Podobne, ako niektoré druhy vláknitých húb či baktérií dokážu produkovať rôzne antibiotiká, tak aj niektoré druhy kvasiniek môžu vytvárať látky s mikrobicídnym účinkom – zymocíny. Tieto mimoriadne účinné glykoproteíny produkované smrtiacimi kmeňmi kvasiniek, dokážu v priebehu niekoľkých hodín usmrtiť populácie iných alebo príbuzných kvasinkových druhov a dokonale vyčistiť životný priestor pre vraždiaci kmeň. A tak zatiaľ čo citlivé kvasničné bunky odumierajú, smrtiace bunky rezistentné k vlastnému killer faktoru sa presadzujú o to intenzívnejšie a rýchlo ovládajú bojové pole. Fenomén vraždiacich kvasiniek prvý raz pozoroval a zaznamenal Louis Pasteur v roku 1877 a od tej doby sa mu v mikrobiologických kruhoch venuje veľká pozornosť. Štúdium killer faktorov (z angl. killer = zabijak) kvasiniek je pomerne rozsiahle a využitie nachádza v technologických odvetviach, ako aj v medicíne, pri liečbe niektorých hubových infekcií. 

Katarína Furdíková, Fedor Malík, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, Bratislava

 

Tags: