XIII. De? otvoren?ch pivn?c na Malokarpatskej v?nnej ceste
Bohat? ponuka kr?snych a zauj?mav?ch v?n od 179 vin?rov v 149 pivniciach, v???? po?et vstupeniek, usmievaj?ci sa dav spokojn?ch milovn?kov v?na na cest?ch a cesti?k?ch od pivnice k pivnici ? charakterizovalo trin?sty De? otvoren?ch pivn?c na Malokarpatskej v?nnej ceste. O tom, ?e trin?stka neprin??a smolu, som sa presved?il u? na sl?vnostnom otvoren? podujatia v Ra?i. Bolo predzves?ou nev?edn?ch z??itkov v malokarpatsk?ch pivniciach a bohatej, v?bivej ponuky.
Andrzej Kalinowski
Desa? nezvy?ajn?ch vin?rskych oblast?
Svet je zvl??tny. A ten vin?rsky nie je v?nimkou. ?udia sa sna?ia dopestova? hrozno na v?robu v?na na t?ch naj?udnej??ch miestach, v komplikovan?ch klimatick?ch podmienkach: v extr?mnych nadmorsk?ch v??kach, alebo tak bl?zko k zemsk?m p?lom, ?e tam ?nehodno ani psa vyhna??, ?i v tr?poch, kde sa nestriedaj? ?tyri ro?n? obdobia. A ?uduj sa svete, hrozno rastie a v?no z neho je… nu?, vraj ?zauj?mav??. V ostatn?ch dvoch desa?ro?iach nar?stol po?et vin?rov, ktor? sa pok??aj? dorobi? hrozno na pitn? v?no mimo doposia? v?eobecne uzn?van?ho tradi?n?ho vin?rskeho p?sma, na ?na?ej? pologuli nad 52? s.z.?. a pod 32?s.z.?., u ?protino?cov? zasa nad 46?j.z.?. a pod 28?j.z.?.
Edita ?ur?ov?
Dobr? v?no, k??er v?no?
Tak?to titulok som u? raz pou?il. S jedin?m rozdielom, ?e to bola veta oznamovacia, tak?e bola bez ot?znika. Bolo to v roku 2001 v mojej knihe ?Tis?cro?n? v?no? (2001). Od prelomu tis?cro?ia sa v Izraeli ve?a zmenilo. V?no skr?snelo a m? ?oraz lep?iu reput?ciu vo svete. Nepije ho len trin?s? mili?nov ?idov na zemeguli, ale siahaj? po ?om aj kres?ania, ateisti, inoverci… Sv?t? Zem ? Izrael, biblick? krajina medu a mlieka, je tis?cky rokov aj zemou vini?a a v?na. N?stupom islamu (po r. 634) bola produkcia v?na potla?en? a pr?chodom kri?iakov (12. ? 14. storo?ie) znovu obnoven?. Cel? st?ro?ia sa potom, po exile ?idov, v?no v t?chto krajoch nedor?balo.
Jeruzalem ? Moshav Shahar ? Bratislava,
december 2012
Fedor Mal?k
Jeruzalemsk? denn?k
Na siedmy ro?n?k ?Mediterranean International Wine & Spirit Challence? (Terravino) som cestoval po tret? raz. V roku 2008 a 2009 sa ?tvrt? a piaty ro?n?k konal v juhoizraelskom Eilate. Minul? rok bol pri M?tvom mori a v komisii ma zast?pil m?j syn. Malo to tak by? aj tento rok, len?e mlad? maj? ove?a viac povinnost? ako my d?chodcovia. S letenkou neboli v?bec probl?my. Fedor Mal?k ako Fedor Mal?k. A tak som op?? sedel v airbuse rak?skych aerol?ni?. Pre t?ch, ktor? cestuj? do Izraela, linku z Viedne vrelo odpor??am. Dva razy som do Tel Avivu letel cez Prahu a bolo to celono?n? tr?penie…
Jeruzalem ? Bratislava, december 2011
Fedor Mal?k
Vplyv riaden?ho re?imu kysl?ka na stabilitu v?na a tvorbu jeho charakteru
Ing. ?tefan Ailer, PhD., Katedra ovocin?rstva, vinohradn?ctva a vin?rstva, Fakulta z?hradn?ctva a krajinn?ho in?inierstva, Slovensk? po?nohospod?rska univerzita v Nitre
