Svet vína, svet ľudí
Svet vína, Mundus Vini. Zhodou okolností je to názov jednej z „veľkých medzinárodných vínnych cien“ (Der grosse internationale Weinpreis) a či jednej „veľkej medzinárodnej prehliadky vín“. Poriada sa pravidelne koncom augusta a začiatkom septembra vo falckom Neustadt an der Weinstrasse. V tomto roku to už bolo po desiaty raz. V dvoch víkendových turnusoch sa vystriedalo 360 znalcov vín s cieľom ohodnotiť kvalitu 5883 vín zo 42 krajín sveta. Za tých desať rokov existencie Mundus Vini sa tu prezentovalo celkovo 36 331 vzoriek a približne 11 tisícom vín bola udelená veľká zlatá, zlatá a strieborná medaila. Na ostatnej súťaži sa vína hodnotili v 7 kategóriach, 12 skupinách a v 83 kódovaných triedach.
Nemecké „Mundus“ je po Vinialies Internationales dnes vari druhou najvážnejšou svetovou prehliadkou vín. Napísal som to a stojím si za tým. Organizátori medzinárodných konkurzov v Bruseli, Verone, Montreali, Madride, Mendoze či Budapešti sa hádam neurazia… V Nemecku sú peniaze, precíznosť, skvelá organizácia. Navyše tam nechýba ani odvaha kategorizácie vín odborne „prekopávať“. Jeden príklad za mnohé. V posledných troch ročníkoch sa v Neustadte hodnotia červené vína v dvoch subkategóriach — červené vína s intenzívnym a červené vína so zníženým (moderovaným) farebným potenciálom. Rozumné a nebolo by od veci zobrať si od nich príklad … farebne predsa nikdy nemôžeme porovnávať alibernet s portugalom! Nemeckí organizátori do tejto grupy „slabšie“ vyfarbených odrôd zaradili: Pinot noir (Pinot meunier, Pinot Madleine, FrĂĽhburgunder), Trollinger(v južnom Tirolsku Vernatsch), St. Laurent (Svätovavrinecké), talianske Nebbiolo, Gamay noir a Portugieser. Nuž rozmýšľajte, diskutujte…
Napriek tomu, že som frankofil, Nemcov obdivujem. Mám rád dôslednosť, presnosť, údernosť i otvorenosť. Oni sa problémom nevyhýbajú, riešia ich, nepolemizujú a sú priamejší. Majú však menej diplomacie, menej ľudského „tepla“. Možno sú moje názory ovplyvnené aj tým, že hovorím germánsky oveľa, oveľa lepšie ako francúzsky. Porovnávam národy a mal by som skôr porovnávať vína. Porovnávať preto, lebo degustácia, konkurz, súťaž, prehliadka je činnosť porovnávacia. Francúzskych vín je desaťnásobne viac ako nemeckých a sú lepšie. Možno je to tým slniečkom, možno tradíciou. Tak či onak aj nemecké vína sú dnes skvelé. Kto ich nepil za posledných desať rokov, nepoznáva ich. Nemci majú peniaze, sú múdri a vzdelaní. Majú navyše aj skvelé novošľachtence, ktoré sú šité na mieru nie príliš žičlivej prírody… Píšem o veciach, o ktorých som vlastne ani nechcel s vami diskutovať. Dal som sa nejako strhnúť. Mal som sa v prvej časti môjho príspevku venovať svetu vína a obmedzil som to len na svet nemecký a francúzsky. Nevadí, nabudúce budeme filozofovať aj o víne talianskom, španielskom, argentínskom, kalifornskom…
Do Nemecka sa však teraz vrátime. Už nie kvôli vínu, ale kvôli ľuďom. Bez ľudí by ani svet vína neexistoval… V Neustadte sa degustuje v pohode. Robíte si svoju prácu, diskutujete s ľuďmi a polemizujete so znalcami z celého sveta. Pri jedle, pri víne, na exkurzii vo vinici. S mnohými si rozumiete, s mnohými nie. Možno aj preto, že i tam v zahraničí a na takom významnom konkurze, niektorí o víne toho veľa nevedia. Napriek tomu, že na medzinárodnej prehliadke by mala byť zastúpená štatisticky významná množina profesionálnych hodnotiteľov. Obchodníci s vínom, ba ani vínni žurnalisti prírodné vedy nikdy nevyštudovali. A potom prichádza konflikt. Svetovo „uznávaný“ vínny spisovateľ dáva vínu s nadkritickou koncentráciou diacetylu veľkú zlatú medailu! Keď mu kreslíte jeho vzorec a vysvetľujete mechanizmus jeho vzniku, usmeje sa a poznamená čosi o vínnom šarlatánstve. A zrovna je to ten istý „znalec“, ktorý vo svojej knihe tvrdí, že macedónske vinice ležia pri mori! Ako vidíte, svet vína často kreujú ľudia pri počítačoch… a nie vo vinici, nie vo vínnej pivnici. Keď som už zaťal do „živého“, nuž teda do živého. Drvivá väčšina vínnych publicistov, obchodníkov či someliérov, nikdy vo vinici nebola a v živote demižón vína nepripravila. Spomenul som someliérov, hádam najkontroverznejšiu skupinu medzi menovanými. Začínal som ich učiť ešte pred dvoma desiatkami rokov. Od tých čias sa veľa v ich mysli nezmenilo. Akurát viac cestujú a viac koštujú. To však nestačí. Treba sa vzdelávať. Cieľavedome, systematicky, inštitucionálne. Alebo platia stále Gorkého ľudové univerzity? Alebo sebavedomie a arogancia je tu namiesto vedomostí? Kurzov, vínnych akadémií a školení máme ako maku. Vedú ich a prednášajú v nich vždy ľudia, ktorí majú „na to“?
Mundus Vini, svet vína. Ten svet mnohí formujú a poniektorí z nich aj citlivo kreujú. Maznajú sa s viničom, víno dorábajú, víno skúmajú, o víne píšu, víno predávajú, víno hodnotia a degustujú. Desiatky, stovky činností, ktoré sú spojené so životom vína. Práca tvrdá, zaujímavá, atraktívna. Atraktívny je predovšetkým proces hodnotenia. Mali by byť v ň
