Je škorec obyčajný daňovým poplatníkom?

ŠKORCE, VINOHRADY A SLOVENSKÉ VÍNA

Prvého októbra t.r. televízna stanica RTVS v hlavnom spravodajskom bloku o siedmej večer uviedla krátku reportáž o flámskom finančnom riaditeľovi Patrikovi Van Den Bossche, ktorý sa zamiloval do slovenských vín a v Západnej Európe ich úspešne propaguje. Prezentuje ich ako vína svetovej kvality, milovníkom dobrých vín z rôznych kútov sveta dáva do povedomia výnimočné prednosti našich slovenských odrôd. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák pri odovzdávaní ceny Vinárstvo roka 2014 vo svojom slávnostnom príhovore takisto nešetril slovami chvály na margo slovenských vín. Čo spája oboch pánov? Láska k vínu – to určite a možno aj neznalosť reálií slovenského vinohradníctva. V prípade belgického partnera slovenských vinárov je to pochopiteľné a úplne v poriadku.

Naši ústavní činitelia sa pri rôznych príležitostiach prezentujú slovenskými vínami s pochvalnými prejavmi na margo ich kvality. To je ale asi tak všetko, čo nami volení predstavitelia štátu sú schopní a ochotní urobiť pre slovenského vinohradníka. Žeby za posledných 13 rokov volili poslancov do Národnej rady okrem registrovaných voličov aj stranícky nezorientované škorce?… lebo toľko tento problém na Slovensku pretrváva, 13 rokov! Od  roku 2014 sa venujem otázke škorcov s cieľom vybudiť zodpovedných k zmene legislatívy, aby vinohradník nebol kriminalizovaný, keď si chráni svoj vlastný majetok, tzn. úrodu pred zberom. Treba však čestne priznať, že za celé tie roky čo na Slovensku pretrváva problém so škorcami, ani jeden z bývalých profesných Zväzov, dnes zlúčených v jeden Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska, v tejto veci nespravil takmer nič. Ak berieme do úvahy verbálne deklarácie,… že v tejto veci budeme s Ministerstvom rokovať, rokovania prebiehajú, prípadne iná odzbrojujúca formulácia typu …no nie je to také jednoduché. Frustrovaný nezáujmom a nulovou podporou zo strany už spomínaných Zväzov som komunikáciu s našimi ministerským, ako aj bruselskými úradníkmi ukončil koncom roku 2015. Ako vždy na jeseň, keď je vinohradník pripravený pozbierať plody svojej celoročnej práce, otázka škorcov sa vynorí zo zabudnutia, problém vypláva na povrch v celej svojej nahote: štát pod hrozbou sankcií „zo zákona“ ide trestať vinohradníka, ak si nechce dať ukradnúť svoju vlastnú úrodu zlodejom chráneným štátom, …aby nedošlo k nedorozumeniu, neodbočujem od témy, reč ide stále o škorcoch (obr.1 a 2). Ako rieši Slovenská republika problém, ktorý štát spôsobil vinohradníkom svojou neodbornou a nezodpovednou legislatívou? Na ilustráciu uvediem a rozoberiem príklad vinohradníkov, ktorí požiadali štátnu správu, aby sa voči zlodejovi v početnej prevahe mohli brániť účinným spôsobom – odstrelom.

Aby príslušný orgán štátnej správy venoval svoju pozornosť žiadosti občanov, je potrebné zo zákona… však ako ináč, hneď pri podaní žiadosti uhradiť nemalý poplatok, inakšie si špecializovaný odborník z príslušného odboru osloveného úradu zrejme nenájde čas – ide predsa o nadprácu vo voľnom čase! Poľovné združenie pôsobiace v katastrálnom území Dolné Orešany podalo 19. augusta t.r. na Ministerstvo životného prostredia žiadosť o povolenie výnimky z druhovej ochrany podľa §35 ods.1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. V reči zrozumiteľnej to znamená, že vinári hospodáriaci v rámci tohto katastrálneho územia požiadali poľovníkov, aby im pomohli uchrániť úrodu pred náletmi mnohopočetných kŕdľov škorcov (obr. 1). Poľovníci sa v zmysle zákona obrátili na príslušný orgán štátnej správy so žiadosťou o výnimku. Ministerstvo v zákonnej lehote zavesilo žiadosť na internet, v ďalšej zákonnej lehote zareagovali vlci a vtáci (Lesoochranárske združenie VLK a Slovenská ornitologická spoločnosť) a zároveň Ministerstvo požiadalo o vyjadrenie svoju odbornú zložku – Štátnu ochranu prírody (ŠOP SR) so sídlom v Banskej Bystrici.

Vyjadrenie ŠOP-ky je samozrejme zamietavé. Z ich vyjadrenia prvá strana nie je zaujímavá, nakoľko sa tam citujú rozmanité paragrafy príslušných zákonov, v ktorých je bežný občan naprosto zorientovaný vychádzajúc z hesla: neznalosť zákona neospravedlňuje. Odôvodnenie zamietavého stanoviska uvedeného úradu to je už niečo úplne odlišné, nachádzame v ňom ľudský faktor špecialistov, ktorí žiadosť vypracovali (obr. 3).

EURÓPSKA LEGISLATÍVA A SLOVENSKÉ VTÁKY

Výnimočnú neodbornosť slovenskej legislatívy, ľahostajnosť našich volených zástupcov k problémom vinohradníkov a alibizmus štátnej správy treba zasadiť do legislatívneho kontextu Európskej únie. Z mainstreamových médií pomerne často zaznievajú slová ako diktát Bruselu, aproximácia práva prípadne zosúlaďovanie noriem s EU, ktoré bežný občan rozhľadený v zákonoch nielen národných, ale už aj európskych musí považovať len ako diplomatickú formuláciu výhovoriek, prečo nehájime na európskej pôde národné záujmy slovenského daňového poplatníka.

Na moje otázky týkajúce sa škorcov zareagoval Dr. Frank Vassen z Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie pri Európskej komisii so sídlom v Bruseli jasnými a podnetnými informáciami: 

a: V Smernici 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva sú podľa čl. 7, ods. 3 v spojení s Prílohou 2b uvedené nasledovné štáty Európskej únie, kde odstrel škorcov je povolený: Francúzsko, Belgicko, Grécko, Španielsko, Cyprus, Maďarsko, Malta, Portugalsko a Rumunsko;

Komentár: Tu je na mieste logická otázka. Ak škorec preletí slovenskú hranicu už prestáva byť nepostrádateľným prvkom európskeho prípadne aj  celosvetového prírodného dedičstva so spoločenskou hodnotou 90 eur? Na Slovensku vyžerie vinohradníkovi úrodu, a hneď za hranicou nášho štátu klesne jeho spoločenská hodnota na nulu, navyše so slovenským hroznom v žalúdku. To znamená, že demagógia o spoločenskej hodnote za
streleného škorca v sume 90 eur nemá s vtákom nič spoločné, je to len forma ako vyberať pokuty a zastrašovať ľudí, ktorí si idú chrániť svoj vlastný majetok, tzn. úrodu hrozna.

b: V čl. 9 tej istej smernice sa píše, že členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov
5 až 8 (pojednávajú o zákaze rôznych foriem usmrcovania vtákov), ak neexistuje iné uspokojivé riešenie situácie, z nasledujúcich dôvodov: …aby sa zabránilo závažným škodám na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb a vodnom hospodárstve.

Komentár: Premenené na drobné – ak by slovenskí vinári hromadne požiadali MŽP SR o udelenie výnimky, tak odstrel škorcov je možné povoliť na národnej úrovni aj v rámci existujúcej právnej normy EU. Ide o nástroj účinnej ochrany vinohradov s cieľom zabrániť ekonomicky závažným škodám na úrode spôsobených inváziou škorcov v čase ich jesennej migrácie. Takže vinohradníci organizovaní v profesných združeniach a starom Zväze s novým názvom: prestaňte lamentovať, keď Vám škorce žerú úrodu, prestaňte počúvať prázdne reči zväzových predstaviteľoch o prebiehajúcich rokovaniach, ktoré nikam nevedú. Život je o výsledkoch a nie o súpise premrhaných príležitostí! 

c: V zmysle článku 9.3 spomínanej Smernice členský štát, ktorý výnimku udelil, je povinný informovať Komisiu o vydaní takejto výnimky;

Komentár: Uvedený paragraf úspešne a bez akýchkoľvek problémov využívajú okolité štáty EU, samozrejme okrem Slovenska. Napríklad región Burgenland (Rakúsko) oznámil Komisii udelenie výnimky na  použitie strelných zariadení za účelom plašenia škorcov [ Derogation (Ranner-B-2-2013090217073661) (user identity: Ranner) (user derogation reference: Verordnung vom 24.4.2012, LGBl. Nr. 30/2012) ]. Nádherná a skutočne inteligentná formulácia na  použitie strelných zbraní pri riešení problému škorec. Viacero talianskych regiónov oznámilo vydanie výnimky na účel lovu škorcov strieľaním. V tomto prípade ide o jasnú formuláciu v zmysle Machiavelliho – účel svätí prostriedky, v spolkovej krajine Porýnie-Falcko otázku škorcov taktiež vyriešili cez ohlášku udelenia výnimky.

ODBORNÉ STANOVISKO – MADE IN SLOVAKIA

Vo svetle uvedených skutočností sa teraz pozrime na odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody (obr. 3). Najprv sa konštatuje, že problém škorcov nie je špecifi cký pre Dolné Orešany, čo vinári samozrejme vedia aj bez odborného stanoviska štátneho orgánu. Na druhej strane štátna správa priznáva, že škorec je vo väčšine vinohradníckych regiónov Slovenska problém, …a štát s tým nič nerobí už 13 rokov.

Druhá veta prezentuje ničím nepodložený osobný názor pisateľa Stanoviska o skúsenostiach z  iných vinohradníckych oblastí o  tom, že odstrel nie je považovaný za efektívnu metódu riešenia. Tie iné vinohradnícke oblasti sú na Slovensku, kde odstrel nie je povolený? Ak áno, v tom prípade ide skutočne o bohaté skúsenosti! Tie iné vinohradnícke oblasti Slovenska ležia na migračných trasách škorcov, ktoré pretínajú Slovensko, alebo ich škorce obchádzajú? Ak ich obchádzajú, tak v týchto regiónoch skutočne odstrel nemusí byť efektívna metóda riešenia. Ak však berieme do  úvahy skúsenosti z vinohradníckych regiónov iných štátov EU, tak doložené fakty hovoria o presnom opaku: deväť štátov EU si už pri podpise Smernice 2009/147/ EC vynútilo povolenie odstrelu škorcov, a s nikým na túto tému ani len nediskutovali. Prečo? Vie si niekto predstaviť reálnu situáciu, žeby správca viníc Chateau Mouton Rothschild, kde štartovacia cena bežnej fľašky vína je na úrovni 300 eur čakal na vyjadrenie štátneho orgánu, ktorý sa mu bude mesiac, možno dva vyjadrovať k tomu, či si môže chrániť svoj vlastný majetok – úrodu hrozna – pred zlodejom zvaným škorec? Francúzska vláda, na rozdiel od tej Slovenskej vie, že voličom a daňovým poplatníkom, ktorý sa skladá cez dane na platy celej štátnej správy, nie sú škorce, ale vinohradníci,… a preto ich nikto neobťažuje nezmyselnou legislatívou a nikto im nezvyšuje krvný tlak pochybnou argumentáciou spoza kancelárskeho stola. Tiež nerozumiem, prečo by Rakúšania, Taliani, Nemci vydávali trvalé výnimky na odstrel škorcov, ak ide fakt o metódu neefektívnu. Zdá sa, že do argumentácie Stanoviska „chybička se vloudila“. 

Tretia veta naznačuje znalosť problematiky, nakoľko sa vymenúvajú rôzne alternatívne metódy ochrany viniča pred škorcami, citujem:…“inštalácia ochranných sietí, rôzne formy zvukových efektov, vizuálne plašiče, efektívna je ich kombinácia“. Prvá otázka, ktorá sa pri čítaní tejto vety natíska, čo si zástupcovia štátnej správy predstavujú pod pojmom efektívna metóda. Straty na úrode v rozsahu 5 %, 10 %, 15 % alebo 50 %, to je ešte stále efektívna metóda ochrany úrody pred škorcami?

Aby sme sa dostali do reálnych čísiel pri používaní slova efektívny, dovoľujem si uviesť modelový príklad. Vinohradník v Modre, novšia výsadba bielej odrody na ploche 10 ha, produkčný vek výsadby, 4600 krov/ha, 2 kg hrozna v priemere na ker. Úroda: (4600x 2kg)x10 ha = 92 ton kvalitného hrozna. Predajná cena hrozna sa v tomto regióne pohybuje na úrovni 0,75 eur/kg, tzn. úroda predstavuje hodnotu 69 000 eur. Ak je strata na úrode spôsobená škorcami v rozsahu 10 %, fi nančná strata pre vinohradníka je 6900 eur. Podľa orgánov štátnej správy, ktoré píšu o efektívnosti, je to veľa alebo málo? Ak vo vinici v čase migrácie škorca obyčajného pristane stotisícový kŕdeľ, čo je bežná realita v Malokarpatskom regióne, za 15-20 minút sú 5-8 ha plochy kompletne zničené. Strata na majetku vinohradníka je v takomto prípade 34 500 – 55 200 eur, plus náklady spojené s celoročným obrábaním vinice vrátane agrochémie (okolo 700 eur/ ha), tzn. ďalších mínus 3500 až 5600 eur. Je to málo, je to veľa, je to tak akurát? Vinohradník v takomto prípade nepotrebuje názor žiadneho špecialistu zo štátnej správy, pre neho je to likvidačné! V následnom roku prestane obrábať vinicu, ktorá sa za dva roky zmení na neobrábaný pusták. Vinohradnícka krajina sa tým stáva čoraz „príťažlivejšou“ pre rozvoj agroturizmu a raketovo sa naštartuje rozvoj nových pracovných príležitostí na vidieku. Odkiaľ pochádzajú informácie o efektívnosti spomínaných metód ochrany úrody uvádzaných v Stanovisku? Videli už niekedy špecialisti z Banskej Bystrice stotisícový kŕdeľ vo vinici? Majú snáď v rukách výsledky relevantných behaviorálnych štúdií, ktoré by jasnými vedeckými argumentmi dokázali, že nimi citované metódy ochrany zabránia stotisícovým kŕdľom škorcov zničiť úrodu hrozna? Obávam sa, že názor prezentovaný v Stanovisku sa opiera len o informácie typu jedna babka povedala, rádio Jerevan, alebo o deklarácie árových vinohradníkov s eko- nadšením v očiach.

Osobná skúsenosť z celoročného biomonitoringu viníc dvakrát v týždni je nasledovná. Ak okolo vinice krúži kŕdeľ 10 škorcov, fungujú siete, húkačky, slamený strašiaci, plynové delá, cvičené sokoly (obr. 4). Ak okolo vinice začne krúžiť kŕdeľ s počtom jedincov od 5000 do 10 000 tisíc, slamený strašiaci prestanú fungovať, cvičené sokoly čučia v bylinnom poraste, na plynové delá si postupne začnú sadať škorce, húkačky namontované na terénnych vozidlách ešte fungujú, siete náporu škorcov odolávajú. Ak však nad vinohradom začne krúžiť mračno pozostávajúce z niekoľko stotisíc jedincov, tak vtedy nefunguje nič. Na pochopenie odporúčam horor od Hitchcocka s názvom The Birds (Vtáci), aby čitateľ pochopil, o čom píšem. Stotisícový kŕdeľ je v dôsledku nadmernej populačnej hustoty taký vystresovaný, hladina adrenalínu je taká vysoká, že jedince si zo strašiakov, plynových diel, svetlíc, petárd, siluet dravcov, návrhov a odporúčaní štátnej správy nič, ale vôbec nič nerobia. Ak zosadnú, tak do niekoľkých minút je pozbierané ako kombajnom. Ak vinohradník investoval do sieti, tak v rámci kŕdľa dôjde k okamžitej špecializácii a vytvorí sa niekoľko úderných skupín. Prvou sú tzv. sťahovači – 100 až 150 jedincov si sadne na  ochrannú sieť, ostrými pazúrmi uchytia sieť a synchronizovaným trepotaním krídiel a vlastnou váhou sieť strhnú resp. ju poškodia. Na scénu prichádza druhá skupina tzv. zhadzovačov – ide o jedince, ktoré vletia do vnútra odhaleného viničového kra, intenzívne búšia ostrým zobákom do strapca a zhadzujú bobuľku po bobuľke dole na zem (obr. 5). Na zemi je hlavná časť kŕdľa, ktorá sa neprestáva napchávať uchytia sieť a synchronizovaným trepotaním krídiel a vlastnou váhou sieť strhnú resp. ju poškodia. Na scénu prichádza druhá skupina tzv. zhadzovačov – ide o jedince, ktoré vletia do vnútra odhaleného viničového kra, intenzívne búšia ostrým zobákom do strapca a zhadzujú bobuľku po bobuľke dole na zem (obr. 5). Na zemi je hlavná časť kŕdľa, ktorá sa neprestáva napchávať.

[Show slideshow]

ZÁVER

Z uvedených faktov jasne vyplýva, že riešenie každoročných problémov vinohradníkov s migrujúcimi škorcami je možné a realizovateľné aj v rámci existujúcej európskej legislatívy. Je potrebné, aby vinohradníci cez svojich zástupcov vo Zväze korporatívne podali žiadosť na Ministerstvo životného prostredia o udelenie výnimky na odstrel škorcov v zmysle európskej Smernice 2009/147/EC z 30.11.2009. Paragrafy uvedené v spomínanej smernici umožňujú v pomerne krátkom čase vykonať príslušnú zmenu na národnej úrovni, za predpokladu, že vinohradníci budú dostatočne „presvedčiví“. Buďte náročnejší k výkonnému aparátu vášho Zväzu, neuspokojte sa so zaužívaným frázami, ktoré problém ako vidno neriešia, ale skôr ho zahmlievajú. Dúfajme spoločne, že s otázkou škorcov sa nebudeme musieť opätovne zaoberať takto o rok. 

RNDr. Bruno Gabel, CSc., Inštitút pre Kvalitu, Bratislava

Foto autor

Tags: 06/2016