Pr?jmu vzdu?n?ho kysl?ka v?nom po?as jeho v?roby a v?voja nie je mo?n?, ani potrebn?, ?plne zabr?ni?. V z?vislosti od technologickej f?zy spracovania hrozna je kontrolovan? okysli?enie mu?tu dokonca dobrou slu?bou. Ot?zkou zost?va, ak? mno?stvo kysl?ka p?sob? na v?no pozit?vne a kedy je u? kysl?ka prive?a. Z?vis? to od ?elan?ho typu v?na, ?t?lu v?robcu a jeho marketingovej strat?gie. N?zory v?robcov i odborn?kov na optim?lny re?im kysl?ka v mu?te s? rozporupln?. Nezanedbate?n? je, aj v pr?pade v?na, m?da. A t? sa ustavi?ne men?. (more…)
Hodnotenie a certifik?cia v?na vo vin?rskom roku 2011/2012
RNDr. Jarmila La?tincov?, PhD., ?stredn? kontroln? a sk??obn? ?stav po?nohospod?rsky Bratislava
Certifik?ciu v?na s chr?nen?m zemepisn?m ozna?en?m (CHZO) a s chr?nen?m ozna?en?m p?vodu (CHOP) pred uveden?m na trh vykon?va ?stredn? kontroln? a sk??obn? ?stav po?nohospod?rsky v Bratislave (?KS?P) pod?a z?kona ?. 313/2009 Z.z. o vinohradn?ctve a vin?rstve a jeho vykon?vacej vyhl??ky ?.350/2009 Z.z. v platnom znen?. ?KS?P z?rove? pride?uje na v?na s chr?nen?m ozna?en?m p?vodu ?t?tne kontroln? ??sla (?K?).
Vin?rsky Izmir ? diskusia o ekon?mii a pr?ve
V tureckom meste Izmir sa 18. ? 22. j?na 2012 konal svetov? kongres OIV. V sekcii venovanej ekon?mii a pr?vu bolo prezentovan?ch 31 odborn?ch predn??ok a 8 kr?tkych prednesov. Medzi diskutovan?mi t?mami boli aj integrovan? produkcia v?na v Ju?nej Afrike a pou??vanie ozna?enia ?Champagne? v Braz?lii.
Katar?na ?ur?ansk?
Niektor? z?sady pri ochrane vini?a
Základnou požiadavkou účinnej ochrany viniča je vitálny, živinami harmonicky zásobený porast v priebehu celého vegetačného obdobia. Nebojme sa povedať pravdu, že naše vinohrady sú v prevážnej väčšine vyživované neharmonicky. Príčina pochádza ešte z obdobia, keď prebiehal tzv. „boom používania priemyslových hnojív“. Vtedy sa dostali vinohradnícke pôdy do stavu silného, niekedy až toxického prehnojenia, resp. do stavu indukovaného nedostatku niektorými živinami. Táto disharmónia pokračuje, nemôžeme sa z nej vymaniť! (Nepoužívame účinnú diagnostickú metódu na zistenie stavu výživy, najmä dusíkom, draslíkom a inými makro a mikroživinami. A keď nie je diagnóza, nemôže byť ani účinný zásah, smerujúci k harmonizácii výživy).
Ing. Ga?par Vanek, CSc.
Ochrana pr?rodn?ch zdrojov a chr?nen?ch oblast? v bl?zkosti Dunaja zaveden?m ekologick?ho pestovania vini?a
Mgr. Zuzana Kakal?kov?, OZ IPROVIN Slovakia, R?ba?
?ivotn? prostredie je v?ade okolo n?s ? je to zem, po ktorej chod?me, vzduch, ktor? d?chame, voda, ktor? pijeme, potraviny, ktor? prij?mame … Od zdrav?ho ?ivotn?ho prostredia vo ve?kej miere z?vis? aj zdravie n?s v?etk?ch. Ak pom?hame zlep?ova? a udr?iava? zdrav? ?ivotn?ho prostredie, pom?hame z?rove? aj sami sebe.
Integrovan? ochrana a jej bl?zka bud?cnos?
Ing. Stanislav Barok, Odbor ochrany rastl?n ?stredn? kontroln? a sk??obn? ?stav po?nohospod?rsky Bratislava
V roku 2012 bol vcelku ?spe?ne ukon?en? ?tvrt? rok vyu??vania eur?pskych zdrojov financovania na ??ely zav?dzania integrovanej produkcie v r?mci Programu rozvoja vidieka 2007-2013. V roku 2011 z celkovej v?mery vinohradov, ktor? eviduje P?dohospod?rska platobn? agent?ra na ?rovni 10 872,36 ha, hospod?rili subjekty pod?a z?sad integrovanej produkcie na v?mere 6 686 ha.
