N?vrat pr?rodnej z?tky ? zna?ka ENOTECA

Na na?ej pracovnej ceste v Taliansku sme sa stretli s Pavlom Fabianim z firmy Colombin ? jednej z najv?znamnej??ch v?robcov korkov?ch z?tok na svete. Viac ako sto rokov sp?ja trad?ciu, technol?giu a prieskum, aby vytv?ral pr?rodn? a technick? z?tky, umo??uj?ce unik?tnu kvalitu ka?d?ho v?na. Vo svojej kancel?rii v Terste si Pavel Fabiani na?iel ?as, aby odpovedal na na?e ot?zky.

? Ako sa v s??asnosti vyv?ja dopyt po korkov?ch z?tkach?

Uplynul? roky boli pre pr?rodn? z?tky ve?mi ?ru?n??. Dnes existuj? v?razn? d?kazy o ich obnove v ?irokom meradle. M??em samozrejme hovori? len za fi rmu Colombin. N?m sa zv??ili objemy prich?dzaj?cich objedn?vok, predov?etk?m z najlep??ch vin?rskych oblast? Franc?zska, Argent?ny, ?ile, Austr?lie, ale aj z ??ny. Napr?klad z v?chodn?ch kraj?n sme v roku 2011 zaznamenali n?rast objedn?vok o 30 %. V d?sledku zv??en?ho dopytu sme otvorili pobo?ku vo Franc?zsku. Je to zauj?mav? fakt, preto?e vo Franc?zsku je konkurencia, najm? pri pr?rodn?ch z?tkach, ve?mi siln?.

? ?o sp?sobilo tak?to rozmach?

Tak ako v m?de, aj pri z?tkach existuj? ur?it? trendy ? menia sa. Pred desiatimi rokmi sa objavili syntetick? z?tky a fy Colombin za?ala ma? trochu ?a??ie ?asy. Potom pri?li skrutkovacie uz?very. S??asn? trend je n?vrat k pr?rodn?m z?tkam, predov?etk?m na kvalitn? v?na, k?m in? z?tky zost?vaj? na produkty vyroben? vo ve?k?ch objemoch. Na??astie, zmeny na trhu nenast?vaj? naraz a na v?etk?ch trhoch s??asne. Napr?klad v Taliansku skrutkovacie uz?very takmer nen?jdete. Jav? sa, ?e Taliani chc? vidie? na svojich v?nach pr?rodn? z?tky. Niektor? v?robcovia sa pok?sili umiestni? v?na so skrutkovac?mi uz?vermi na taliansky trh, ale okam?ite ich museli zmeni? na korkov?. Ur?ite je to aj t?m, ako dan? trh vn?ma produkty a prij?ma nov? n?pady.

? Po?uli sme, ?e mate pre vin?rov dobr? spr?vy…

?no. V ostatn?ch rokoch st?le viac a viac vin?rov vy?aduje na svoje najkvalitnej?ie v?na najkvalitnej?ie pr?rodn? z?tky. Preto sme sa rozhodli vytvori? zna?ku novej vizu?lnej triedy korkov?ch z?tok ? ENOTECA. Je to skuto?ne to najlep?ie z najlep?ieho a sme na to hrd?. Poz?vame v?etk?ch vin?rov, aby t?to z?tku na svoje najhodnotnej?ie v?na vysk??ali. Musia v?ak r?ta? s t?m, ?e z d?vodu skuto?ne pr?snej vizu?lnej selekcie s? mno?stv? tohto produktu limitovan?.

? K ?omu mo?no z?tku ENOTECA prirovna??

Existuje kateg?ria z?tok naz?van? ?fl or?, ale ENOTECA je v A-plus kateg?rii, ?o je najvy??ia, ak? mo?no na trhu dosta?. Deklarujeme na?e jednotliv? triedy tak?mi, ak? naozaj s? a so skuto?nou z?rukou, ?e nesp?sobuj? korkov? pachu?. Uv?dzame to v technickom liste na?ich produktov, teda nielen verb?lne. Nie ka?d? v?robca m??e ru?i? za tak?to kvalitu p?somn?m dokumentom.

? Fy Colombin, ako vieme, je s vin?rmi vo ve?mi ?zkom kontakte…

?no. Predov?etk?m preto, ?e potrebujeme pozna?, ak? s? z?mery a o?ak?vania vin?ra, ak? v?no chce vyrobi? alebo, ak? by mala by? jeho ?ivotnos?. Potom mo?no n?js? t? spr?vnu z?tku. Na to je potrebn? osobn? vz?ah a samozrejme know-how.

? ?o to konkr?tne v praxi znamen??

Vyr?bame rozsiahlu ?k?lu korkov?ch z?tok, ktor? uspokojuje individu?lne potreby ka?d?ho vin?ra. Existuje mnoho faktorov zah??aj?cich v?ber z?tky. Niektor? s? o?ividn? ? ako le?anie v?na v ide?lnych podmienkach a spr?vne tesnenie hrdla f?a?e. Ostatn? s? spojen? s procesom distrib?cie a marketingom v?na ? ?ivotnos?, podmienky uskladnenia a prepravy, vizu?lne aspekty a samozrejme cena. Z?tky Colombin s? navrhnut? tak, aby zabezpe?ili vysok? ochranu v?na a spr?vne uzatvorili f?a?u. Sk?senosti a technick? know-how firmy Colombin n?m umo??uje by? nielen predajcom z?tok, ale predov?etk?m poradcom pre vin?rov. D?vodom je, ?e z?mer vin?rov je doda? v?na svojim konzumentom v podmienkach, ak? o?ak?vaj?.

? Existuj? v?robcovia, ktor? z?tky dlh?ie skladuj?. Ak? m?te na to n?zor?

Tak ako ka?d? v?robca z?tok, aj my m?me svoju vlastn? fi lozofi u. Dr?anie z?tok na sklade nie je to, s ??m sa stoto??ujeme. Na?im z?kazn?kom dod?vame v?dy ?erstv? z?tky. Vin?ri by mali trva? na predlo?en? p?somnej z?ruky, ktor? preukazuje, kedy boli z?tky vyroben? alebo ko?ko s? skladovan? a presne skontrolova?, ?i dostali deklarovan? kvalitu, ktor? po?adovali. Z?tky sa nedaj? pred?va? cez telef?n. Vin?ri by mali trva? na pravideln?ch osobn?ch n?v?tev?ch v?robcu z?tok alebo ich autorizovan?ho partnera.

? Mohli by ste n?m pribl??i?, ak? je rozdiel medzi fy Colombin a in?mi v?robcami?

(smiech)? Toto je ot?zka, na ktor? by najlep?ie vedeli odpoveda? na?i z?kazn?ci. Nepok??ame sa by? d?le?it?, pre n?s s? podstatn? vin?ri a ich konzumenti. Odhliadnuc v?ak od toho, ?o som u? spomenul, fy Colombin m? jedin? odbor a z?ujem o pr?rodn? korkov? z?tky. Nie ako investori v tejto oblasti v?roby, ktor? sa zauj?maj? predov?etk?m o finan?n? profit. Preto sme maxim?lne s?streden? na to, ?o vyr?bame. Vyber?me len t? najlep?iu surovinu, pou??vame modern? technol?giu a vytv?rame inova?n? korkov? z?tky ? a pritom v plnej miere zoh?ad?ujeme vn?trobunkov?ho obsahu autolyzuj?cich kvasiniek so zlo?kami v?na, ale tie? o l?tky extrahovan? z dreva dubov?ch a barikov?ch sudov a substanci? vznikaj?cich v?aka mikrooxid?cii a neenz?movej esterifi k?cii.

Z h?adiska senzorick?ho hodnotenia je ?iaduce, aby bola prim?rna ar?ma v?na zachovan? a v pr?pade v?n z aromatick?ch odr?d dokonca dominuj?ca. V?nimkou s? v?na vyzrievaj?ce v kontakte s kvasni?n?ch kalmi (surlie, ?umiv? v?na vyr?ban? tradi?nou met?dou kvasenia vo f?a?i), v ktor?ch dominuj? biskvitov? t?ny vznikaj?ce po autol?ze kvasni?nej biomasy a tie? v?na, ktor? zrej? v barikov?ch sudoch. Prim?rna aromatika je ?asto potla?en? aj vo v?nach kateg?rie ?lik?rov?? a ?spod ko?ky?, kde dominuj? ?pe?en?? respekt?ve oxidat?vne t?ny a produkty metabolizmu ko?kotvorn?ch kvasiniek.

Rozhodj?cim zmyslom, ktor? pod?va o hodnotenom v?ne z?vere?n? posudok, je jeho chu?. Chu?ov? pocit je vyvolan? dr??den?m chu?ov?ch receptorov l?tkami rozpusten?mi v slin?ch. Pocit chuti nie je izolovan?, pod t?mto pojmom sa rozumej? v?etky pocity v ?stach, vr?tane hmatov?ch a v??ov?ch (gustatorick? pach). Optim?lny vnem pri hodnoten? chuti v?na sa z?ska vtedy, ak v?no pr?de do styku so v?etk?mi org?nmi ?stnej dutiny. Chu?ov? chemoreceptory na povrchu jazyka rozpozn?vaj? z?kladn? chute a ich kombin?cie, jazyk ako hmatov? org?n hodnot? aj plnos? a viskozitu v?na. Teplo ?stnej dutiny uvo??uje z v?na vonn? l?tky, ktor? retronaz?lnym priestorom prech?dzaj? sp?? do nosovej dutiny, kde sa chu?ov? vnem dopl?uje vnemom ?uchov?m a rozbor sa dokon?uje. ??m je v?no bohat?ie na chu?ovo akt?vne l?tky, t?m s? vyvolan? pocity dlh?ie a intenz?vnej?ie. Chu?ou mo?no hodnoti? vek a zdravotn? stav v?na, ale aj vz?jomn? s?lad a zast?penie jeho najd?le?itej??ch zlo?iek. Pri hodnoten? sa v?dy zva?uje jemnos? chuti, jej pozit?vna intenzita, kvalita a perzistencia (d??ka dochuti).

Z?kladn? chute v?na (sladk?, kysl?, hork?, slan?) sp?sobuje cel? rad l?tok pr?tomn?ch vo v?ne.

Sladk? chu? v?na dominantne sp?sobuj? rezidu?lne sacharidy (gluk?za, frukt?za), v men?ej miere tie? alkoholy, najm? glycerol. Celkov? subjekt?vny pocit sladkosti v?na v?ak vyvol?va aj gustatorick? pach sladk?ch ovocn?ch a kvetinov?ch ar?m, typick?ch pre aromatick? odrody vini?a.

Kysl? chu? v?na je v?sledkom p?sobenia organick?ch a anorganick?ch kysel?n. Majoritn?mi organick?mi kyselinami vo v?ne s? kyselina v?nna, mlie?na, jabl?n?, jant?rov?, citr?nov? a octov?. Intenzita a charakter kyslej chuti ka?dej z t?chto kysel?n je in?. R?zny profi l kysel?n tak vedie k rozmanitosti kyslej chuti, ktor? m??e by? hladk? (preva?uje kyselina v?nna a mlie?na), svie?a (kyselina v?nna a mlie?na s ni??ou koncentr?ciou kyseliny jabl?nej), alebo zvieravo ostr? (preva?uje kyselina jabl?n?). Koncentr?cia celkov?ch kysel?n je ovplyvnen? najm? odrodou a stup?om vyzretia hrozna. Profi l kysel?n navy?e ovplyv?uje technol?gia spracovania, kme? kvasiniek a aktivita bakt?ri? jabl?no-mlie?nej ferment?cie.

Hork? chu? sa u ?loveka vyvinula ako selekt?vna obrana proti po?itiu ve?k?ho mno?stva toxick?ch l?tok. Stuchnut? tuky, hydrolyzovan? prote?ny, alkaloidy, fenoly a ostatn? tox?ny, maj? typick? hork? chu?. Prah vn?mania horkej chuti je tie? najni??? spomedzi v?etk?ch ostatn?ch chut?. Za hork? chu? vo v?ne s? zodpovedn? n?zkomolekulov? fenoly, peptidy a akrole?n-polyfenolov? komplexy. Hork? l?tky vo v?ne m??u vznikn?? hydrol?zou z?kalov?ch prote?nov a s? tie? typick? pre v?na vyroben? z prezret?ho, alebo a? slnkom sp?len?ho hrozna. Vy??ie fenoly vykazuj? trpk? a? zvierav? (adstringentn?) chu?. Medzi fenolov? l?tky, ktor? sa be?ne vyskytuj? vo v?ne patria fenolov? kyseliny a polyfenoly. Dost?vaj? sa do v?na extrakciou zo ?upky, semien a stopiek hrozna a tie? z dreva sudov. Polyfenoly, a z nich najm? tan?ny, prispievaj? k celkovej harm?nii v?na a s? najviac postrehnute?n? v mlad?ch ?erven?ch m?di?ch. ?asom sa zahladzuj? a d?vaj? v?nu skuto?n? prejav plnosti. Polyfenoly s? esenci?lne pre v?na, ktor? potrebuj? vyzrieva?, preto?e v?no stabilizuj? a spr?vaj? sa ako pr?rodn? antioxidanty a konzervanty. Pre polyfenoly je typick?, ?e v?borne reaguj? s prote?nmi. Pri chu?ovej sk??ke tan?ny obsiahnut? vo v?ne r?chlo reaguj? s prote?nmi v ?udsk?ch slin?ch a vznik? m?lo rozpustn? komplex, ktor? je n?sledne prehltnut?. Odhalen? sliznica ?stnej dutiny je tak s?asti vysu?en? a na kr?tky okamih doch?dza k vzniku ?such?ho? pocitu v ?stach.

Chu?, ktor? je pre v?na netypick?, je slan?. Horko-slan? chu? v?na, ?asto nespr?vne ozna?ovan? ako mineralita v?na, je sp?soben? pr?tomnos?ou kyseliny jant?rovej. T? je produktom metabolizmu v?nnych kvasiniek a jej koncentr?cia je ovplyvnen? genetickou predispoz?ciou konkr?tneho kvasinkov?ho kme?a. Nadprahov? koncentr?cia sod?ka sp?sobuj?ceho slan? chu? sa m??e vyskytn?? vo v?nach, ktor? poch?dzaj? z vinohradov lokalizovan?ch v tesnej bl?zkosti mora (kry?taliz?cia soli na strapcoch hrozna), alebo po neodbornom o?etren? v?na pr?pravkami obsahuj?cimi sod?k (aplik?cia disiri?itanu sodn?ho namiesto draseln?ho).

SENZORICK? HODNOTENIE V?NA

Oproti chemickej anal?ze je senzorick? anal?za mimoriadne r?chla a lacn?, no jej objektivita je vzh?adom k rozmanitosti testuj?cich subjektov v?dy sporn?. Objektiviz?ciu v?sledkov senzorickej anal?zy mo?no dosiahnu? pou?it?m vhodn?ch n?strojov matematickej ?tatistiky, riadnym za?kolen?m hodnotite?ov v oblasti enol?gie a senzorick?ho hodnotenia v?na a dodr?iavan?m stanoven?ch smern?c. Prv? ofi ci?lne ?pravidl? hry? vydala OIV v roku 1994. Od roku 2009 s? v platnosti novelizovan? ?tandardy OIV pre medzin?rodn? s??a?e v?na a v?nnych destil?tov. Podrobne charakterizuj? pravidl? organiz?cie s??a??, podmienky senzorick?ho hodnotenia, n?roky na senzorick?ch hodnotite?ov i vyhodnocovanie v?sledkov. Tieto efekt?vne postupy s mal?mi obmenami preberaj? aj tie s??a?e, ktor? nie s? organizovan? pod patron?tom OIV.

ORGANIZ?CIA S??A?E POD?A PRAVIDIEL OIV

S??a? mus? by? v?dy otvoren? a bez akejko?vek diskrimin?cie pre v?etky v?na, ktor? zodpovedaj? legislat?vnej defi n?cii. V?etky produkty musia by? ozna?en? krajinou p?vodu hrozna a krajinou, kde bolo v?no vyroben?. Hodnoten? v?no mus? by? ur?en? na predaj a jeho objem mus? by? minim?lne 1000 litrov. Vzorky maj? by? dodan? vo f?a?i s etiketou, alebo sprievodnou dokument?ciou. Pri prvom kroku je nutn? vzorky v?n zaregistrova?. Registra?n? formul?r mus? obsahova? identifi k?ciu v?robcu, alebo distrib?tora v?na, podrobn? opis v?robku (krajinu p?vodu, farbu v?na, ro?n?k, alebo vek v?na a pr?padn? kontakt s drevom). V?na sa u? na za?iatku prihlasuj? do konkr?tnej kateg?rie a priklad? sa chemick? rozbor v?na vykonan? akreditovan?m laborat?riom alebo enol?gom, inform?cia o odrode, pr?padne odrodovom zlo?en? a mno?stve dostupnej vzorky.
Po dopraven? vzorky k organiz?torovi sa vzorky a ich dokument?cia kontroluj? a tie, ktor? maj? dokument?ciu nekompletn?, je mo?n? vyradi?. Vzorky sa uchov?vaj? pri podmienkach, ktor? zabezpe?ia ich stabilitu a na z?klade dodanej chemickej anal?zy s? roztrieden? do jednotliv?ch kateg?ri? a zoraden? pod?a veku, koncentr?cie zvy?kov?ch cukrov a pod?a toho, ?i v?no vyzrievalo v dreve alebo nie.

Senzorick?ch hodnotite?ov do komisi? navrhuje organiz?tor. V medzin?rodn?ch s??a?iach musia by? vzorky hodnoten? z?sadne medzin?rodnou komisiou. Ka?d? jury m? by? zlo?en? minim?lne z piatich, ide?lne v?ak zo siedmich hodnotiacich. V?etci hodnotiaci musia ma? senzorick? zru?nosti a v???ina z nich by mali by? enol?govia alebo osoby s potvrden?m o vzdelan? v problematike v?na. Osoby, ktor? preuk?zali kvalifi k?ciu v oblasti senzorick?ho hodnotenia v?na, m??u hodnotiacu jury dop??a?. V?etky hodnotiace komisie pracuj? pod autoritou prezidenta, ktor? mus? by? enol?gom a smie by? tie? ?lenom jury. Prezident s??a?e zabezpe?uje hladk? fungovanie komisi? a priamo komunikuje s organiz?torom s??a?e.

Kv?li zachovaniu objektivity mus? organiz?tor zabezpe?i?, aby ?iaden hodnotiaci nebol v komisii, v ktorej sa hodnotia vzorky v?n, ku ktor?m m? ak?ko?vek obchodn? vz?ah. Hodnotiaci sa do s??a?e nikdy nepoz?va na z?klade obchodn?ho vz?ahu k v?nu, ale na z?klade jeho senzorick?ch schopnost?. Ka?d? hodnotiaci mus? by? pred hodnoten?m obozn?men? so ?tat?tom ? pravidlami celej s??a?e ? aby pravidl? hodnotenia boli od za?iatku jasn?. Pri senzorickom hodnoten? v?na mus? by? zachovan? absol?tna anonymita vzoriek. Hodnotiaci maj? by? potichu a svojimi gestami nesm? nazna?ova? svoj n?zor na vzorku. K dispoz?cii mus? by dostato?n? po?et hodnotiacich l?stkov. Na ?iadnom l?stku nesmie ch?ba? identifik?cia (meno alebo ??slo) hodnotiaceho a jeho podpis. Person?l zbieraj?ci hodnotiace h?rky je zodpovedn? za to, ?e s? v?etky h?rky kompletne vyplnen?. Hodnotiaci si nesm? nech?va? duplik?ty l?stkov. Organiz?tor pod?va hodnotiacim inform?cie o vzork?ch (krajina p?vodu, odroda) a? na konci ka?d?ho hodnotiaceho d?a.

