Krajina v?na pod Mal?mi Karpatmi v pr?cach Mateja Bela
Mgr. Eva Benkov?, Univerzita Komensk?ho Bratislava
Vinohrady dotv?raj? malebn? kulisu podhoria Mal?ch Karp?t od Bratislavy a? po Smolenice. Vini? a v?no, oba fenom?ny tohto regi?nu, si nemohol nev?imn?? ani polyhistor Matej Bel (1684 ? 1749), ?ij?ci a p?sobiaci v Bratislave pri pr?prave encyklopedick?ho magnum opus. V pr?cach o ? Uhorsk?ch v?nach, Vinohradoch a v?nach v Dolnom Uhorsku roku 1720, Malokarpatskom vinohradn?ctve z diela Historicko-geografick? znalos? nov?ho Uhorska, Sv?tojurskom v?ne…? n?jdeme opisy regi?nov a lokal?t zn?mych pestovan?m vini?a v Uhorsku. Inform?cie z pera samotn?ho u?enca a jeho bl?zkych spolupracovn?kov s? svedectvom dobovej hist?rie v?na v prv?ch desa?ro?iach 18. storo?ia. Na z?klade pokrokov?ch met?d osvietensk?ho b?dania mo?no state o n?poji z hrozna nazva? bezpochyby ak?msi priekopn?ckym lexik?nom o v?nnej kult?re u n?s. Spom?nan? diela svojim ?itate?om predostieraj? nielen dobov? scen?riu Malokarpatskej vinohradn?ckej oblasti, ale s? rovnako aj nepostr?date?n?m prame?om poznania mi?kovsk?ho, k?sz?gsk?ho, bud?nskeho, ?i tokajsk?ho v?na.
S?m Matej Bel pokladal takmer cel? Uhorsko za v?norod? krajinu. V?nimku tvorili len v ?zemia v t?ch slovensk?ch (severn?ch) ?up?ch le?iacich v oblasti pod Tatrami, v ktor?ch neboli vhodn? klimatick? podmienky pre t?to citliv? teplomiln? rastlinu. Akousi zvl??tnou v?nimkou bolo slobodn? kr??ovsk? mesto Krupina, kde sa dor?balo v minulosti ?ve?mi kysl?? v?no. Tamoj?ie ?eny vraj dokonca stra?ievali mal? deti, ?e ak neprestan? plaka?, napoja ich t?mto nie pr?jemn?m v?nom. V ?ase, ke? Bel koncipoval svoj vedeck? (encyklopedick?) projekt Vedomost? o s?vekom Uhorsku a zbieral podklady do jednotliv?ch kn?h (zv?zkov) Not?ci?, sa v renomovan?ch vinohradn?ckych krajoch po rokoch hospod?rskej nestability a cite?n?ho poklesu vo vin?rskej v?robe (sp?soben?m tzv. malou dobou ?adovou, okup?ciou krajiny Osmanmi, a pod.) prist?pilo k zrekultivovaniu vinohradov a obnove produkcie v?na. Napriek zn?mej starostlivosti o vini?, ktorou sa uhorsk? vinohradn?ci vyrovnali aj producentom zo ?stredomorskej? oblasti , chr?nili miestni pod Mal?mi Karpatmi svoju ?rodu pred nepriaz?ou chladn?ho po?asia zah??an?m vini?n?ch krov zemou a pr?t?m. Podobne aj so ?zimn?m? rezom vy?k?vali, a? pokia? nepominuli posledn? mrazy. Za?iatkom 18. storo?ia hospod?rski ?radn?ci na panstv?ch Sv?t? Jur a Pezinok odpor??ali pod?a zachovan?ho rozvrhu po?nohospod?rskych pr?c z roku 1722, vykon?va? rez vini?a (reza?ku) a? vo febru?ri. Konkr?tnou, ve?mi nepriaznivou vo?i veget?cii, bola pod?a pozorovan? Mateja Bela zima v roku 1709. K ?t?diu po?iatkov vinohradn?ctva v strednom Podunajsku sa Matej Bel staval kriticky, no spoliehal sa pritom na hodnovern? spr?vy r?mskych spisovate?ov Aurelia Victora, Eutropia, Svetonia, ?i Claudiana. O existencii prv?ch vinohradov v okol? Bratislavy z ?ias germ?nskeho etnika Kv?dov p?sal pod?a neskor??ch vyjadren? sv?tojursk?ho prekladate?a jeho diel z latin?iny, dr. Juraja Paveleka, ?dajne len z ?cty vo?i cis?rskemu dvoru Habsburgovcov a nemeckej komunite bratislavsk?ch me??anov. A hoci aj v svojom diele len skromne predpokladal, ?e pred vydan?m z?kona cis?ra Domitiana z roku 91 o vykl?ovan? vinohradov v r?mskych provinci?ch, obyvatelia Pan?nie vini? pestovali, neskor?ie archeologick? a paleobotanick? n?lezy modernej vedy priamo potvrdzuj? zainteresovanie sa Germ?nov ?ij?cich za Dunajom do obchodu s v?nom a zaznamen?vaj? ich ob?ubu v konzum?cii hroznov?ho moku u? pred prelomom letopo?tov. Bel pritom nespochyb?oval pestovanie u??achtil?ho vini?a v ?asoch prv?ch arp?dovsk?ch kr??ov. Z neskor?ej hist?rie pestovania vini?a v stredoveku zv?raz?oval najm? zmienky o viniciach, ktor? sa viazali k panovaniu Karola I. R?berta. Na?iel ich u Antonia Bonfi niho, dvorn?ho historika Mateja Korv?na. Nech?bali aj ?al?ie dobov? ?rarity?. Napr?klad v roku 1336 t.j. v roku po stretnut? troch stredoeur?pskych kr??ov ? uhorsk?ho, ?esk?ho J?na Luxembursk?ho a po?sk?ho panovn?ka Kazim?ra III. vo Vy?ehrade ? postihla krajinu pohroma, n?let kobyliek, no vinohrady ostali akoby z?zrakom nedotknut?. Aj tak?to zauj?mavosti sa dozved?me z pera tohto u?enca.
AURUM VEGETABILE
Matej Bel nepochybne patril k uzn?van?m eur?pskym osvietensk?m vedcom a hoci si osvojil idey racionalizmu, ?i empirizmu zachoval n?m vo svojom diele legendu o aurum vegetabile ? rastlinnom zlate. Zrejme aj on pod?ahol prost?mu ?udsk?mu vn?maniu pr?rodn?ch ?kazov pozna?en?mu teologick?m myslen?m a n?zormi svojich priate?ov Pavla R?daya a Karla Ota Mollera. Aj Daniel Fischer, zn?my lek?r a pr?rodovedec, vy??tal svojmu s??asn?kovi nedostato?n? a neodborn? pr?stup v pr?rodovednom v?skume a odmietol participova? na jeho monument?lnom vlastivednom projekte. V listoch adresovan?ch Jurajovi Bohu?ovi vyjadril Matej Bel nieko?kokr?t sklamanie z nez?ujmu Fischera o spracovanie problematiky miner?lnych prame?ov. Mo?no pr?ve nap?tie a osobn? nezhody nedovolili obom vedcom rozvin?? plodn? diskusiu. A ako vlastne Bel obhajoval svoje presved?enie o 
jestvovan? zlata vo vini?i? V Uhorsku to v tom ?ase vraj mnoh? vinohradn?ci nepova?ovali za ?iadnu kuriozitu, ale sk?r za be?n? jav. Dokonca pod?a ?narastania? zlata vo vini?i nazvali t?to v?nimo?n? odrodu hrozna Zlat?m hroznom. Zlato ? Aurum ? tak ?dajne obohacovalo ?rodu v bratislavsk?ch, ra?ianskych i tokajsk?ch viniciach. ? Zlat? vl?kno? vykopan? pri kore?och vini?a, ?i strapce so zrnkami zlata, utu?ili v Belovi d?veru v z?zrak pr?rody. Mohlo by sa teda javi?, ?e Bel zotrval len pri sprostredkovan?ch v?kladoch objas?uj?cich tieto mimoriadne javy. Pravdou bolo, ?e nechcel, ako to s?m nap?sal ?aby na?e ?sudky neklesli na praktiky okultizmu?, kv?li ?omu podal ?itate?om vlastn? interpret?ciu aurum vegetabile. Jeho povrchn? (nevedeck?) vedomosti o biologick?ch a chemick?ch procesoch mu umo?nili zotrva? len na predpoklade, ?e ?ivinami sa do vini?a dost?vaj? miner?ly a tie p?soben?m slnka prenikn? a? do jeho plodov. Apri?rne napokon neodmietal in? vysvetlenia. Ktovie, ?i ho napokon k z?sadn?m pochybnostiam o zlate v rastlin?ch nepriviedli experimenty spom?nan?ho Daniela Fischera, ktor? o dvadsa? rokov nesk?r v pr?ci o lie?ivej tokajskej zemine vierohodne vyvr?til mienku o narastan? (vzniku) zlata vo vini?i.
POZNAJ, ?O PIJE?!
Matej Bel sa prejavil aj ako v?born? pozorovate? a znalec uhorsk?ch v?n. Po cel? st?ro?ia sa a? dodnes zachoval rovnak? postup pos?denia kvality v?na. V starovekom svete si u? sl?vny r?msky b?snik Horatius (65 ? 8 pred Kristom) v??mal tri z?kladn? ukazovatele vlastnost? ob??ben?ho n?poja. Zn?me boli pod ?udovou skratkou COS – farba (color), v??a (odor) a chu? (sapor). Rovnak? krit?ri? zoh?ad?oval pri degust?cii aj Bel. Kvality v?na sa pod?a neho prejavovala aj v mene (nomen) a jeho sile (effi cacitas). Spr?vnym posp?jan?m inici?l v?etk?ch piatich indik?torov hodnotenia v?na vzniklo latinsk? slovo NOSCE ? ?o v latin?ine znamen? poznaj ? odtia? odborn? aj lek?rska rada ?Poznaj, ?o pije?!?. Odpor??anie Bela o postupe posudzovania kvalitat?vnych znakov v?na sa v?ak prirodzene celkom nestoto??ovalo s dne?nou zau??vanou praxou enol?gov a someli?rov. Predov?etk?m nab?dal na zis?ovanie p?vodu, a? potom analyzoval ar?mu a chu? a napokon hodnotil vizu?lne vlastnosti v?na. Dnes za??name pri hodnoten? v?na pr?ve naopak. Uhorsk? v?na Matej Bel rozde?oval do troch z?kladn?ch (dobov?ch) kateg?ri?. Klasifi koval ich v porovnan? s dne?kom netradi?ne, ako v?na: s?rnat?, ohniv? a v?penat?. K u??achtilej??m z nich, t.j. v?nam vo?aj?cim s?rou prira?oval tokajsk?, tarczalsk?, v?na z M?du, ?alej t?llyansk?, liskovsk?, blatnopotock?, szikszovsk?, mi?kovsk?, sv?tojursk?, ra?ianske a ?opronsk?. Vyzna?ovali sa sladkos?ou a ve?kou hustotou. Ak ?lovek vypil tak?chto v?n nad mieru, udreli sk?r do n?h ako do hlavy. Bel prikladal rozumn?mu pitiu v?na aj lie?iv? ??inky. Blahodarne a ?ozdravuj?co? p?sobilo napr?klad v?no z Tokaja. V?na s prchavou s?rou zapr??i?ovali skor? opitos?. Zara?oval medzi ne tzv. horsk? v?na a v?na z okolia Nezidersk?ho jazera. Popri t?chto burgenlandsk?ch burgenlandsk?ch patrili sem aj malokarpatsk? v?na, konkr?tne spomenul ? bratislavsk?, dev?nske, grinavsk?, modransk?, novomestsk?. Po vyprchan? s?ry, ktorou sa v?no konzervovalo, sa n?poj ?ah?ie ?pokazil? a podliehal plesniam. Na udr?iavanie dobrej kvality v?na sa zvykli preto sudy zadymova?.Ohniv? v?na neboli ani prisladk?, ani trpk?, ani prisiln?. Tak?to v?na sa na Slovensku ?rodili? v Hontianskej a Tekovskej ?upe (s?dovsk?, ?ajkovsk?, vinodolsk?, li?ovsk?, pl???ovsk?, rykyn?ick?, b?tovsk?). Tieto v?na boli na poh?ad vodov? a ??re. Z medic?nskeho h?adiska mali kladn? ??inok na ?innos? obli?iek a mo?ov?ho mech?ra. Ohniv? v?no sa odpor??alo pi? sk?r ako medikament a nie ako opojn? alkoholick? mok. V?penat? v?na, ktor? sa dor?bali na juh od Dunaja, po rozliat? do d?b?nu zanech?vali ve?a v?pnika. Nerieden? vyvol?vali sm?d a ?loveku sp?sobovali po pitk?ch bolesti hlavy, ?al?do?n? nevo?nosti a chu? na kysl?.
…BRATISLAVSK? VINOHRADY S? NAJV???IE, SV?TOJURSK? NAJLEP?IE, PEZINSK? NAJKRAJ?IE A MODRANSK? NAJ?RODNEJ?IE
T?to Belovu charakteristiku najv?znamnej??ch malokarpatsk?ch lokal?t cituj? s ob?ubou historici, ale aj samotn? vin?ri a? do dne?n?ch ?ias. O vini?i vysadenom na str??ach Mal?ch Karp?t p?sal Matej Bel vo svojich Not?ci?ch ako ?o tunaj?om rod?kovi? ? ako autocht?nnej rastline. Dnes u? v?aka archeologick?mu objavu siedmich vinohradn?ckych no??kov a hlinenej z?sobnice na v?no na malokarpatskom hradisku Molp?r z polovice 7. storo?ia pred Kristom, m??eme jeho n?zor o st?ro?n?ch vinohradn?ckych trad?ci?ch len potvrdi?. Zna?n? renom? v strednej Eur?pe z?skali najm? sv?tojursk? vin?ri. ?asto a vo ve?k?ch mno?stv?ch sem chodievali v?no nakupova? kr?m?ri a kupci ? Poliaci, Slezania, Moravania, ?esi, Sasi. Najm? samotok sa te?il ob?ube aj na kr??ovsk?ch stoloch dynasti? Jagelovcov a Habsburgovcov. Pokles, ?i sk?r ?padok tunaj?ieho vinohradn?ctva na konci 17. storo?ia, Matej Bel videl v ?sil? produkova? samotok, ktor?ho poves? vraj predch?dzala skuto?n? kvalitu. Na zn??en? obchodu s v?nom sa podp?sali aj pokusy ziskuchtiv?ch cudzincov o fal?ovanie v?na ? pan?ovan?m mu?tu. Popri sv?tojursk?ch v?nach sa viac za?ali zahrani?n? odberatelia orientova? na ra?ianske ? ra?i?dorfsk? v?no. Ch?ry o jeho prednostiach a kvalite roz??ril u? dvorn? lek?r cis?ra Leopolda I. Habsbursk?ho, Karol Rayger st. V?na dor?ban? v Ra?i ? teda e?te pred vzostupom ??ervenej frankovky? za M?rie Ter?zie ? odpor??al pi? predov?etk?m vojakom. Svojich priaznivcov si z?skalo tie? v radoch viedensk?ch me??anov. Povr?valo sa v?ak, ?e sl?vu tohto v?na ?k?pil? za sto zlat?ch s?m Mikul?? P?lfi , palat?n Uhorsk?ho kr??ovstva. Sta?ilo sa vraj ?tedro odmeni? lek?rom. Zlomyse?n? re?i neubrali samotn?mu n?poju na kvalite. Svojich obdivovate?ov a pravideln?ch konzumentov pote?ovalo lahodnou chu?ou, pr?jemnou v??ou a zlatistou farbou. ?loveku nezm?halo ani hlavu, ani svaly. Pravdou ost?vaj? aj jeho pozit?vne mo?opudn? ??inky. Vyrovnan?m s?perom ra?ianskych vin?rov v 17 . ? 18. storo?? boli susedia ? – Vajnor?ania, ich v?na nemali tak? propag?ciu. K vyh?ad?van?m v?nam z ?bo?? Mal?ch Karp?t patrili aj v?na pezinsk?, grinavsk?, limba?sk?, bratislavsk?, modransk?, vinosadsk? (ku?i?dorfsk?), ?enkvick?, ?ervenokamensk?, ore?ianske, vini?ianske, suchovsk?. Matej Bel v???inou chv?lil, no neodoprel si ani kritiku. Malokarpatsk?m vinohradn?kom a vin?rom vy??tal a? prehnan? s?renie. Pripom?nal im prirodzen? kvality v?na, ktor? potrebuje iba poctiv? a hygienick? starostlivos?.
O SV?TOJURSKOM V?NE
V chot?ri slobodn?ho kr??ovsk?ho mesta Sv?t? Jur sa najviac vinohradov nach?dzalo v najpriaznivej?ej ju?nej expoz?cii svahov. Na vini? dopadalo rovnomerne slne?n? ?iarenie zo z?padu a v?chodu. Kv?li geografi ckej situ?cii ?bo?? ? orientovan?ch na v?chod, ?i z?pad ? neboli tu vysaden? vinohrady vystaven? rovnako intenz?vnemu p?sobeniu slnka. Polohu vinohradov pripom?nal u? Verg?lius. Rimania pod?a svedectva Pl?nia rad?ej zakladali vinice na z?padn?ch str??ach, lebo ?hroznu viac prospieva slnko schy?uj?ce sa k z?padu ako vych?dzaj?ce?. Spomedzi v?etk?ch ekologick?ch faktorov je pestovanie vini?a najmenej ovplyvnen? zlo?en?m p?dy. Pod?a charakteristiky pedologick?ch pomerov Matejom Belom, Sv?tojur?ania vys?dzali vinohrady najm? na pieso?natej p?de. Pohorie a lesy Mal?ch Karp?t vytv?rali vhodn? bari?ru vo?i vetru a zmier?ovali tak slne?n? p??avu. V porovnan? s okolit?mi obcami bola vo sv?tojurskom chot?ri ?roda v???inou skromnej?ia, ale o to kvalitnej?ia. Aby vinohradn?ci dok?zali predch?dza? nepriaz?am a vrtochom po?asia, riadili sa popri sk?senostiach aj pranostikami. Kv?li bud?coro?nej ?rode zvykli hne? po obera?ke pozorova? vini?n? pne. ?A ke? u? kone?ne vinohrad l?stie odlo?il pozdn?, vtedy aj studen? sever?k odtrhal ozdobu lesom.? Predzves?ou hojnosti b?vali aj jarn? poveternostn? pomery, ke? ?polia otvoria lono a jemn? kryje ich vlaha?. Neplodnos? ?dajne predpovedalo neskor? opadanie l?stia. Matej Bel spom?nal aj ?ctu k sv?t?mu Urbanovi a s n?m spojen? predpove? kvality v?n. Ka?doro?ne sa tak pri soche patr?na vinohradn?kov na p?lfi ovskom panstve ?erven? Kame? konali sl?vnosti. Ak sviatok priniesol pekn? po?asie, sochu postriekali v?nom a v?etci zamestnanci P?lfiovcov dostali ?tedr? n?dielku v?na. Ak v?ak vo sviato?n? de? pr?alo, sochu obh?dzali blatom. Pri obr?ban? vin?c pova?oval vedec za najd?le?itej?ie samotn? vys?dzanie vini?a. V Jure sa vini? rozmno?oval vegetat?vne ? odno?ami (pot?panie) a odrezkami. Medzi miestnymi sa zau??val aj tradi?n? sp?sob reprodukcie dolovan?m. Tri ? ?tyri pr?ty, ktor? vinohradn?k nechal pri reza?ke, sa pri prvej kopa?ke zakopali po jednom do j?m a vyviedli sa asi 30 centimetrov nad zem. Letorasty sa po zakorenen? neodn?mali od otcovsk?ho kra vini?a. Ve?k? d?raz Sv?tojur?ania kl?dli na spr?vny rez vini?a, pri?om za prosperuj?cej?? pova?ovali jarn? v mesiacoch febru?r alebo marec. Pri rezan? sa nerobili rozdiely pod?a odr?d vini?a. Ani po chladnej zime v roku 1709 tu vinohradn?ci kry v zimn?ch mesiacoch nezah??ali. Kopa?ky sa robili po?as roka dve. Dom?ci si ? zakladaj? na tom, ak sa m??u d?va? dva t??dne pred sviatkom Juraja (24. apr?la) na vinohrad u? pokopan? a poviazan??. Druh? raz pokopali vinohrady pred koncom m?ja, hne? po vyl?man? nepotrebn?ch mal?ch v?honkov. Po skypren? p?dy sa prist?pilo k vylamovaniu z?listkov a priv?zovaniu letorastov. Vo vinohradoch sa tie? d?sledne dbalo o pletie buriny a skracovanie v?honkov. ?al?iu kultiv?ciu si vini? nevy?adoval. S obera?kou sa za??nalo v?dy na z?klade povolenia magistr?tu mesta a zvy?ajne to b?valo a? po 30. okt?bri. Sp?sob oberania Matej Bel prirovn?val k oby?ajom v ?oprone. Najprv sa pozbierali cib?by na v?robu samotoku a n?sledne v?etko ostatn? hrozno. Osobitne sa zberala ?roda z ?pot?pancov? a zadolovan?ch kr?kov a napokon ?ierne hrozno (modr? odrody). V pivniciach v ?ase vinobrania za??nali vin?ri so spev?ovan?m (?sputnan?m?) sudov obru?ami a ich um?van?m vriacou vodou, aby sa odstr?nil cudz? pach. Potom sa sudy vy?istili e?te studenou vodou jednoduch?m ?pliechan?m. Po namo?en? n?dob mu?tom sa tekutina vyliala a nahradila samotokov?m mu?tom a? po vrch. Pri v?ne ur?enom na predaj sa sudy pripravovali na uskladnenie jednoduch?ie. Vyl?hovali sa vriacou vodou, v ktorej sa predt?m varili v?lisky ?? tre?toriny?. Sv?tojur?ania zriedkakedy zadymovali sudy s?rou. V?na pod?a pozorovan? Bela za?ali kvasi? na ?tvrt? ? piaty de? po naliat? a kvasenie prebiehalo vy?e mesiaca. Nesk?r ?ke? za?ne vinohrad o??va?, rozb?ria sa v?na znovu a dostan? farbu podobn? dunajskej vode?. Niekedy v?no dozrievalo a? do j?la. O trvanlivos? v?na sa vin?ri starali aj tak, ?e sudy dolievali ?erstv?m vykvasen?m mokom. Zoslabnut? v?na t?m z?skavali nov? sily a kvalitu. Matej Bel pokladal vinohradn?ctvo za k???ov? oblas? agrikult?ry Uhorska. V?no zo stredoeur?pskej monarchie pod?a neho predstihovalo svojou kvalitou mnoh? v?norod? krajiny Eur?py. Preto vo svojich pr?cach aj v celo?ivotnom diele venoval vinohradn?kom a vin?rom uhorsk?ho kr??ovstva patri?n? priestor. Poznatky o Uhorsku a jeho vinohradoch uzatv?ral slovami b?snika Publia Vergilia Marona ? ?Celu?k? vinohrad tutoh?a dozrieva bohat?m plodom, zap??a hlbok? doliny, ako aj strmhlav? str?ne, v?ade je nav?kol, kamko?vek hlavu boh obr?ti cten?.? Takto teda videl, vn?mal, opisoval a za??val vinohradn?cku malokarpatsk? krajinu n?? sl?vny lexikograf 18. storo?ia Matej Bel ? Funt?k. Za celo?ivotn? z?sluhy o rozvoj vedy dostal od M?rie Ter?zie titul ? Ve?k? ozdoba Uhorska ? Ornans magnum Hungariae decum.
Matej Bel (1684 ? 1749), rod?k z O?ovej, o sebe hovoril, ?e je jazykom Slov?k, n?rodom Uhor a vzdelan?m Nemec. Patril k v?znamn?m eur?pskym vedcom prvej polovice 18. storo?ia. Bol polyhistorom, evanjelick?m k?azom, pedag?gom, fi lol?gom, historikom, b?snikom. Nav?tevoval gymn?zi? v Banskej Bystrici, Bratislave, Veszpr?me a P?pe. Univerzitn? vzdelanie z?skal v Halle, kde sa zozn?mil s pietizmom. Svoju profesion?lnu dr?hu za?al ako rektor ?koly v Klosterbergene pri Magdeburgu, nesk?r p?sobil ako prorektor a rektor evanjelick?ho gymn?zia v Banskej Bystrici, bol tie? evanjelick?m pastorom pri ?pit?lskom kostole sv. Al?bety. Od roku 1714 ?il v Bratislave. Stal sa rektorom tunaj?ieho evanjelick?ho gymn?zia a od roku 1719 far?rom nemeckej evanjelickej cirkvi a.v. Zomrel v roku 1749 v Bratislave. Bol inici?torom vyd?vania prv?ch uhorsk?ch nov?n Bratislavsk? noviny. Okrem ?ivotn?ho diela Historick? a zemepisn? vedomosti o s?vekom Uhorsku nap?sal pr?ce Posol star?ho a nov?ho Uhorska, Pr?prava k dejin?m Uhorska, Zemepisn? pr?ru?ka Uhorska, ?vody ku Gramatike slovensko-?eskej, Z?kladom nemeck?ho jazyka, u?ebnice a i.
Pou?it? literat?ra a pramene:
BEL, Matej. Notitia Hungariae novae historico-geographica I-II. Vienna : Paulus Straub, 1735 ? 1736. BEL, Matej. O Sv?tojurskom v?ne. Preklad Juraj Pavelek. Bratislava : Obzor, 1984, 80 s. Bratislava Matej Bela. Preklad J?n Dubovsk? a kol. Bratislava : Obzor, 1984, 232 s. KARABOV?, Katar?na. Osudy mesta Modry. In ?KOVIERA, Daniel ? JUR?KOV?, Erika (ed.). Sondy do Belov?ch Vedomost? o s?vekom Uhorsku. Sambucus Supplementum II. Trnava: Filozofi ck? fakulta TU v Trnave, 2010, s. 181 ? 209. Listy Matej Bela. Preklad Juraj Pavelek. Martin : Matica slovensk?, 1990, 512 s.
