Dávno pestované odrody viniča – Magdalénka skorá – Madeleine Angevine

Ide teda o odrody skoré, ako Madeleine Angevine, Madeleine blonde Oberlin, Madeleine x Angevine 7672 (tiež Sämling 7672), Madeleine Céline, Madeleine de Clermont, Madeleine noir (hoci je výberom zo zmesi klonov Burgunského modrého, u nás známa ako Jakubské, je pre skoré dozrievanie vo Francúzsku známa pod názvom Madeleine noir), Madeleine Royale, Madeleine Salomon a i. Tieto Magdalénky nemajú rovnaký genetický pôvod, aj keď v niektorých z nich koluje krv Magdalénky anževinskej. Podrobne opíšeme dve, Magdalénku skoru a Magdalénku kráľovskú (Madeleine Royale), ktoré boli v minulosti v našich výsadbách zastúpené. 

SYNONYMÁ

Česká republika: Madlenka raná
Francúzsko: Madeleine Angevine, Madeleine blanche Angevine
Bývalá Juhoslávia: Madlen Anževin
Švajčiarsko: Augster Weiss
Taliansko: Maddalena Angevina
Bývalý ZSSR: Madlen Anžujskaja, Magdalena Anžujskaja, Pertovskij
Nesprávne synonymá: Madeleine x Angevine 7672, Madeleine Angevine Oberlin.

PÔVOD A ROZŠÍRENIE

V roku 1857 ROBERT a MOREAU, nasledovníci slávneho francúzskeho šľachtiteľa JEAN-PIÈRE VIBERT(a) v Anger (Val de Loire) vyšľachtili Madeleine Angevine (M.A.) krížením odrôd Madeleine Royale x Précoce de Malingre. Vybraný typ z tohto šľachtenia začal od roku 1863 rozširovať následník autorov pod krycím menom MOREAU-ROBERT. Nedávno vykonaná DNA analýza M.A. však ukázala, že je krížencom odrôd Circé x Madeleine Royale. Circé vznikla krížením Schiraz x Chasselas a jej autorom bol VIBERT. Schiraz je francúzska stolová odroda, ktorú vyšľachtil Dr. HOUBDINE. Podľa inej DNA analýzy, ktorú vykonali v INRA Montpellier, je Madeleine Angevine krížencom Madeleine Royale x Blanc d´Ambre, ( je semenáčom ROBERTA z roku 1853), ktorý pochádza z toho istého rodičovského páru ako Circé.

Podľa iného prameňa je M.A. krížencom Précoce de Malingre x Madeleine Royal od PIERE VIBERTA a MOREAU a ROBERT, škôlkari z Angers ju rozšírili. Madeleine Angevine mala ešte v roku 2008 vo Francúzsku plošné zastúpenie 7 ha, jej najväčšie zastúpenie vo vinohradoch Francúzska bolo v roku 1968 – 141 ha. Pre skoré dozrievanie hrozna – v júli až auguste – sa rozšírila do mnohých európskych, ale aj zámorských vinohradníckych krajín, najmä do zbierok odrôd viniča. Používala sa najmä v kríženiach na dosiahnutie včasnosti dozrievania nových odrôd. SCHEU, riaditeľ výskumného a školského pracoviska v Alzey, z nej vyšľachtil známu Siegerrebe.

V Anglicku je obľúbená a rozšírená Madeleine x Angevine 7672, ktorá vraj pochádza z rovnakého kríženia ako Siegerrebe. ALLEWELD, dlhodobý riaditeľ výskumného ústavu vinohradníckeho v Siebeldingen (Falcko), preštudovaním šľachtiteľských kníh v Alzey zistil, že Sämling 7672 pochádza z voľného opelenia M.A. V Anglicku sa semenáč 7672 rozšíril v roku 1957 vďaka ROY BROCK-ovi z Oxted, ktorý dostal rezky od ZIMMEMANNA z Alzey. Aj on potvrdil, že semenáč 7672 pochádza z voľného opelenia M.A.

V bývalom ZSSR sa nachádzala Magdalénka skorá v 17. sortimentoch viniča, z ktorých mnohé boli v sovjetských ázijských republikách, v ktorých sa pestoval vinič.

M.A. sa dostala aj do zámoria, kde sa z nej v štáte Washington a v Kanadskej Britskej Kolumbii dorába víno.

Zo sortimentov Madeleine Angevine postupne prenikala aj do výsadieb, aj keď iba v obmedzenom množstve. Predovšetkým preto, že má samičí kvet a  je nestála v úrodách. Takto sa rozšírila ako Magdalénka skorá aj vo viniciach na Slovensku, na Morave a v Čechách. Ostala však záhradkárskou odrodou. V severnejších rajónoch Čiech, ale aj v Dánsku a južnom Švédsku, sa v obmedzenom rozsahu pestovala aj na výrobu vína. Aj tu dobre čelila zimným mrazom a jednoročné drevo, pre krátke vegetačné obdobie v týchto severských štátoch Európy, ešte dobre vyzrelo.

Aj u našich susedov, v Maďarsku a Rakúsku, sa spočiatku rýchle šírila, ale jej rozširovanie bolo iba dočasné. Dala však vznik mnohým novým odrodám, ako už spomenutej Siegerrebe, Čabianskej perle, v Anglicku dodnes obľúbenému semenáču M.A.7672, ďalej odrodám Citronnij Magarača, Madeleine Céline (GIRAUD), Madeleine Angevine Oberlin (OBERLIN), Lafayette (KÜHLMANN) a ďalším.

MORFOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA

Vzhľadom na to, že sme Magdalénku skorú mali v zbierke viniča vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom (VÚVV) v Bratislave, vykonali sme na nej v rokoch 1962 – 1964 ampelografické štúdium, z ktorého podávame naše vlastné poznatky.

Vrchol letorastu je husto chĺpkatý, okraje lístočkov sú belavo oranžové.

Os letorastu je hnedo-červená, mahagónová, v uzloch fialová, úponky sú ružové.

Dospelý list: Čepeľ je päťuholníková, stredne veľká, tmavozelená, široko lievikovitá alebo s okrajmi ohnutými nadol. Povrch je sieťovito plytko vráskavý. Rub čepele je slabo až stredne husto chĺpkatý. Má 5, niekedy až 7 výrazných lalokov. Stredný lalok býva trojdielny. Bočné výrezy sú hlboké, vrchné lýrovité, otvorené s plochým dnom, alebo klenuté s okrúhlym dnom. Spodné sú buď zakryté, s trojuholníkovým priesvitom a plochým dnom alebo odkryté, lýrovité alebo aj klenuté s okrúhlym dnom. Doplňujúce výrezy sú výrazné. Stopkový výrez je zakrytý s trojuholníkovým priesvitom, stopka je stredne dlhá, karmínová. Koncové zúbky sú úzke šidlovité alebo trojuholníkové, obdobne ako bočné, prevažne obojstranne vypuklé.

Kvet je typicky samičí s tyčinkami ohnutými nadol. Je neschopný samoopelenia, jeho peľové zrnká sú neklíčivé. V studenom daždivom počasí v období kvitnutia, súkvetie spŕcha.

Strapec je skôr menší až a stredne veľký. Hlavná os vytvára pri základe krídlo, alebo sa vetví, je cylindricko-kónický. Strapce sú redšie, často s nerovnako veľkými bobuľami.

Bobuľa je stredne veľká (18 x 17 mm) guľatá alebo okrúhla, symetrická, zeleno-žltá. Dužina je stredne pevná až mäkšia, chuť obsažná, jemne aromatická.

Semená sú oválne až pozdĺžne, väčšie. Bobule majú relatívne málo semien, v 100 bobuliach ich býva okolo 190 ks.

Jednoročné drevo je hnedo-žlté, tmavšie čiarkované.

Tabuľka 1 Fenofázy Magdalénky skorej, Chrupky a Čabianskej perly v rokoch 1962 – 1964, VÚVV Bratislava 

Tabuľka 2 Fenofázy Magdalénky skorej v 30. rokoch 20. storočia v Mutěniciac

FENOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA

V druhej polovici 20. storočia sme u nás ešte otepľovanie klímy nepozorovali. Rozdiely dozrievania jednotlivých odrôd sa prejavovali v dôsledku rozdielov zemepisnej šírky, ročníkov a nadmorskej výšky viničných polôh. Podľa zistenia v tých rokoch M.A. na jar pučí v strednom období tejto fenofázy, zakvitá a bobule začínajú mäknúť veľmi skoro. Veľmi  skoro aj dozrieva.

V tabuľke 1 podávame porovnanie niektorých fenofáz Magdalénky skorej s Chrupkou a Čabianskou perlou. V rozmedzí rokov 1962-1964 pučala M.A. okolo 20. apríla, čo bolo v rovnakom termíne ako Chrupka a Čabianska perla. Pri kvitnutí sa už prejavili rozdiely. M.A. kvitla podľa ročníkov o 1– 4 dni skôr, ako Chrupka a Čabanská perla. Najvýraznejšie rozdiely sme zaznamenali pri začiatku mäknutia bobúľ. Na posúdenie včasnosti dozrievania je smerodajný práve dátum nástupu tejto fenofázy, ktorý sa dá dosť presne stanoviť. Dátumy zberu neodzrkadľujú presne fyziologický stav hrozna, lebo bývajú značne ovplyvnené organizačnými zberovými kapacitami. Z tabuľky je zrejmé, že bobule hrozna Magdalénky skorej mäknú oproti Čabanskej perle asi o 15 dní skôr a oproti Chrupke bielej až približne o 20 dní. Pritom aj rýchlo dozreje, hrozno však možno oberať ako zrelé, v dlhšej časovej lehote. Tento údaj korešponduje aj s názorom GALETA (1964), ktorý udáva, že M.A. dozrieva o 14-20 dní skôr ako Chrupka biela. Práve včasné dozrievanie hrozna je príčinou, prečo sa M.A. aj napriek veľkej nestabilite v úrodnosti tak veľmi vo svete rozšírila.

V  tabuľke 2 podávame fenologické údaje Magdalenky skorej za iný súbor rokov v Mutěniciach na Morave, podľa údajov BLAHA, 1952. 

AGROTECHNICKÁ CHARAKTERISTIKA

POLOHA A PÔDA

Magdalénka skorá nie je mimoriadne náročná na pôdu, ale lepšie jej vyhovujú teplé, hlboké pôdy, ako ľahké výsušné. Polohy však vyžaduje skôr teplé, na miernych svahoch, nemrazové. V záhradkách sa často používala na pokrytie slnečných stien, altánkov alebo pergol.

RAST A VYZRIEVANIE DREVA

Sila rastu je stredná, letorasty i jednoročné drevo sú skôr tenšie s dlhými internódiami. Vyzrievanie dreva je dobré, jeho začiatok je už koncom júla.

REZ A VEDENIE

Vzhľadom na nerovnomernú plodnosť, v dôsledku problematického opeľovania samičích kvietkov, niektorí autori odporúčali dlhý rez. To však neviedlo správnym smerom, lebo na dlhých ťažňoch odroda spŕchala ešte viac. Preto a aj vzhľadom na strednú silu rastu, je pre M.A. najvhodnejšie stredné vedenie, s rezom na čapíky alebo vedenie Guyot so stredne dlhým ťažňom a zásobným čapíkom. Skúsenosti boli také, že na starších kroch s väčším podielom starého dreva, dávala lepšiu úrodu.

ÚRODA A KVALITA

Výšku úrody Magdalénky skorej limituje stav oplodnenia v priebehu daného roka. Vlastným peľom sa opeliť nemôže, lebo je neklíčivý a je preto odkázaná na opelenie peľom iných odrôd. Za dobrých opeľovačov sa považovali odrody Portugalské sivé, Malingre, v Maďarsku aj Magdalénka kráľovská a Wildbašské. Tieto odrody sa zvyčajne vo výsadbe s Magdalénkou v radoch striedali. Za daždivého, studeného počasia však Magdalénka aj tak spŕchla. Na zabezpečenie dobrej úrody GALET (1964) odporúča umelé doopelenie. Uvádza, že MOUILLEFERD ním dosiahol úrodu z jedného kra od 4 do 7 kg hrozna. Naše výsledky boli okolo 1 kg/ker pri cukornatosti 14,5 kg.hl-1 a pri obsahu kyselín 6 g.l-1. Priemerné uvologické hodnoty hrozna v rokoch 1962-1964 boli nasledovné:

priemerná hmotnosť strapca [g] 136,95
priemerná hmotnosť 100 bobúľ [g] 218,50
priemer hmotnosti strapiny z 10 strapcov [g] 6,22
priemerná hmotnosť šupky zo 100 bobúľ [g] 11,05
výlisnosť muštu [dl] z 1 kg hrozna 7,31
priemerná úroda na ker [kg] 0,94 cukornatosť [kg. hl-1] 14,50 (najvyššia v roku 1943 – 17,5)
obsah kyselín [g.l-1] 6,0

STRESOVÉ FAKTORY

Magdalénka skorá je dosť chúlostivá stolová odroda. Jej najväčším nedostatkom, ako už bolo povedané, je samičí typ kvetu , ktorý v klimaticky stresových rokoch podstatne znižuje množstvo úrody, ako aj vzhľad hrozna.

Ako veľmi skorú odrodu ju v období dozrievania atakuje hmyz (osy, včely, mravce ucholaky a pod.) ako aj vtáctvo. Hmyz nabodáva bobule a vyžiera ich obsah. Poškodené bobule sú výborným prostredím pre infekcie, najmä pleseň Botrytis cinerea, ktorá skazu na úrode dokoná. Jedinou ochranou hrozna je strapce obaliť gázou alebo papierovým vreckom ešte pred mäknutím bobúľ tak, aby sa hmyz k plodom nedostal. V záhradkárskych pomeroch, pre ktoré bola táto odroda prednostne určená, je táto ochrana realizovateľná.

Magdalénka skorá je stredne náchylná na infekciu peronospórou, atakujú ju aj roztoče a poškodené strapce aj botrytída. V každom prípade vyžaduje preventívnu ochranu proti hubovým chorobám. Proti zimným mrazom je dosť odolná.

VARIETY A KLONY

To, že Magdalénka skorá dala vznik viacerým odrodám, sme už uviedli. Nakoľko sa v rôznych ampelografi ách uvádzajú rôzne odrody pod názvom Madeleine, podávame o nich krátku informáciu.

Madeleine Angevine 7672 vznikla , ako sme uviedli, zo samoopelenia M. A. Rozšírila sa v Anglicku, ako vhodná pre extrémne podmienky (Shropshire, Yorkshire) pre pestovanie viniča na výrobu vína. Rozšírila sa aj v strednej Ázii. Často sa nesprávne zamieňa za Madeleine Angevine

Madeleine Angevine Oberlin. Táto stolová odroda je podľa GALETA (1965) krížencom M. A., ktorého otcovská odroda je neznáma. Genetická analýza DNA, vykonaná v INRA Montpellier, určila toto kríženie: M. A. x Boukettraube. Dozrieva asi týždeň pred Chrupkou.

Madeleine Celine. Vyšľachtil ju v  Marseille P. GIRAUD v roku 1880. Genetická analýza DNA hovorí, že je krížencom M.A. x Précoce de Malingre. Je to skorá stolová odroda, ktorá dozrieva tri týždne pred Chrupkou.

