Januárová zima pevne držala v rukách svoje žezlo, mrazy zrážali ortuť teplomera hlboko pod nulu, brázdy po rigolovaní pokrýval sneh. Už ani fotoaparát nechcel skrehnuté ruky poslúchať. Taký bol môj prvý kontakt s honom, ktorý modranský vinohradník a vinár Miroslav Dudo hrdo nazýva svojim druhým domovom, svojim chrámom pod holým nebom, miestom, kde sa vždy cíti dobre – s honom Trávniky. Na nevysokom pahorku sa tiahne nad cestou z Kráľovej na Dubovú a od nepamäti svojimi výnimočnými pôdno-klimatickými podmienkami dáva šancu viniču, aby sa mu tu darilo. Na týchto miestach ho ako malého chlapca formovali dobré rady prarodičov, tu vnikal do tajomstiev budúcej profesie. V ten mrazivý deň mi s nadšením jemu vlastným porozprával a ukázal, ako z vinohradu desiatky rokov neošetrovaného a zarasteného náletmi, pripravil pôdu pre svoj nový vinohrad. Bola to náročná, ale s úspechom dovŕšená práca, pri ktorej sa musela využívať aj výkonná lesnícka mechanizácia (podrobne sme ju opísali v minuloročnom januárovom čísle nášho časopisu).

Deň vo vinohradoch v spoločnosti modranského vinára

Prvý tohtoročný augustový týždeň, tento raz v extrémnej horúčave, som opäť na hone Trávniky s obdivom sledovala jeho nádherné metamorfózy. Domáci ho delia na Horné a Dolné Trávniky. V závislosti od toho, či sa nachádzajú nad hruškou, alebo pod ňou. Pod vyše storočným košatým stromom, dominantou honu. Keď skoro na jar zakvitne, opojná vôňa jeho kvetov vanie krajom a tamojší vinohradníci sú presvedčení, že výrazne ovplyvňuje aj arómu pestovaného hrozna a budúceho vína. Sauvignon z honu Dolné Trávniky je skutočne plný krásnej, jemnej hruškovej arómy. V tomto roku neďaleko pribudla ďalšia dominanta – socha svätého Urbana. Patróna vinohradníkov osadilo mesto Modra v spolupráci s jeho vinármi, informuje nápis. Inicioval to však najmä jeden z tamojších vinárov, Vladimír Huttera (obr. 1).

Vlaňajšou zimou skrehnutý budúci vinohrad, zaberajúci plochu piatich hektárov, v mojom povedomí zachovaný ako symbol ľudskej húževnatosti a vytrvalosti, žil v prvých tohtoročných augustových dňoch čulým pracovným ruchom. Začiatkom mája do starostlivo pripravenej pôdy – zdrenážovanej, do hĺbky zrigolovanej, obohatenej vápnom i hnojivom – vysadili vinič. Miro Dudo, ktorého doménou v rodinnom podniku je, ako zdôrazňuje, predovšetkým vinohradníctvo, rozhodol venovať tento priaznivo exponovaný svah Cabernetu Sauvignon a Sauvignonu. Voľba bola dôkladne premyslená. Konzumentami na celom svete oceňovanej modrej odrode vyhradil vrchnú časť pozemku, kým biela zaberá priestor pod ním. „Tam budú slnečné lúče o niečo menej štedré, čo bude Sauvignonu vyhovovať. Napokon, nechceme, aby hrozno vyzrievalo na vyššiu cukornatosť, ako 21 °NM. Víno z neho by malo byť svieže, veselé, plné krásnych vôní. Pri Cabernete Sauvignon sa cukornatosť v hrozne musí vyšplhať nad 23 stupňov. Tak, aby víno bolo komplexné, s plným telom, bohaté na ovocné tóny vo vôni i v chuti, charakteristickej pre túto odrodu. Viacerí moji kolegovia, vychádzajúc zo skúsenosti spred dvoch desiatok rokov, ma od tohto zámeru odrádzali. V Modranskom vinohradníckom rajóne, v ktorom sa hon Trávniky nachádza, Cabernet Sauvignon poniektorých sklamal. Rešpektujem však rady môjho vynikajúceho kamaráta, človeka, ktorého si nesmerne vážim – Ing. Tibora Rumana. Je mojim poradcom a dvorným dodávateľom výsadbového materiálu. Klony, ktoré mi odporučil, z odstupom rokov už zabezpečujú požadovanú vitalitu i úrodnosť kra, aj kvalitu vína. Je potešiteľné, že sa v oblasti klonovej selekcie vývoj vo svete uberal priaznivým smerom. “

Mladé rastlinky od mája zmohutneli a vyžadovali si dokompletizovanie už vybudovanej opornej konštrukcie – natiahnutie nosného drôtu a upevnenie výhonkov mladého viničového kra, zosnímaného na výšku 1,20 m. Tento úkon bol nevyhnutný. Firma, ktorá realizovala výsadbu, v začatej práci nepokračovala. Preto museli využiť služby inej spoločnosti z Moravy. „Meškanie týchto agrotechnických úkonov však kry neohrozilo. Za ten čas im v dobre pripravenej pôde priaznivo vyzrievali pletivá, mohutneli, a ako neohrození bojovníci nadobúdali silu. A ak má ker dobrý štart, nemal by mať v budúcnosti problémy.“ – zdôrazňuje majiteľ vinohradu (obr. 2 a 3).

