Nové registrované prípravky a hnojivá na ekologické pestovanie rastlín

Zároveň do Zoznamu hnojív a pôdnych pomocných látok povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ÚKSÚP podľa § 4 písmeno a) zákona č. 189/2009 Z.z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe,
ako príslušný orgán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, zaregistroval listové hnojivá Imunofol, BorOil, CuproTonic, FerumOil, PowerOF-K. Tieto listové hnojivá a pomocné látky sú povolené v ekologickej
poľnohospodárskej výrobe podľa Prílohy I, ktoré sa môžu použiť v súlade s článkom 3 ods. 1 Nariadenia Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) 834/2007 o ekologickej výrobe.

Článok zaoberajúci novými ekologickými hnojivami a o spôsobe ich účinkov na vinič, ako aj možnosti zvyšovania odolnosti viniča proti chorobám a škodcom, budeme publikovať v nasledujúcom čísle časopisu Vinič a víno.

Zároveň upozorňujeme pestovateľov, že prípravok Alginure bol zo zoznamu ekologických prípravkov stiahnutý v celej EÚ!

PREČO JE PRÍPRAVOK ALGINURE V EKOLOGICKOM POĽNOHOSPODÁRSTVE ZAKÁZANÝ?

Prípravok Alginure, okrem výťažkov z morských rias, obsahoval aj draselnú soľ kyseliny fosforitej. Kyselina fosforitá H3PO3 (presnejšie dihydroxyfosfánoxid alebo kyselina fosfónová) je biela kryštalická látka, jedna z mnohých kyselín fosforu. Mnohí si ju často zamieňajú s kyselinou fosforečnou H3PO4, ktorá je hnojivom pre rastliny!!! (rozdieľ je v jednom atóme kyslíka, čo zásadne mení vlastnosti látky). Vodné roztoky kyseliny fosforitej H3PO3 a jej soli vykazujú fungicídne vlastnosti. Fosfity (soli kyseliny fosforitej) preukázali dobrú účinnosť pri ochrane rôznych chorôb rastlín a preto sa používajú ako účinné látky do fungicídnych prípravkov. Najznámejším zástupcom fosfitov je hlinitá soľ monoethylesteru kyseliny fosforitej (fosetyl-Al). Kyselina fosforitá a jej soli sú toxické, preto je nevyhnutné s nimi zaobchádzať opatrne. Ich toxicita spočíva vo vysokej miere akumulácie účinnej látky a dlhom čase rozkladu v rastlinách. Kyselina fosforitá H3PO3 (fungicíd) je stabilná a rýchlo transportovaná docelého systému rastlín, pričom sa veľmi pomalým oxidačným procesom mení na hnojivo, čiže na kyselinu fosforečnú H3PO4. Autori Kelderer, Matteazz a Caser13, sledovali odbúrane reziduí v jablkách, v závislosti od času aplikácie. Zistili, že pri aplikácii fosfitu dreselného po odkvitnutí, pretrvávali reziduá v nových listoch a plodoch aj v ďalšom roku. Aj pre túto vlastnosť majú fosetylové prípravky systémové účinky. Jeden z hlavných problémov fosfitov je prítomnosť nežiaducich zvyškov kyseliny fosforitej v čerstvom a spracovanom ovocí. Ekologické produkty nemajú obsahovať žiadne chemické alebo syntetické zvyšky, čiže ani rezíduá fungicídu –kyseliny fosforitej. Z týchto dôvodov bol prípravok vylúčený z ekologického poľnohospodárstva. Akým spôsobom sa prípravok Alginure dostal do ekologické pestovania rastlín v niektorých krajinách EÚ, je zaujímavé. Zrejme zahraničný výrobca nedeklaroval správne zloženie prípravku. Prípravok Alginure používali aj u nás pestovatelia proti peronospóre viniča. Upozorňujeme pestovateľov, že prípravok Alginure je nahradený novým prípravkom Chitopron (100% účinná látka chitosan hydrochlorid so špeciálne upravenými fyzikálnymi vlastnosťami na ochranu rastlín proti chorobám).

Chitopron je v SR povolený ÚKSUP-om pre ekologické pestovanie rastlín a účinkuje proti peronospóre viniča a plesni sivej ako fungicíd – elicítor. Aj v rámci EÚ používajú pestovatelia viniča chitosan na ochranu viniča proti peronospóre (Plasmopara viticola) a plesni sivej (Botrytis cinerea). Prípravok sa používa aj v iných oblastiach poľnohospodárstva (ovocinárstve, zeleninárstve a iné).

CHITOPRON

Chitopron obsahuje účinnú látku chitosan hydrochlorid. Chitosan je polysacharid, ktorý sa najčastejšie získava zo schránok kôrovcov, ako sú krevety, morské raky a kraby. Najskôr sa z kôrovcov izoluje chitín, ktorý sa následne deacetyluje v koncentrovanom roztoku hydroxidu sodného, pričom vzniká chitosan. Dnes je chitosan používaný už takmer vo všetkých odvetviach priemyslu. Pri čistení odpadových vôd sa využíva jeho schopnosť viazať ťažké kovy, v medicíne sa uplatňuje pri liečbe obezity, vysokého cholesterolu a Crohnovej chorobe (zápal stien tráviacej sústavy). Žuvačky obsahujúce chitosan slúžia ako prevencia proti zubnému kazu. Najnovšie sa používa aj v zdravotníctve, kde sa vďaka svojim hemostatickým vlastnostiam (zastavenie krvi) používa v leukoplastoch a iných prostriedkoch na zástavu krvácania. Je hypoalergénny (vykazuje len minimálne alergie), má prirodzené antibakteriálne účinky. Vo farmaceutickom priemysle sa používa ako nosná látka v liečivách, na zlepšenie ich rozpustnosti. Viaže sa na záporne nabité povrchy, ako sú napríklad membrány. Zvyšuje tým prenos polárnych skupín biologicky aktívnych látok cez membrány. V súčasnosti sa využíva aj ako výživový doplnok. Ide o nestráviteľnú látku, ktorá vďaka svojej vlastnosti viazať v hrubom čreve tuky a tým blokovať ich vstrebávanie, znižuje hladinu cholesterolu v krvi. V poľnohospodárstve sa používa ako fungicíd – elicitor – ktorý aktivuje imunitný systém rastlín.

Tabuľka 1 Kategórie zaradenia strapcov (bobúľ), pre výpočet stupňa napadnutia a biologickej účinnosti prípravkov

Stupeň napadnutia sme vypočítali podľa Townsend – Heubergera SN [%] a biologický účinok jednotlivých prípravkov podľa Abbota [%] (na základe EPPO- medzinárodnej metodiky):
SN [%] = súčet (n .v + n1.v+ n2v + n3v…………….nx. v) .100
N . (počet tried – 1)
SN [%] je stupeň napadnutia viniča chorobou
nx – n je počet strapcov (bobúľ) v každej triede
v – hodnota kategórie (tried)
N – celkový počet hodnotených strapcov (bobúľ)
UA [%] = SN – stupeň napadnutia
UA [%] = 100 . (napadnutie v kontrole – napadnutie v ošetrenom variante)
napadnutie v kontrole

Elicitor v rastlinnej biológii môžeme definovať ako vonkajšie alebo cudzie molekuly, často spojené s rastlinnými škodcami, chorobami alebo synergickými organizmami. Molekula elicitora sa môže pripojiť na špeciálne receptorové proteíny, ktoré sa nachádzajú v rastlinných bunkových membránach. Tieto receptory sú schopné rozpoznať molekulárny vzorec elicitora (chitosanu) a spúšťajú intracelulárnu signalizáciu obranného mechanizmu cez oktadekánovú (lipoxygenázovú) cestu biosyntézy kyseliny jasmónovej. To má za následok reakcie pri ktorých sa zvyšuje syntéza metabolitov, ktoré znižujú poškodenie a zvyšujú odolnosť voči škodcom, chorobám alebo stresom zo životného prostredia. K aktivácii obranných procesov rastlín dochádza pri poranení, pri napadnutí rastlín škodcami alebo patogénmi. Tieto procesy vedú k obnoveniu (zahojeniu) poškodeného pletiva a tiež k aktivácii obranných mechanizmov, s cieľom predísť ešte väčšiemu poškodeniu. Obranné mechanizmy indukované niekoľko minút, prípadne hodín po poranení, alebo napadnutí pletív rastlín hubovými chorobami (patogénmi), pozostávajú zo syntézy (prípadne uvoľnenia) primárnych signálov, ich prijatia receptormi a následnej transmisie prostredníctvom špecifických signálnych molekúl, ktoré aktivujú transkripciu tzv. obranných génov. Proteíny kódované obrannými génmi patria do rozličných kategórií. Sú to tzv. obranné proteíny, ako napríklad inhibítory proteináz a proteolytické enzýmy, alebo enzýmy zapojené do biosyntézy obranných sekundárnych metabolitov. Ďalšiu skupinu indukovaných proteínov tvoria proteíny zúčastňujúce sa na signálnej transdukčnej ceste, ako napríklad lipoxygenáza a kalmodulín1 (bielkovina, ktorá viaže ióny vápnika). Pri poškodení určitej časti rastlinného pletiva dochádza nielen k aktivácii obranných reakcií v mieste poškodenia (tzv. lokálna odpoveď), ale aj v iných častiach rastlinného organizmu (tzv. systemická odpoveď) (pozri obrázok 1). V rastlinách sa vyvinula zložitá sieť signalizácie indukovaná pri poranení pletív, pri ktorej sa zúčastňujú viaceré, štruktúrne často veľmi odlišné molekuly, napr. oligopeptid systemín², oligosacharidy uvoľnené z poškodených bunkových stien³, peroxid vodíka⁸ a molekuly s hormonálnou aktivitou, ako sú jasmonáty^4,5, etylén⁶ a kyselina abscisová⁷ a iné⁹.

Prípravok Chitopron na ochranu rastlín – elicitor – má fungicídny a baktericídny účinok prostredníctvom stimulácie prirodzeného obranného mechanizmu. Chitopron obsahuje špeciálne chemicky a enzymaticky upravený chitosan, ktorý aktivuje odolnosť rastlín proti patogénnym hubám a baktériám (napríklad: Pseudomonas, Bacillus, Streptomyces, Gliocladium, Sphaerotheca macularis, Botrytis cinerea, Plasmopara viticola a Rhizopus stolonifer). O biologickom účinku účinnej látky chitosan, v závislosti od jeho fyzikálnych vlastností, sa zmieňuje vo svojej práci P. Pavloušek¹² (2016). Chitopron zvyšuje v rastline tvorbu enzýmov chitinázy a peroxidázy, ktoré spúšťajú obranné mechanizmy, čím chránia rastliny pred patogénmi. Taktiež zlepšuje lignifi káciu bunkových stien, čo sa prejaví v odolnosti proti infekciám. Chitopron zvyšuje úrodu, rýchlosť klíčenia semien a rastlín, rast i odolnosť ošetrených rastlín a má tiež pozitívny vplyv na symbiotické mykorízy. Okrem toho Chitopron pomáha rastlinám prekonávať abiotické stresové faktory, ako sú extrémne poveternostné podmienky – napríklad sucho. Chitopron je prášok rozpustný vo vode a môže byť použitý ako postrek alebo stimulátor rastu a je vhodný pre všetky rastliny, pôdy a semená. Riziko vzniku rezistencie je nulové a má aj nulovú ochrannú dobu. Vo vinohradníctve sa odporúča postrek v dávke 100-300 g/ha, a to v štádiu tvorby kvetu, vývoja strapcov, uzavretia strapcov a tri týždne pred zberom. Pri vyšších tlakoch napadnutia alebo pri vyššej citlivosti odrody, treba zvýšiť dávku na 400-600 g/ha, ktorá má aj čiastočne kuratívny účinok. Treba však brať do úvahy, že ide predovšetkým o elicítor, ktorý musí byť aplikovaný v predstihu pred chorobou, aby nabudil imunitný systém rastliny. Chitopron odporúčame aplikovať preventívne, maximálne v 10 až 12 dňových intervaloch. Účinnosť prípravku sa dá zvýšiť kombináciou s meďnatými prípravkami alebo hnojivami, ktoré slúžia ako katalyzátory. Vo vinohradníctve sa používa na ochranu viniča proti peronospóre viniča (Plasmopara viticola) a plesni sivej (Botrytis cinerea).

Tabuľka 2 Biologické účinky prípravkov proti peronospóre viniča, ododa Veltlínske zelené v roku 2016. Vyhodnotenie peronospóry na listoch viniča

Tabuľka 3 Biologické účinky prípravkov proti peronospóre viniča, odroda Veltlínske zelené v roku 2016. Vyhodnotenie peronospóry na strapcoch viniča 

[Show slideshow]

APLIKÁCIA PRÍPRAVKU CHITOPRON PROTI PERONOSPÓRE VINIČA 

V roku 2016 sme založili maloparcelkové poľné pokusy proti peronospóre viniča. Počet variant bol šesť a v každom variante bolo ošetrených 50 krov viniča. Jednotlivé varianty boli v priebehu vegetácie ošetrované vždy rovnakým prípravkom proti peronospóre viniča. V pokusoch sme zisťovali biologický účinok Chitopronu (400 g/ha), ako aj Tank-mix vzájomnú kombináciu Chitopronu (250 g/ha) a špeciálneho meďnatého hnojiva CuproTonic (2 l/ha), s obsahom medi – Cu 5,3% a s obsahom zinku – Zn 1% (hnojivo na list je povolené pre ekologické pestovanie viniča). V pokusoch boli aplikované aj štandardné prípravky, ktoré sa používajú v integrovanej ochrane rastlín proti peronospóre viniča, a to: Kocide 2000 (2 kg/ha); Folpan 80 WDG (2 kg/ ha), Ridomil Gold Plus 48 WP (4 kg/ha). Pokusy boli založené vo vinohradoch v Šenkviciach, lokalita Poluselky, odroda Veltlínske zelené. Prípravky boli aplikované preventívne, na základe počitačového programu Galati vitis. V priebehu vegetácie bolo aplikovaných 5 postrekov proti peronospóre viniča. V pokusoch sme hodnotili 100 strapcov a 100 listov viniča z 50 krov. Posledné vyhodnotenie pokusov sme uskutočnili 8.9. 2016.

Napadnuté strapce, resp. bobule, sme zaraďovali do kategórii na základe percenta napadnutia. Podľa matematických vzorcov sme vypočítali stupeň napadnutia a biologický účinok jednotlivých prípravkov (tabuľka 1). Vyhodnotenie biologických účinkov prípravkov, ktoré boli aplikované na list viniča sú v tabuľke 2 a biologické účinky zistené na strapcoch viniča sú v tabuľke 3. 

Stupeň napadnutia sme vypočítali podľa Townsend – Heubergera SN [%] a biologický účinok jednotlivých prípravkov podľa Abbota [%] (na základe EPPO- medzinárodnej metodiky):

ZÁVER

Na základe porovnania bežne používaných prípravkov s novým povoleným prípravkov Chitopron môžeme konštatovať, že účinok je porovnateľný s bežne používanými chemickými prípravkami. Chitopron v kombinácii s meďou (CuproTonic) má vyšší biologický účinok pri nižšej koncentrácii Chitopronu ( pozri tabuľku 1, 2). Z hľadiska bezpečnosti, zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia, odporúčame prípravok používať okrem ekologického pestovania aj v integrovanej ochrane proti peronospóre viniča a plesni sivej. 

Ing. Ľubomíra Kakalíková, PhD., Ing. Zuzana Kusá, IPROVIN Slovakia 

Foto autor

LITERATÚRA

1. Bergey D. R., Howe G. A., Ryan C. A.: Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. 93, 12053 (1996).
2. Yin Y., Wu D., Chory J.: Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. 99, 9090 (2002).
3. Doares S. H., Syrovets T., Weiler E. W., Ryan C. A.: Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. 92, 4095 (1995).
4. Farmer E. E., Ryan C. A.: Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. 87, 7713 (1990).
5. Mueller M. J., Gundlach H., Parchmann S.: Plant Physiol. 115, 1057 (1997).
6. O´Donnell P. J., Calvert C., Atzorn R., Wasternack C., Leyser H. M. O., Bowles D. J.: Science 274, 1914 (1996).
7. Peña-Cortés H., Sánchez-Serrano J. J., Mertens R., Willmitzer L.: Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. 86, 9851 (1989).
8. Orozco-Cárdenas M. L., Narváez-Vásquez J., Ryan C. A.: Plant Cell 13, 179 (2001).
9. Holková I., Bezáková L., Vanko M., Bilka F., Obložinský M.: Chem. Listy 103, 487 (2009).
10. León J., Rojo E., Sánchez-Serrano J. J.: J. Exp. Bot. 52, 1 (2001).
11. Stratmann J., Scheer J., Ryan C. A.: PNAS 97, 8862 (2000).
12. Pavloušek, P.: Vinič a víno 5-6, 49 (2016) 13. Kelderer M., Matteazz A., Casera C, http://orgiprints.org/13644/

Tags: 01/2017