Komisie maj? by? usaden? v izolovan?ch, tich?ch, dobre osvetlen?ch a vetran?ch miestnostiach bez ak?chko?vek ar?m. Teplota miestnosti m? by? 20 a? 24 ?C, je zak?zan? faj?i? a v?etci hodnotiaci sa maj? vyhn?? pou?itiu parf?mov. Mobiln? telef?ny maj? by? vypnut?. Susedn? miestnos?, ktor? je mimo doh?adu hodnotiacich, m? by? rezervovan? na otv?ranie fl ia?. Tie? tu plat? z?kaz faj?i? a spr?va? sa hlu?ne. Pred nalievan?m vzoriek hodnotiacim mus? by? f?a?a zahalen? tak, aby bola zachovan? jej anonymita a jej ??slo mus? by? in? ako to registra?n?. Iba prezident s??a?e d?va povolenie na nalievanie vzoriek. Ka?d? hodnotiaci m? po?as hodnotenia svoje permanentn? miesto za stolom a m? k dispoz?cii karafu studenej vody, k?sky chleba, papierov? obr?sky a n?dobu na zlievky. V z?vislosti od kateg?rie sa vzorka pod?va v ?tandardizovanom type degusta?n?ho poh?ra (ISO 3591: 1977). Odpor??a sa meni? poh?r po ka?dej vzorke.

Hodnotenie vzoriek m? prebieha? v dopolud?aj??ch hodin?ch. ?iaden z degust?torov by nemal hodnoti? viac ako 45 vzoriek za de? (3 kol? po 15 vzoriek, alebo 2 kol? po 15 vzoriek such?ch v?n a 10 vzoriek v?n ostatn?ch kateg?ri?). Medzi jednotliv?mi kolami sa vykon?va pauza, po?as ktorej maj? hodnotiaci k dispoz?cii dostatok jedla a n?pojov.

Aby hodnotiaci nepodliehali senzorickej ?nave, v?na musia by? po?as hodnotenia zoraden? v tomto porad?: ?umiv? biele v?na ? biele v?na ? ?umiv? ru?ov? v?na ? tich? ru?ov? ? ?umiv? ?erven? ? tich? ?erven? ? v?na spod ko?ky ? pr?rodne sladk? v?na ? ?adov? v?na ? lik?rov? v?na a mistely. Ka?d? de?, e?te pred vlastn?m hodnoten?m vzoriek, sa spolo?ne hodnot? nult? vzorka, ktor? m? ma? podobn? senzorick? vlastnosti ako testovan? v?na.

HODNOTIACE H?RKY

Ka?d? expert m? ma? pri hodnoten? k dispoz?cii hodnotiace h?rky ur?en? na hodnotenie konkr?tneho typu v?na. OIV odpor??a na hodnotenie v?na v?hradne stobodov? test. ?i u? ide o h?rky papierov?, alebo elektronick?, v?dy musia by? v takom jazyku, aby ich hodnotiaci pochopili. Na hodnotenie sa vyu??vaj? dva typy h?rkov jeden typ pre v?na tich? a druh? typ pre v?na ?umiv? a perliv?.
Hodnotite? za?krt?va v h?rku pol??ka zodpovedaj?ce jednotliv?m senzorick?m parametrom v?na. Ka?d?mu pol??ku prisl?cha konkr?tne ??slo, ktor? umo??uje kvalitu v?na vyjadri? po?tom bodov.

Organiz?tor s??a?e mus? overi? kompletn? vyplnenie h?rkov a skontrolova? spr?vnos? celkov?ho po?tu bodov udelen?ch vzorke. Ak vzorku eliminovali aspo? dvaja hodnotiaci, u? jej nie je mo?n? udeli? ocenenie. V?sledn? bodov? hodnotenie by malo by? aritmetick?m priemerom bodov pridelen?ch jednotliv?mi degust?tormi. Odpor??a sa eliminova? tie hodnotenia, ktor? sa od priemeru l??ia rozdielom v????m ako sedem bodov. V praxi sa tie? pou??va vyhodnotenie pomocou medi?novej hodnoty, alebo kombin?cie medi?nu a aritmetick?ho priemeru (elimin?cia krajn?ch hodn?t a priemer z hodn?t zvy?n?ch), ale t?to metodiku OIV nepovo?uje. Hodnotiaci musia by? v?dy dopredu obozn?men? s met?dou vyhodnotenia v?sledkov.

Vysoko hodnoten?m vzork?m sa ude?uj? medaile. Vzorky dosahuj?ce najmenej 92 bodov z?skavaj? ve?k? zlat? medailu, vzorky do 85 bodov zlat? medailu Pri dosiahnut? najmenej 82 bodov sa ude?uje strieborn? medaila a 80 bodov je hranica bronzovej medaile. Udeli? mo?no maxim?lne 30 % medail? z celkov?ho po?tu vzoriek v s??a?i. Ak po?et pridelen?ch medail? presiahne 30 %, v?na s najni???m hodnoten?m v?n v tejto skupine sa neoce?uj?. Eventu?lnou mo?nos?ou je aj to, ?e sa v tomto pr?pade bronzov? medaily neude?uj?. Ocenen?m v?nam sa ude?uje diplom a dodato?ne tie? medailov? zn?mky (n?lepky) v po?te, ktor? zodpoved? mno?stvu v?na uveden?ho v?robcom alebo distrib?torom v registra?nom formul?ri. Ka?d? s??a? kon?? vyhl?sen?m ofici?lnym v?sledkov, ktor? s? n?sledne publikovan? v bulletine a v m?di?ch.

Z?VER

?lohou senzorick?ho hodnotite?a je odborne a ?o najobjekt?vnej?ie pos?di? vzorku v?na. Preto senzorick? hodnotenie v?na nem??e vykon?va? ka?d?. Prvorad?m predpokladom dobr?ho hodnotite?a je spr?vna funkcia jeho zmyslov. Preto s? v?etci hodnotitelia podrobovan? testom a ich z?kladn? rozpozn?vacie schopnosti sa pravidelne overuj?. Riadna funkcia zmyslov v?ak sama o sebe nesta??. Dobr? hodnotite? sa mus? problematike v?na venova?, mus? pozna? technol?giu v?roby jednotliv?ch druhov v?n, procesy, ktor? vo v?ne prebiehaj?, mus? vedie? rozpozna? choroby a chyby v?na. D?le?it? je tie? vedie? pomenova? l?tky zodpovedn? za pozit?vne a negat?vne senzorick? prejavy v?na a mechanizmus, ako vo v?ne vznikaj?. By? odborn?m hodnotite?om teda vy?aduje dobr? fyziologick? kond?ciu, pravideln? tr?novanie vlastn?ch receptorov a interpret?cie vnemov a najm? neust?le vzdel?vanie v oblasti enol?gie.

LITERAT?RA

OIV Standard for international wine competitions and spirituous beverages of vitivinicultural origin (OIV-Concours 332a-2009)

Foto arch?v autora

POZN?MKA

Kurz senzorick?ho hodnotenia pon?ka aj akreditovan? Senzorick? laborat?rium Fakulty chemickej a potravin?rskej technol?gie, STU v Bratislave. Kontakt: FCHPT STU, Radlinsk?ho 9, 812 37 Bratislava, e-mail: a.pribela@centrum.sk

Tags: 06/2012