“ analytické metódy, donedávna používané iba pri riešení rôznych problémov v oblasti veľmi špecializovaných disciplín prírodných vied, zdanlivo značne vzdialených od praktických otázok vínnej problematiky (napr. určovanie veku hornín, geochemické štúdium horninového prostredia, vôd, atmosféry).
Niečo nám tu nesedí
Dietylénglykolový škandál z roku 1985 viedol ku kolapsu rakúskeho exportu vína a totálnej straty dôvery v rakúske vinárstva. Trvalo niekoľko desaťročí kým sa klient vrátil k vínam deklarovaným Made in Austria, pričom obrodný proces prebiehal na všetkých úrovniach: od profesných združení, cez regionálne až po štátne ustanovizne. Podvodníci boli vypátraní, posadení za mreže, množstvo vinárstiev skrachovalo. Európa zažíva niečo podobné – strata dôvery v kvalitu európskych vín, verejnosť skôr či neskôr vystaví konečný účet aj slovenskému vinárovi.
Nevinné nečisté víno
Väčšina slovenskej verejnosti, tak odbornej ako aj laickej, vníma čírosť vína ako základnú podmienku kvality. Akákoľvek nečírosť, zákal alebo sediment v nafľašovanom víne, sa považuje za zásadnú chybu. Každé víno uvádzané do obehu musí byť číre a ak nie je, musí byť z obehu stiahnuté.