Madeleine noir je jednou z najstarších francúzskych modrých muštových odrôd, u nás známa pod názvom Jakubské. Je to pravdepodobne klon Pinot noir a s M. A. nemá nič spoločné. Pomenovanie Madeleine zrejme dostala vzhľadom na skoré dozrievanie, ktorým sa Magdalénky vyznačujú .

Madeleine Salomon je krížencom Dodrelabi x Madeleine Royal. Kríženie vykonal F. SALOMON v roku 1893. Je to stolová i muštová odroda.

Madeleine Royal, ktorú vyšľachtil v  roku 1845 ROBERT. Jej pôvod je neznámy. Ako skorú stolovú odrodu ju opíšeme v budúcom čísle nášho časopisu.

Madeleine de Jaques bola vyšľachtená JAQUES-om v roku 1835 ako semenáč odrody Morillon noir hâtif a taktiež nemá s M. A. nič spoločné.

CELKOVÉ ZHODNOTENIE ODRODY

Je neuveriteľné, že odroda so samičím kvetom sa rozšírila tak široko vo svete. Je to iste vďaka výnimočne skorému dozrievaniu hrozna – o takmer dva týždne dozrieva skôr ako Čabianska perla. Ako chutná stolová odroda s menšími bobuľami, ako je dnešný štandard pre tento typ výroby, ale najmä pre sklon k spŕchaniu, nemohla vyhovovať ani požiadavkám 19. storočia. Jej spôsobilosť prevozu na trhy je tiež relatívne malá, lebo poškodené bobule ľahko hnijú.
Preto sa predávala iba na trhoch, ktoré neboli od výrobcu veľmi vzdialené. Ani výnosovo – ak ju pestovateľ umelo nedoopeľoval – nebola rentabilná. Z hľadiska hospodárskeho dnes už nemá praktický význam.

Ako sme sa dočítali, dala vznik viacerým stolovým odrodám, na ktoré preniesla skoré dozrievanie hrozna. Šľachtiteľsky je výhodná tým, že vzhľadom na jej neklíčivý peľ ju netreba kastrovať, čo je v relatívne krátkom časovom období tejto práce vo fenofáze kvitnutia veľkou výhodou. Aj dnes je cennou šľachtiteľskou odrodou a nemala by chýbať v žiadnom svetovom sortimente viniča.

Ing. Dorota Pospíšilová, PhD.

Foto internet

PRAMENE

Knižné

Blaha, J., 1952. Československá ampelografi a. Oráč, Bratislava
Galet, P., 1964. Cépages et vignobles de France, tom IV. Impr. Paysan du Midi, Montpellier
Katarjan, T. G., 1962. Katalog sortov ampelografi českich kollekcij SSSR. Gosplan USSR, VNIIViV Magarač, Jalta
Müller, K., 1930. Weinbau-Lexikon. Paul Parey, Berlin
Pospíšilová, D., 1981. Ampelografi a ČSSR. Príroda, Bratislava
Pospíšilová, D., 1965. Výskum svetového sortimentu viniča – 1. etepa, Záverečná správa VÚVV Bratislava
Robinson, J., Harding, J., Vuillamoz, J., 2012. Vine Grapes. Harper Collins Publishers, New York. ISBN 978-0-06-220636-7
Scheu, J., 1950. Mein Winzerbuch. Verlag Daniel Meininger, Neustadt/Haardt

Internetové

Vitis-Ampelographie: le Madeleine Angevine : http://lescepages.free.fr/madeleine_angevine.html
Plant Grape. Catalogue of vines grown in France: http://plantgrape.plantnet-project.org/en/cepage/Madeleine%20angevine%20B
Wine – making talk: http://www.winemakingtalk.com/grapes/madeleine-angevine.html                                   Wikipedia: Madeleine Angevine https://en.wikipedia.org/wiki/Madeleine_Angevine

Tags: 04/2016