Neskôr sme uvideli minuloročnú výsadbu aj v nie príliš vzdialenom vinohrade. Rozdiely v rastovej kondícii sadeníc bol markantný, pričom mladučké Sauvignony výrazne prekonávali svojich rovesníkov od vedľa. Výpovedná vizitka odborného prístupu a pedantnosti dobrého hospodára.

RADOSŤ Z ÚRODY, AJ VRÁSKY NA ČELE

Tramín červený na neďalekom pozemku vysádzali v roku 2014. Zdravú úrodu hrozna sa predvídavo rozhodli chrániť pred prípadnou nepriazňou počasia – ostrými poryvmi vetra, či krupobitím. Odlistením dopriali viac slnečných lúčov strapcom iba na jednej strane kra. Vychádzajúc zo sklonu svahu a zo skúseností z predchádzajúcich rokov, ponechali listy na rizikovejšej strane porastu, aby svojou hmotou dozrievajúcu úrodu chránili. Zaujal tak nielen pohľad na takto ošetrený vinohrad, ale aj chuť bobúľ pochádzajúcich z jedného kra. Už sladučké, dozrievajúce na slnečných lúčoch a ešte kyselkavé, zo strapcov chránených listami.

Na pozemku pod Tramínom červeným (obr. 6) vysadili minulý rok novošľachtenca Devín, ktorý vyhĺbil vrásky na čele aj takému skúsenému vinohradníkovi, akým Miro Dudo nesporne je. Ker s vyzretým drevom vyvedený na kmienik po prvý nosný drôt, má 5 až 6 strapčekov, ktoré už začiatkom augusta mali cukornatosť 18 °NM. Prekvapil teda predpanenskou úrodou. Radosť z húževnatej odrody však pokazila vyskytujúca sa hniloba hrozna, na ktorú je odroda Devín citlivá. Ale aj počínajúce žltnutie krov. Nie však každého kra v mladom vinohrade. Záhadou pre vinohradníka je pohľad na zelený ker, ktorého strapce hniloba trápila a žltnúci ker, s pekným, zdravým hroznom (obr. 4). O to viac, že sa už tradične veľmi dôsledne venuje preventívnej ochrane viniča proti chorobám a škodcom. Aj keď nie je oficiálne zaregistrovaný ako ekologický vinohradník, zaraďuje do ochrany prípravky šetrné k životnému prostrediu. Pri boji proti hnilobe sa poradil so skúseným odborníkom RNDr. Brunom Gábelom, ktorý mu odporučil účinný bio preparát. A ten pomohol. Bobule s hnilobou sa po postreku (aplikovaného v noci), postupne zasušili. Žltnutie však môže mať viacero príčin, čo sa podujali na požiadanie riešiť aj pracovníci z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave. Aj keď v tomto roku možno v našich vinohradoch pozorovať syndróm Esca, Petriho chorobu i ďalších vinič ohrozujúcich chorôb, vzhľadom na lokálny výskyt žltnúcich krov Miro Dudo uvažuje aj o iných príčinách. Pri hlbokej rigolácii pozemku pred jeho výsadbou bola výrazne poškodená odvodňovacia drenáž. Odplavovanie živin zo zamokrenej pôdy a ich následný nedostatok, mohlo tiež spôsobil žltnutie krov. „Drenáž sme síce opravili, ale podľa všetkého, nie veľmi dôsledne“ – priznáva.

RULANDSKE MODRÉ – VÍNO, KTORÉ NEMÔŽE V PONUKE CHÝBAŤ

„Rulandske modré patrí do sortimentu dobrého vinára. Je to to krásne, noblesné červené víno. V súčasnosti ho vyrábame z hrozna nerodiaceho sa v našich vinohradoch. Pochádza z Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, z Dvorov nad Žitavou. Časť nakupujeme aj od spoločnosti Elesko. To južnoslovenské je hutnejšie, výraznej tmavej farby. Často sa nám stáva, že aj naslovovzatí odborníci, ktorí navštívia naše vinárstvo, ho nepovažujú za túto burgundskú odrodu. Víno z hrozna vypestovaného v našom regióne je jemnejšie, typickejšie a konzumentom sa páči. My však chceme mať víno z nášho terroir. Aby malo v rodnom liste napísané Trávniky“ – zdôrazňuje Miro Dudo cestou na Horné Trávniky, kde je už na budúcoročnú výsadbu dôkladne pripravený pozemok s plochou jedného hektára. Zdôrazňuje, že pôda je tu piesočnatá, vzdušná, kyprá, s bohatým podložím, takú majú burgundské odrody radi. Darí sa tu Rulandskemu bielemu aj Chardonnay, určite sa bude aj Pinotu noir.

Kráčame popri 50 ročnom vinohrade, patriacom odrode Veltlínske červené skoré. Aj keď pamätá ešte časy družstevníctva a z dvanástich hektárov vinohradov, ktoré vinárstvo môjho sprievodcu vo víno rodiacom chotári obhospodaruje je najstarší, stále zostáva vitálny a pri úrode nesklame. Vedľa neho sa Dunaj hrdí krásne vyfarbenými, zdravými strapcami, s narastajúcim obsahom cukru. Kry sú oceľovo zelené, nemajú chybu. Nachádza sa až pod lesom, kde ja pôda hlinitá, s prvkami vápenca, pieskovca a bridlice, tmavohnedá, humózna. „Najplnotučnejšia“ z celého kraja (obr. 5).

Nemožno si popri tom nevšimnúť neobrobené a krovinami zarastené vinohrady, ktoré sa striedajú s tými vzorne obrobenými, a prirodzene, ohrozujú ich nielen náletmi a burinou, ale aj rôznymi nežiaducimi chorobami (obr. 7).

O príčinách sa rozhovoril Miro Dudo až v útulnom interiéri jeho vinárstva. Predtým som však ešte mala možnosť obdivovať najnovšiu „nehnuteľnosť“ vinárstva. Malú, vkusne a účelovo zrekonštruovanú vinohradnícku búdu, aké od pradávna patrili ku koloritu tohto kraja (obr. 8). Dnes ich už vidieť poriedko. Podľahli zubom času, alebo necitlivému prístupu ich majiteľov. Tá patriaca rodinnej firme sa nachádza na hone, ktorý domáci nazývajú rôzne – Záhumenica, Arendy, Pažiť. Je to takmer sto hektárový rovinatý terén, zarastený šípkami a inými náletmi. Bývala družstevná vinica, z ktorej je krásny výhľad na pahorky s vinohradmi. Niekoľko odvážlivcov už niečo z nej skultivovalo a vysadilo vinohrad. Zaradil sa k nim aj Miro Dudo. Terén pol hektárového vinohradu, ktorému dominuje vinohradnícka búda, je pripravený pre Rudavu. Uvažujú aj o Frankovke modrej, obrábajú ju na neďalekom prenajatom pozemku. Poznajú vrtochy tejto na dozrievanie náročnej odrody. Jarné mrazíky, vyskytujúce sa v lokalite Pažiť (pod týmto názvom je ich hon zaregistrovaný), jej dávajú zabrať. Napriek tomu sa dokáže odmeniť úrodou hrozna. Najviac sa však jeho majiteľ teší na posedenie pred malým vinohradníckym domčekom, pri poháriku vína vychladenom v neveľkej, plytkej pivničke. Azda bude na to čas, pripúšťa v nádeji na lepšie časy. Na lepšie časy pre modranský chotár, ktorému by želal, aby sa rozlohou viníc dostal na úroveň päťdesiatych rokov minulého storočia. Aby opeknel.

VEĽA OTÁZOK, MÁLO ODPOVEDÍ

Otec vinohradník, syn Tomáš vinár (obr. 9). Taká je deľba práce v rodinnom vinárstve. Aj keď v podstate všetky pracovné záležitosti riešia spoločne. V záujme čo najkrajších vinohradov, čo najkvalitnejšieho vína. To je ich priorita prinášajúca duševnú pohodu a radosť. Ekonomická prosperita je následne samozrejmosťou. Mala by byť aj pre poctivých malých vinohradníkov, ktorí chcú dopestovanú produkciu hrozna realizovať na našom trhu. Ale nie je.

A tak sa v rozhovore, pri ochutnávke Sauvignonu, Chardonnay, Rulanského bieleho – vynikajúcich vín z portfólia vinárstva – opäť dostávame k zanedbaným vinohradom. K otázke, prečo nie je záujem o ich obrábanie? Kto je na príčine, že nízka nákupná cena hrozna nedokáže pokryť výrobné náklady pestovateľov? Že konkurencia hrozna z dovozu za pár centov, im nedovoľuje klásť si adekvátne podmienky? Že profitujú obchodníci a dovozcovia vína a nie domáci vinohradníci? Že „vrchnosť“ je benevolentná k majiteľom, ktorí svoje vinohrady nechávajú zanedbané a šíria tak choroby? Že naše vinohrady neponúkajú takú krásu a nelákajú turistov, ako napríklad v susednom Rakúsku? Hoci by mohli. Veľa, veľa otázok, málo odpovedí. A veľmi málo činov. Činov tých najkompetetnejších!

Aj napriek tomuto vákuu bol deň strávený v modranských honoch Trávniky mimoriadne pekný, poučný a inšpiratívny. Taký, aký môže byť deň prežitý medzi spokojnými, starostlivo obrobenými viničovými krami, v spoločnosti vynikajúceho človeka, poctivého vinohradníka a vinára.

Zdenka Šuranská foto autor

Tags: